Žiaden človek Boha nevidel. (2. Mojžišova 33:20; Ján 1:18; 1. Jána 4:12) Biblia hovorí, že „Boh je Duch“, teda forma života, ktorú nie je možné vidieť ľudskými očami. (Ján 4:24; 1. Timotejovi 1:17)

 Anjeli však môžu Boha vidieť, pretože sú to duchovné bytosti. (Matúš 18:10) Okrem toho niektorí ľudia budú po smrti vzkriesení do neba a dostanú duchovné telo, takže potom budú môcť vidieť Boha aj oni. (Filipanom 3:20, 21; 1. Jána 3:2)

 V Biblii je slovo „vidieť“ často použité v obraznom zmysle, vo význame chápať niečo. (Izaiáš 6:10; Jeremiáš 5:21; Ján 9:39–41) V tomto zmysle môže človek vidieť Boha „očami svojho srdca“, teda na základe takej viery, ktorá zahŕňa dôkladné poznanie Boha a jeho osobnosti. (Efezanom 1:18) Ako môžeme podľa Biblie získať takúto vieru? Tak, že budeme:

•   spoznávať Boha pozorovaním stvorenia. Odrážajú sa v ňom jeho vlastnosti, napríklad láska, štedrosť, múdrosť či moc. (Rimanom 1:20) Keď bola pozornosť verného služobníka Jóba upriamená na Božie stvoriteľské diela, mal pocit, akoby bol Boh priamo pred jeho očami. (Jób 42:5)

•   spoznávať Boha štúdiom Biblie. V tejto knihe nájdeme uistenie pre každého z nás: „Ak ho [Boha] budeš hľadať, dá sa ti nájsť.“ ​(1. Paralipomenon 28:9; Žalm 119:2; Ján 17:3)

•   spoznávať Boha skúmaním záznamu o Ježišovom živote. Ježiš dokonale odzrkadľoval vlastnosti svojho Otca, Boha Jehovu, a tak mohol oprávnene povedať: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ ​(Ján 14:9)

•   žiť tak, ako sa to páči Bohu, a uvidíme, ako nám v živote pomáha. Ježiš povedal: „Šťastní sú tí čistého srdca, lebo uvidia Boha.“ Ako už bolo uvedené, niektorí ľudia, ktorí majú Božiu priazeň, budú vzkriesení do neba a potom v doslovnom zmysle „uvidia Boha“. (Matúš 5:8; Žalm 11:7)

 Pri čítaní Biblie môže človek naraziť na viacero pasáží, ktoré vyvolávajú dojem, že niektorí ľudia Boha naozaj videli. Z kontextu však vždy vyplýva, že Boha v týchto prípadoch zastupoval anjel alebo že išlo o videnie.

 Anjeli.

V staroveku Boh posielal anjelov ako svojich zástupcov a tí sa zjavovali ľuďom a hovorili v jeho mene. (Žalm 103:20) Napríklad s Mojžišom raz Boh hovoril z horiaceho kra a v Biblii sa píše, že „si Mojžiš skryl tvár, lebo sa bál hľadieť na pravého Boha“. (2. Mojžišova 3:4, 6) No v skutočnosti nevidel Boha, lebo v jednom z predchádzajúcich veršov čítame, že „sa mu zjavil Jehovov anjel“. (2. Mojžišova 3:2)

 Podobne keď sa v Biblii píše, že Boh „hovoril s Mojžišom tvárou v tvár“, znamená to, že išlo o dôverný rozhovor. (2. Mojžišova 4:10, 11; 33:11) Mojžiš v skutočnosti nevidel Božiu tvár, lebo informácie, ktoré vtedy od Boha dostal, mu boli odovzdané „prostredníctvom anjelov“. (Galaťanom 3:19; Skutky 7:53) Napriek tomu mal Mojžiš takú silnú vieru, „akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:27)

 Tak ako v prípade Mojžiša, aj s Abrahámom Boh komunikoval prostredníctvom anjelov. Pri zbežnom čítaní Biblie človek môže mať dojem, že Abrahám videl Boha. (1. Mojžišova 18:1, 33) No z kontextu je zjavné, že traja muži, ktorí prišli k Abrahámovi, boli v skutočnosti anjeli, ktorých Boh vyslal. Abrahám rozpoznal, že sú to Boží zástupcovia, a oslovil ich, akoby hovoril priamo s Jehovom. (1. Mojžišova 18:2, 3, 22, 32; 19:1)

 Videnia.

Boh sa ľuďom zjavoval aj vo videniach, čiže prostredníctvom obrazov, ktoré im vložil do mysle. Napríklad keď sa v Biblii píše, že Mojžiš a ďalší Izraeliti „uvideli Boha Izraela“, v skutočnosti to znamená, že „dostali videnie pravého Boha“. (2. Mojžišova 24:9–11) Biblia na niektorých miestach uvádza, že Jehovu videli aj proroci. (Izaiáš 6:1; Daniel 7:9; Ámos 9:1) No kontext zakaždým ukazuje, že Boha nevideli priamo, ale vo videní. (Izaiáš 1:1; Daniel 7:2; Ámos 1:1)