Mike Džalál a Natali Saadovci patria k malej kresťanskej komunite Jehovových svedkov v Palestíne. Aj keď právoplatne uzavreli manželstvo, úrady im odmietajú vydať sobášny list a len nedávno a po mnohých ťažkostiach úrady vydali rodný list ich synovi Andraemu. Saadovci nie sú jediní, kto má takéto problémy. Viacero manželských párov z radov Jehovových svedkov zažíva rovnaké ťažkosti. Dôvodom, prečo im úrady odmietajú vydať doklady o ich právnom postavení, je to, že Jehovovi svedkovia nie sú v Palestíne oficiálne zaregistrovaným náboženstvom.

Saadovci uzavreli manželstvo v Izraeli a sobášil ich náboženský služobník Jehovových svedkov. No palestínske ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať ich sobáš, pretože Jehovovi svedkovia nie sú na tomto území zákonne uznaným náboženstvom. Keďže úrady neuznávajú takéto sobáše, považujú všetky deti, ktoré sa v takýchto rodinách narodili, za nemanželské a odmietajú im vystaviť rodný list. Saadovci a ďalšie manželské páry z radov svedkov sa vytrvalo snažili o nápravu tejto nespravodlivosti.

V roku 2014 ministerstvo vnútra zareagovalo na žiadosti a vydalo potrebné rodné listy. Saadovci tento krok privítali s úľavou a sú radi, že ich syn Andrae (narodil sa 30. januára 2012) konečne získal právnu totožnosť. Aj rodičia Maye Jasminy, Laury a Cristiana (všetci na obrázku hore) sú vďační za to, že ministerstvo vnútra vydalo ich deťom rodné listy a že je v nich uvedené, že sú kresťania.

Deti teraz majú riadne doklady totožnosti a majú rovnaké práva ako ostatní občania. Spolu s rodičmi môžu bez problémov vycestovať za hranice a rodičia ich môžu zapísať do školy.

Napriek tomuto priaznivému vývoju úrady naďalej odmietajú vydať sobášny list Saadovcom a ďalším siedmim manželským párom z radov svedkov. Následkom toho tieto páry zažívajú spoločenskú diskrimináciu, pretože niektorí ľudia ich vnímajú ako nezosobášené dvojice, ktoré spolu žijú v nemorálnom zväzku.

Keďže úrady ich manželstvo neuznávajú, v daňovom priznaní nemôžu uviesť svojho manželského partnera a nemôžu mať spoločný bankový účet. V prípade naliehavých zdravotných problémov nemajú právo vybrať spôsob liečby pre svojho manželského partnera. Ak by niektorý z manželov zomrel, jeho deti a manželský druh nemôžu po ňom dediť. Rodiny nemôžu svojich milovaných pochovať spôsobom, ktorý je v súlade s ich kresťanskou vierou. Musia ich pochovať na moslimskom cintoríne v časti vyhradenej pre tých, čo nevyznávajú islam.

V septembri 2010 podali Jehovovi svedkovia na úrady v Palestíne žiadosť o zákonnú registráciu. Keďže sa viac ako dva roky nič nedialo, svedkovia podali oficiálnu žiadosť o registráciu na Vyšší súd v Ramalláhu. Súd žiadosť v októbri 2013 zamietol z procedurálnych dôvodov.

V snahe doriešiť situáciu sa Jehovovi svedkovia stretli so zodpovednými úradníkmi a podnikli aj ďalšie právne kroky. Keďže zo strany úradníkov nie je vôľa doriešiť záležitosť do konca, prípad ostal na bode mrazu.

Philip Brumley, hlavný právny poradca Jehovových svedkov, hovorí: „Jehovovi svedkovia pôsobia v Ramalláhu a okolí už takmer 100 rokov. Sú úradom vďační za to, že im umožňujú slobodne uctievať Boha pokojným spôsobom. Ale náboženská diskriminácia, pre ktorú nie sú Jehovovi svedkovia zákonne zaregistrovaní, nie je dôvod na to, aby sa nerešpektovali ich základné ľudské práva.“

Jehovovi svedkovia si cenia ústretové kroky palestínskych úradov, ktoré vydali potrebné rodné listy a zlepšili tak právne postavenie niektorých z nich. Manželské páry, ktorým neboli vydané sobášne listy, dúfajú, že úrady tento problém doriešia, a veria, že jedného dňa bude oficiálne zaregistrované aj ich náboženstvo.