Činnosť Jehovových svedkov nie je závislá od právnej registrácie. No registrácia nám umožňuje prenajímať si priestory na zhromaždenia a dovážať našu náboženskú literatúru.

• V roku 2004 ruské súdy nariadili likvidáciu právneho subjektu Jehovových svedkov v Moskve. V dôsledku toho boli naši bratia v Moskve vystavení stále silnejším prejavom nevraživosti. Boli napádaní, keď konali svoju verejnú službu, a ťažkosti im spôsobovali aj policajní dôstojníci. Navyše majitelia priestorov, ktoré si naši bratia prenajímali na zhromaždenia, im rušili zmluvy, takže zbory sa nemali kde stretávať. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v roku 2010 potvrdil, že Rusko porušilo práva Jehovových svedkov v Moskve. Súd okrem toho nariadil, aby bol ich právny subjekt obnovený.  Sme veľmi radi, že môžeme oznámiť, že 27. mája 2015 Ruské federálne ministerstvo spravodlivosti zaregistrovalo nový právny subjekt — Miestnu náboženskú organizáciu Jehovových svedkov v Moskve.

Tak ako väčšina náboženských a charitatívnych organizácií na celom svete, ani právne subjekty Jehovových svedkov vo všeobecnosti nepodliehajú daňovej povinnosti. Stáva sa však, že niektoré vlády nám odmietajú túto výnimku priznať.

• Vo Švédsku vládne orgány tvrdia, že Bétel je podnikateľský subjekt, ktorý bételitov „zamestnáva“, a odmietajú uznať, že ide o náboženskú komunitu služobníkov celým časom. Štát rozhodol, že Bétel musí platiť za svojich „zamestnancov“ odvody a jednotliví bételiti musia platiť daň z príjmu. Celková výška týchto poplatkov dosahuje niekoľko desiatok tisíc eur. V snahe vyriešiť túto situáciu podali svedkovia vo Švédsku viacero sťažností na miestnych súdoch a šesť ďalších sťažností na ESĽP.

Jehovovi svedkovia berú vážne biblický príkaz, že majú „prekovať svoje meče na radlice“ a že sa už viac nemajú „učiť vojne“. (Iz. 2:4) Svojej neutrality sa držia aj vtedy, keď im vláda neumožňuje vykonávať civilnú službu.

• Súčasná legislatíva v Južnej Kórei neuznáva právo na odmietnutie vojenskej služby z dôvodu svedomia. Za posledných 60 rokov tam bolo za odmietnutie vojenskej služby uväznených viac ako 18 000 svedkov. Takmer každý svedok v krajine mal vo väzení niekoho zo svojich príbuzných či priateľov. V rokoch 2004 a 2011 Ústavný súd Južnej Kórey rozhodol, že tento postup je v súlade s ústavou. No v júli 2015 sa tento súd na verejnom pojednávaní zaoberal touto záležitosťou znova. Jehovovi svedkovia na celom svete sa modlia o to, aby sa tento  dlhoročný problém vyriešil a aby mladí bratia v Južnej Kórei už viac neboli posielaní do väzenia za svoju vieru.

• Traja Jehovovi svedkovia v Eritrei, ktorí odmietli vojenskú službu z dôvodu svedomia, sú vo väzení už takmer 22 rokov. Paulos Eyassu, Negede Teklemariam a Isaac Mogos neboli nikdy oficiálne obžalovaní a nedostali ani možnosť obhajovať sa pred súdom. Oni a viac ako 50 ďalších bratov a sestier sa naďalej držia svojej viery, aj keď musia znášať hrozné väzenské podmienky a hrubé zaobchádzanie. Sme si istí, že Jehova vie o tom, čo naši bratia zažívajú. Určite bude konať v prospech tých, ktorí sú vo väzení za svoju vieru, lebo počuje „vzdychanie väzňa“. (Žalm 79:11)

• Keďže na Ukrajine bola vyhlásená mobilizácia, v auguste 2014 dostal povolávací rozkaz aj Vitalij Šalajko. Jeho svedomie mu nedovoľuje vykonávať vojenskú službu, preto na ňu odmietol nastúpiť, no vyjadril ochotu vykonávať civilnú službu. Prokurátor obvinil brata Šalajka z vyhýbania sa vojenskej službe v čase mobilizácie, ale tak prvostupňový, ako aj odvolací súd rozhodli, že je nevinný. Odvolací súd to odôvodnil tak, že obavy o bezpečnosť štátu nie sú dôvodom na obmedzovanie  základných ľudských práv, a vyhlásil, že „právo na výhradu svedomia nemôže byť obmedzované v záujme národnej bezpečnosti“. Prokurátor sa odvolal znova. No 23. júna 2015 Vyšší špecializovaný súd Ukrajiny pre trestné a občianske veci potvrdil rozhodnutia nižších súdov. V praxi to znamená, že zákon o alternatívnej službe platí, aj keď je vyhlásený výnimočný stav, a občania majú aj za takýchto okolností právo odmietnuť vojenskú službu z dôvodu svedomia.

Priaznivé rozhodnutie súdu komentoval brat Šalajko takto: „Posilňovali ma slová z Jeremiáša 1:19. Bol som pripravený prijať akýkoľvek rozsudok. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby som zostal verný Jehovovi. Viem, že on ma nikdy neopustí a dá mi silu zachovať si vernosť. No výsledok prekonal moje očakávania. Na všetkých troch súdoch som bol zbavený viny. Počas procesu som stále cítil, že ma bratia podporujú. Nikdy som nemal pocit, že som ponechaný sám na seba.“

Neutrálny postoj kresťanov je vystavený skúške aj pri vlasteneckých obradoch. Zvlášť mladí kresťania sú vystavení tlaku, aby zľavili zo svojich zásad, napríklad keď od nich v škole vyžadujú, aby spievali hymnu alebo zdravili vlajku.

• V oblasti Karongi v Rwande obvinilo vedenie istej školy niekoľko študentov z radov Jehovových svedkov z toho, že neprejavujú úctu štátnej hymne, pretože ju odmietajú spievať. Študenti boli vylúčení zo školy a dokonca uväznení. Odvolací súd v Karongi ich 28. novembra 2014 zbavil obvinenia a rozhodol, že ak niekto odmietne spievať štátnu hymnu, nemá sa to považovať za prejav neúcty. V iných afrických krajinách, napríklad v Kamerune, Konžskej demokratickej republike, Malawi a Rovníkovej Guinei, mali mladí svedkovia tie isté problémy a niektorí boli tiež vylúčení zo školy. Naši bratia sa snažia objasniť vládnym úradníkom a vedeniu škôl v týchto krajinách, prečo majú Jehovovi svedkovia neutrálny postoj.

•   V decembri 2013 vedenie školy v meste Lepaera v Hondurase odmietlo vydať dvom študentkám doklad o ukončení školy, pretože nechceli spievať štátnu hymnu ani zložiť prísahu vernosti vlajke. V snahe vyriešiť tento problém sa dvaja právnici z radov Jehovových svedkov stretli so zástupcom ministerstva školstva a oboznámili ho s právnymi precedensmi z iných krajín, ktoré rešpektujú postoj mladých Jehovových svedkov. Tento vládny úradník bol ústretový a súhlasil s návrhom, aby študenti a ich rodičia písomne predložili fakty vedúcemu právneho oddelenia Ministerstva školstva Hondurasu. Ten po preskúmaní ich sťažnosti vydal 29. júla 2014 nariadenie, v ktorom sa uvádzalo, že vzdelanie „má byť dostupné [všetkým členom] spoločnosti bez diskriminácie akéhokoľvek druhu“, a nariadil tiež vydanie diplomov mladým svedkyniam, ktoré im predtým odmietli vydať.

Ako Jehovovi svedkovia sa delíme o dobré posolstvo o Kráľovstve s našimi blížnymi, ako to prikázal Ježiš, stretávame sa so spoluveriacimi a pravidelne študujeme Božie Slovo. Berieme  vážne aj biblický príkaz, aby sme vštepovali Jehovove normy do sŕdc našich detí, a tiež pokyn, aby sme sa „zdržiavali... krvi“. (Sk. 15:20; 5. Mojž. 6:5–7) Keď poslúchame tieto príkazy, niekedy sa dostávame do konfliktu s vládnymi autoritami, ktoré môžu nesprávne pochopiť náš postoj.

• Na Floride v Spojených štátoch súd v istom prípade rozhodol, že matka, ktorá nepatrí k Jehovovým svedkom, má výhradné právo poskytovať svojim trom deťom náboženskú výchovu. Otcovi, ktorý patrí k Jehovovým svedkom, súd zakázal vyučovať deti čokoľvek, čo je v rozpore s učením katolíckej cirkvi. Otec detí sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a 18. augusta 2014 odvolací súd zrušil obmedzenie, ktoré uložil prvostupňový súd. Urobil tak na základe precedensu a svoje rozhodnutie vysvetlil takto: „[V prípadoch] keď sa rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, obmedzilo jeho právo poskytovať dieťaťu náboženskú výchovu, bolo toto obmedzenie zrušené zakaždým, keď sa jasne nepreukázalo, že náboženská činnosť rodiča je pre dieťa škodlivá.“

  Vďaka tomuto nariadeniu môžu mať spomínané deti plný úžitok z Jehovových praktických rád a usmernení. Všetky tri sa stretávajú s miestnym zborom a robia pekné duchovné pokroky. Ich otec hovorí: „To, čo zažívam, ma ako človeka posúva dopredu. Moja viera bola v poslednom čase niekoľkokrát vyskúšaná, ale Jehova mi pomohol zvládnuť to. Beriem to tak, že keď sa rozhodneme slúžiť Jehovovi, musíme počítať aj s odporom.“

• Sestra Efigenia Sementeová, matka troch detí, ktorá žije v Namíbii, musela zvládnuť náročné skúšky svojej viery. Keď v nemocnici rodila tretie dieťa, nastali komplikácie a niektorí členovia lekárskeho tímu, ako aj jej neveriaci príbuzní získali súdny príkaz na podanie transfúzie. Sestra Sementeová transfúziu rozhodne odmietla a podnikla právne kroky na obranu svojho práva zvoliť si liečbu. Dňa 24. júna 2015 Najvyšší súd Namíbie potvrdil, že sestra Sementeová bola v práve, a vyhlásil: „Každý má právo rozhodnúť, čo sa môže alebo nemôže  robiť s jeho telom, a to bez ohľadu na to, či je rodičom [matkou, ktorá čaká dieťa] alebo nie. Je to nespochybniteľné ľudské právo.“ Sestra Sementeová hovorí: „Cítili sme Jehovovu pomoc tak ako nikdy predtým. Je úžasné, že máme našich drahých bratov. Jehova sa o nás skutočne stará.“

• Jehovovi svedkovia vo Švajčiarsku boli veľmi radi, že sa mohli zapojiť do služby na verejných miestach vo väčších mestách krajiny. No mesto Ženeva vydalo zákaz používať „na verejnosti stojany, ktoré priamo alebo nepriamo šíria informácie náboženskej povahy“. Svedkovia preto podali sťažnosť na súd a vyjadrili presvedčenie, že všeobecný zákaz šírenia náboženských informácií pomocou stojanov „závažným spôsobom porušuje právo na slobodu náboženského vyznania a slobodu myslenia“. Súd s týmto tvrdením súhlasil a svedkovia sa s miestnymi úradmi dohodli, kedy a kde sa môže naša verejná služba so stojanmi vykonávať.

• Vládni predstavitelia Azerbajdžanu zintenzívnili svoje úsilie potlačiť náboženskú činnosť Jehovových svedkov. Ministerstvo národnej bezpečnosti neustále predvoláva jednotlivých  Jehovových svedkov na výsluch. Táto inštitúcia robí u svedkov aj domové prehliadky a hľadá náboženskú literatúru, ktorej dovoz nebol štátom povolený. Medzinárodné spoločenstvo bolo šokované, keď agenti ministerstva národnej bezpečnosti vo februári 2015 zatkli dve svedkyne, Irinu Zacharčenkovú a Validu Džabrajilovovú, len za to, že sa s ľuďmi vo svojom okolí rozprávali o tom, čo učí Biblia. Je nám ľúto, že sa s našimi sestrami tak zle zaobchádza. Na druhej strane nás veľmi teší, že zvestovatelia v Azerbajdžane si udržiavajú horlivého ducha a odvážne vo svojom okolí šíria „dobré posolstvo o Kráľovstve“. (Mat. 24:14)

• Jehovovi svedkovia v Rusku sa musia vyrovnávať s tým, že vláda neprestajne zasahuje do ich náboženskej činnosti. Ruská federácia označila už 80 náboženských publikácií Jehovových svedkov za „extrémistické“. Vlastniť alebo šíriť ktorúkoľvek z týchto „extrémistických“ publikácií, medzi ktoré patrí aj Moja kniha biblických príbehov, sa považuje za protizákonné. Navyše v decembri 2014 vyhlásil Najvyšší súd Ruskej federácie za „extrémistickú“ našu webovú stránku jw.org. Poskytovatelia internetového pripojenia v celom Rusku blokujú prístup na jw.org a propagovanie tejto stránky sa považuje za porušenie zákona. Od marca 2015 colné úrady neumožnili Jehovovým svedkom dovážať žiadnu literatúru, dokonca ani Biblie a publikácie, ktoré ruské súdy už preskúmali a o ktorých vyhlásili, že nenesú žiadne známky extrémizmu.

Pokračuje aj súdne konanie v meste Taganrog, kde bolo 16 zvestovateľov obvinených zo „zločinu“ organizovania náboženských zhromaždení a účasti na nich. V meste Samara dostali úrady súdny príkaz zlikvidovať náš právny subjekt, pretože je údajne extrémistický. Napriek týmto ťažkostiam sú naši bratia a sestry v Rusku rozhodnutí splácať „Božie veci Bohu“, aj keď sa im v tom úrady snažia brániť. (Mat. 22:21)