1., 2. a) Prečo bol Eliášov ľud v zúboženom stave? b) Proti komu stál Eliáš na vrchu Karmel?

ELIÁŠ sleduje, ako zástup ľudí s námahou vystupuje po svahoch vrchu Karmel. Aj v tom rannom šere ich zúbožený stav priam bije do očí. Darmo, triapolročné sucho zanechalo svoje stopy.

² Medzi nimi sa pyšne nesie 450 Baalových prorokov, ktorí z duše nenávidia Jehovovho proroka Eliáša. Kráľovná Jezábel už dala popraviť mnoho Jehovových služobníkov, ale tento muž sa aj naďalej vytrvalo stavia proti uctievaniu Baala. Ach, ale ako dlho to ešte vydrží? Baalovi kňazi si možno myslia, že jeden človek proti nim všetkým nič nezmôže. (1. Kráľ. 18:4, 19, 20) Na stretnutie prichádza aj kráľ Achab vo svojom kráľovskom voze. Ani on nemá Eliáša v láske.

3., 4. a) Prečo možno Eliáš pociťoval strach, keď svitol rozhodujúci deň? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

³ Tohto osamoteného proroka čaká deň plný mimoriadnych udalostí — deň, aký ešte nikdy nezažil. Eliáš sleduje, ako sa pripravuje scéna na jeden z najdramatickejších súbojov medzi dobrom a zlom v celej dovtedajšej histórii ľudstva. Ako mu asi bolo, keď svital tento deň? Mal strach? Možno, veď to bol „človek s pocitmi, ako sú naše“. (Prečítajte Jakuba 5:17.) Jednou vecou si však môžeme byť istí: Eliáš, obklopený neverným ľudom, ich odpadlíckym kráľom a bezcitnými kňazmi, si jasne uvedomoval, že je v tejto chvíli na Jehovovej strane úplne sám. (1. Kráľ. 18:22)

⁴ Čo však priviedlo Izrael do tohto stavu? A ako táto správa súvisí s nami? Pouvažujme o príklade viery, ktorý nám dal Eliáš, a o tom, ako nám dnes jeho príklad môže pomôcť.

5., 6. a) Do akého zápasu bol vtiahnutý izraelský národ? b) Ako kráľ Achab urážal Jehovu?

⁵ Eliáš veľkú časť svojho života bezmocne sledoval, ako je uctievanie Jehovu v jeho domovine odsúvané do úzadia a potláčané.  Pritom to bolo to najlepšie, čím sa jeho ľud vyznačoval. Veru, Izrael bol vtiahnutý do dlhého zápasu medzi pravým a falošným náboženstvom, medzi uctievaním Boha Jehovu a modlárstvom okolitých národov. V Eliášových dňoch sa tento boj vyostril až do krajnosti.

⁶ Kráľ Achab hrubo urážal Jehovu. Oženil sa s Jezábel, dcérou kráľa Sidonu, ktorá bola rozhodnutá rozšíriť v Izraeli uctievanie Baala a vykoreniť uctievanie Jehovu. Achab sa rýchlo dostal pod jej vplyv. Nielenže Baalovi postavil chrám a oltár, ale aj sám sa tomuto pohanskému bohu začal klaňať a viedol k tomu aj ďalších. (1. Kráľ. 16:30–33)

7. a) Prečo Jehovu tak urážalo uctievanie Baala? b) Prečo si môžeme byť istí, že Biblia si neprotirečí, keď hovorí o dĺžke trvania sucha v Eliášových dňoch? (Použi myšlienky z  rámčeka.)

⁷ Prečo Jehovu tak urážalo uctievanie Baala? Lebo Izraelitov zvádzalo a mnohých odviedlo od pravého Boha. Bolo to tiež odporné a kruté náboženstvo — patrila k nemu mužská a ženská chrámová prostitúcia, sexuálne orgie a dokonca obetovanie detí. Jehova na túto situáciu reagoval tak, že poslal k Achabovi Eliáša, aby mu oznámil, že príde sucho a bude trvať tak dlho, dokiaľ tento Boží prorok neoznámi jeho koniec. (1. Kráľ. 17:1) Prešlo niekoľko rokov, kým sa Eliáš opäť ukázal pred Achabom. Prišiel mu povedať, aby zhromaždil ľud i Baalových prorokov na vrch Karmel. *

8. Aký význam má biblická správa o uctievaní Baala pre nás dnes?

⁸ Aký význam má tento zápas pre nás? Niektorí by sa mohli domnievať, že biblická správa o uctievaní Baala nám nemá čo povedať, keďže dnes okolo seba nevidíme žiadne Baalove chrámy ani oltáre. Táto správa však nie je len dávnou históriou. (Rim. 15:4) Slovo „baal“ znamená „vlastník“ alebo „pán“. Jehova povedal svojmu ľudu, že by si za svojho „baala“, čiže manželského vlastníka, mali vybrať jeho. (Iz. 54:5) A nie je to tak dodnes, že ľudia slúžia všelijakým pánom, len nie Všemohúcemu Bohu? Či už zasvätia svoj život peniazom, kariére, zábave, sexu, alebo ktorémukoľvek z tých nespočetných bohov, ktorí sú uctievaní namiesto Jehovu, vyberajú si tým svojho pána. (Mat. 6:24; prečítajte Rimanom 6:16.) Teda najvýraznejšie prvky, ktoré charakterizovali uctievanie Baala, v určitom zmysle pretrvali dodnes a sú rovnako príťažlivé. Keď budeme uvažovať  o tom starovekom zápase medzi Jehovom a Baalom, môže nám to pomôcť múdro si zvoliť, komu budeme slúžiť.

9. a) Prečo bol vyprahnutý Karmel ideálnym miestom na odhalenie toho, že kult Baala je podvod? (Pozri aj poznámku pod čiarou.) b) Čo Eliáš povedal ľudu?

⁹ Z vrcholu Karmela sa otváral široký výhľad — na údolie bystriny Kišon, ktoré sa tiahlo popod vrch, na neďaleké Veľké (Stredozemné) more a na Libanonské vrchy, ktoré sa týčili ďaleko na severe. * No pohľad, ktorý sa v tomto rozhodujúcom dni naskytá pri východe slnka, je veľmi pochmúrny. Na kedysi úrodnej krajine, ktorú dal Jehova potomkom Abraháma, spočíva tieň smrti.  Teraz je jej pôda stvrdnutá od páľavy nemilosrdného slnka, zničená vinou pochabého konania Božieho vlastného ľudu! Eliáš oslovuje tento ľud, ktorý sa zhromažďuje na vrchu, a hovorí mu: „Ako dlho budete pokrivkávať medzi dvoma rôznymi názormi? Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho; ale ak Baal, nasledujte toho.“ ​(1. Kráľ. 18:21)

10. Ako Izraeliti pokrivkávali medzi dvoma rôznymi názormi a na akú základnú pravdu zabudli?

¹⁰ Čo mal Eliáš na mysli, keď povedal, že Izraeliti pokrivkávajú medzi dvoma rôznymi názormi? Títo ľudia si neuvedomovali, že si musia vybrať medzi uctievaním Jehovu a uctievaním Baala. Mysleli si, že môžu robiť oboje — upokojovať Baala svojimi odpornými rituálmi a zároveň žiadať o priazeň Boha Jehovu. Možno uvažovali tak, že Baal bude žehnať ich úrodu a stáda, zatiaľ čo „Jehova vojsk“ ich bude chrániť vo vojne. (1. Sam. 17:45) Zabudli však na jednu základnú pravdu — pravdu, ktorá uniká aj mnohým ľuďom v súčasnosti. Jehova sa o uctievanie s nikým deliť nebude. Je hodný výlučnej oddanosti a tú aj vyžaduje. Uctievanie, ktoré je zmiešané s nejakou inou formou uctievania, je preňho neprijateľné, ba čo viac, uráža ho! (Prečítajte 2. Mojžišovu 20:5.)

11. Čo myslíš, ako nám môže Eliášova výzva na vrchu Karmel pomôcť preskúmať sa?

¹¹ Títo Izraeliti teda „pokrivkávali“ ako človek, ktorý sa snaží ísť dvoma chodníkmi naraz. Mnohí ľudia dnes robia rovnakú chybu. Dovoľujú, aby sa do ich života votreli iní „baalovia“ a vytlačili uctievanie Boha. Keď uvažujeme o Eliášovej naliehavej výzve prestať pokrivkávať, môže nám to pomôcť prehodnotiť svoje poradie hodnôt a zamyslieť sa nad tým, ako uctievame Boha.

12., 13. a) Akú skúšku Eliáš navrhol? b) Ako môžeme dať najavo, že Bohu dôverujeme rovnako ako Eliáš?

¹² Eliáš teraz navrhuje jednoduchú skúšku. Baalovi kňazi majú postaviť oltár a položiť naň obeť. Potom sa majú modliť k svojmu bohu, aby zapálil oheň. Eliáš má urobiť to isté. Hovorí, že „Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravým Bohom“. Eliáš veľmi dobre vie, kto je pravý Boh. Jeho viera je taká silná, že neváha Baalových prorokov plne zvýhodniť. Dáva im prednosť, aby si vybrali býka na obeť a začali vzývať Baala. * (1. Kráľ. 18:24, 25)

 ¹³ Dnes sa už zázraky nedejú. No Jehova sa nezmenil. Môžeme mu dôverovať rovnako ako Eliáš. Napríklad keď ľudia nesúhlasia s tým, čo učí Biblia, nemusíme sa báť nechať ich, aby vyjadrili svoj názor ako prví. Tak ako Eliáš, aj my môžeme dať potom priestor pravému Bohu, a to tak, že sa nebudeme spoliehať na seba, ale na jeho inšpirované Slovo, ktoré je určené „na nápravu vecí“. (2. Tim. 3:16)

14. Ako sa Eliáš posmieval Baalovým prorokom a prečo?

¹⁴ Baalovi proroci pripravili obeť a teraz začínajú vzývať svojho boha. Znova a znova kričia: „Baal, odpovedz nám!“ Pokračujú v tom celé hodiny. „Ale nebolo žiadneho hlasu, ani nikto neodpovedal,“ hovorí Biblia. Napoludnie sa im Eliáš začína posmievať a sarkasticky poznamenáva, že Baal je asi príliš zaneprázdnený, aby im odpovedal, že išiel na záchod alebo že spí a niekto by ho mal zobudiť. „Volajte najsilnejším hlasom,“ vyzýva Eliáš týchto šarlatánov. Je jasné, že Eliáš sa pozerá na uctievanie Baala ako na smiešny podvod a chce, aby si to uvedomil aj Boží ľud. (1. Kráľ. 18:26, 27)

15. Ako prípad Baalových kňazov ukazuje, že je pochabé vybrať si iného pána ako Jehovu?

¹⁵ To Baalových kňazov privádza do ešte väčšieho ošiaľu, takže „začali volať najsilnejším hlasom a rezali sa podľa svojho zvyku dýkami a kopijami tak, až z nich tiekla krv“. Ale nič z toho nepomáhalo! „Nebolo žiadneho hlasu, ani nikto neodpovedal, ani tomu nikto nevenoval žiadnu pozornosť.“ ​(1. Kráľ. 18:28, 29) Nijaký Baal predsa neexistoval. Bol to len výmysel Satana, aby odviedol ľudí od uctievania Jehovu. Pravda je taká, že ak si niekto vyberie iného pána ako Jehovu, vedie to ku sklamaniu a dokonca k hanbe. (Prečítajte Žalm 25:3; 115:4–8.)

16. a) Koľko kameňov použil Eliáš na opravu Jehovovho oltára na vrchu Karmel a čo to mohlo ľudu pripomenúť? b) Ako dal Eliáš znovu najavo, že svojmu Bohu pevne dôveruje?

¹⁶ Neskoro popoludní prichádza rad na Eliáša, aby predložil obeť. Opravuje Jehovov oltár, ktorý nepochybne strhli nepriatelia čistého uctievania. Berie na to dvanásť kameňov, zrejme aby mnohým z desaťkmeňového izraelského kráľovstva pripomenul,  že Zákon daný všetkým dvanástim kmeňom je pre nich stále záväzný. Potom na oltár kladie obeť a dáva všetko obliať vodou, pravdepodobne z blízkeho Stredozemného mora. Okolo oltára dokonca vykopal priekopu a aj tú dáva naplniť vodou. Tak ako Baalových prorokov v každom smere zvýhodnil, Jehovu zdanlivo úplne znevýhodňuje — tak pevne dôveruje svojmu Bohu. (1. Kráľ. 18:30–35)

17. a) Čo nám Eliášova modlitba odhaľuje o jeho poradí hodnôt? b) Ako môžeme vo svojich modlitbách napodobniť Eliášov príklad?

¹⁷ Keď je všetko pripravené, Eliáš vyslovuje modlitbu. Jeho modlitba je pôsobivá svojou jednoduchosťou. Jasne z nej vidno, aké má Eliáš poradie hodnôt. Predovšetkým chce, aby ľudia vedeli, že „Bohom v Izraeli“ je Jehova, nie tento Baal. Chce tiež, aby každý vedel, že on sám je iba Jehovov služobník a že všetka sláva a česť patrí Bohu. A v závere svojej modlitby ukazuje, že sa stále zaujíma o svoj ľud, pretože túži, aby Jehova „obrátil ich srdce späť“. (1. Kráľ. 18:36, 37) Napriek všetkým tým útrapám, ktoré Izraeliti zavinili svojou nevernosťou, ich má Eliáš stále rád. Mohli by sme vo svojich modlitbách napodobniť Eliášov príklad a dávať v nich najavo podobnú pokoru, záujem o Božie meno a súcit s tými, ktorí potrebujú pomoc?

18., 19. a) Ako Jehova odpovedal na Eliášovu modlitbu? b) Čo Eliáš prikázal ľudu a prečo si Baalovi kňazi nezaslúžili, aby im bolo prejavené milosrdenstvo?

¹⁸ Pred Eliášovou modlitbou možno zástupy uvažovali, či sa nepreukáže, že aj Jehova je len vymyslený boh, tak ako sa to ukázalo v prípade Baala. No len čo doznela modlitba, na ďalšie úvahy už nebol čas. Správa hovorí: „Nato zostúpil Jehovov oheň a pohltil zápalnú obeť a kusy dreva a kamene a prach a zlízal vodu, ktorá bola v priekope.“ ​(1. Kráľ. 18:38) Aká pôsobivá odpoveď! A ako zareagoval ľud?

¹⁹ „Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ kričali všetci. (1. Kráľ. 18:39) Konečne im bolo jasné, kde je pravda. Zatiaľ však ešte neprejavili žiadnu vieru. Veď uznať, že Jehova je pravý Boh, keď človek vidí zostúpiť oheň z neba ako odpoveď na modlitbu, nie je nejaký úchvatný prejav viery. Eliáš od nich preto žiada viac. Žiada od nich to, čo mali robiť už mnoho rokov — konať v súlade  s Jehovovým Zákonom. Boží Zákon hovoril, že falošní proroci a modlári majú byť usmrtení. (5. Mojž. 13:5–9) Títo Baalovi kňazi boli zarytými nepriateľmi Boha Jehovu a úmyselne konali proti jeho zámerom. Zaslúžia si zľutovanie? A kto z nich sa zľutoval nad všetkými tými nevinnými deťmi, ktoré boli zaživa upálené ako obeť Baalovi? (Prečítajte Príslovia 21:13; Jer. 19:5) Nie, títo muži si nezaslúžia, aby im bolo prejavené milosrdenstvo. Eliáš preto prikazuje, aby boli popravení. A tak sa aj stalo. (1. Kráľ. 18:40)

20. Prečo sú obavy, ktoré vyjadrujú súčasní kritici v súvislosti s popravou Baalových kňazov, neopodstatnené?

²⁰ Dnes možno kritici odsudzujú to, ako sa skončila skúška na vrchu Karmel. Niektorí ľudia sa obávajú, že náboženskí fanatici by mohli túto správu zneužiť na ospravedlnenie násilných prejavov náboženskej neznášanlivosti. A, žiaľ, dnes je naozaj veľa náboženských fanatikov, ktorí neváhajú použiť násilie. Eliáš však nebol fanatik. Ako Jehovov zástupca vykonal spravodlivú popravu. Okrem toho praví kresťania si uvedomujú, že nemajú právo postupovať tak ako Eliáš a siahnuť po meči, aby odstránili zlých. Naopak, držia sa zásady, ktorá platí pre všetkých Ježišových nasledovníkov a ktorú nachádzame v Kristových slovách Petrovi: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Mat. 26:52) Spravodlivý súd nad zlými vykoná v budúcnosti Jehova prostredníctvom svojho Syna.

21. Prečo je Eliáš pre pravých kresťanov dobrým príkladom?

²¹ Ako praví kresťania musíme žiť v súlade so svojou vierou. (Ján 3:16) Takí muži viery, ako bol Eliáš, sú nám v tom dobrým príkladom. Tento prorok bol oddaný výlučne Jehovovi a nabádal k tomu aj druhých. Odvážne strhol masku z náboženstva, ktoré Satan používal na to, aby odviedol ľudí od Jehovu. Nespoliehal sa na seba a svoje schopnosti, ale s dôverou dal priestor Jehovovi, aby veci napravil on. Áno, Eliáš sa zastával čistého uctievania — preto napodobňujme jeho vieru!