Ježiša neľútostne mučili a vysmievali sa mu. Pilátova snaha oslobodiť ho vyjde nazmar. Hlavní kňazi a ich stúpenci nechcú dovoliť, aby niečo prekazilo ich plán usmrtiť Ježiša. Kričia: „Na kôl s ním! Na kôl s ním!“ Pilát im hovorí: „Vezmite ho vy a popravte. Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.“ (Ján 19:6)

Židia nepresvedčili Piláta, že Ježiš si zaslúži smrť z politických dôvodov. Preto sa vracajú k obvineniu z náboženského zločinu rúhania, ktoré bolo proti Ježišovi vznesené, keď stál pred Sanhedrinom. Hovoria: „My máme zákon, podľa ktorého musí zomrieť, lebo sa vyhlasoval za Božieho syna.“ (Ján 19:7) Toto obvinenie predstavuje pre Piláta nový problém.

Vracia sa do svojho paláca a pokúša sa nájsť spôsob, ako zachrániť človeka, ktorý odhodlane znáša kruté zaobchádzanie a o ktorom sa snívalo jeho manželke. (Matúš 27:19) Čo s týmto novým obvinením – že sa vyhlasuje za „Božieho syna“? Pilát vie, že Ježiš je z Galiley. (Lukáš 23:5–7) Napriek tomu sa ho pýta: „Odkiaľ si?“ (Ján 19:9) Zaujíma ho azda, či už Ježiš niekedy predtým žil a či nemá v určitom zmysle božský pôvod?

Pilát počul priamo od Ježiša, že je kráľ, ale že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Ježiš nepovažuje za potrebné rozvíjať to, čo už povedal, a zostáva ticho. Tým však urazí Pilátovu pýchu. Pilát mu podráždene hovorí: „Ty so mnou nehovoríš? Nevieš, že mám právomoc ťa prepustiť alebo ťa dať popraviť?“ (Ján 19:10)

Ježiš pokojne odpovedá: „Nemal by si nado mnou žiadnu právomoc, keby ti nebola daná zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ti ma vydal.“ (Ján 19:11) Ježiš zrejme nemá na mysli jedného konkrétneho človeka. Skôr myslí na to, že Kaifáš, jeho stúpenci a Judáš Iškariotský nesú väčšiu zodpovednosť ako Pilát.

Na Piláta silne zapôsobí Ježišovo správanie a slová. Teraz má ešte väčší strach, že Ježiš má skutočne božský pôvod, a preto sa ho znova snaží oslobodiť. No Židia naňho skúsia inú taktiku. Vyhrážajú sa mu: „Ak ho prepustíš, nie si cisárov priateľ. Každý, kto sa vyhlasuje za kráľa, hovorí proti cisárovi.“ (Ján 19:12)

Miestodržiteľ znova vyvedie Ježiša von, posadí sa na sudcovskú stolicu a hovorí ľudu: „Pozrite, váš kráľ!“ Ale Židia sa nevzdávajú. Kričia: „Preč s ním, preč! Na kôl s ním!“ Pilát sa pýta: „Mám popraviť vášho kráľa?“ Židov už dlho dráždi nadvláda Rimanov, no napriek tomu hlavní kňazi zaryto tvrdia: „Nemáme kráľa, ale cisára.“ (Ján 19:14, 15)

Pilát nakoniec zbabelo ustupuje nástojčivým požiadavkám Židov a posiela Ježiša na popravu. Vojaci mu vyzliekajú šarlátový plášť a oblečú mu jeho vrchný odev. Keď Ježiša odvádzajú, musí si sám niesť mučenícky kôl.

Je piatok 14. nisana a blíži sa poludnie. Ježiš nespal už od skorého štvrtkového rána a zakúsil veľa utrpenia. Pod ťarchou mučeníckeho kola, ktorý nesie, sa mu podlamujú kolená. Preto vojaci prinútia jedného okoloidúceho, Šimona z Kyrény v Afrike, aby mu odniesol kôl na miesto popravy. Za Ježišom ide veľa ľudí, niektorí sa v zármutku bijú do pŕs a oplakávajú ho.

 Ježiš plačúcim ženám hovorí: „Jeruzalemské dcéry, neplačte nado mnou, ale plačte nad sebou a nad svojimi deťmi, lebo prichádzajú dni, keď ľudia povedia: ‚Šťastné sú neplodné ženy a tie, ktoré nerodili a nedojčili!‘ Vtedy budú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás!‘ a kopcom: ‚Prikryte nás!‘ Keď toto robia, kým má strom vlahu, čo sa stane, keď uschne?“ (Lukáš 23:28–31)

Ježiš tu hovorí o židovskom národe. Je ako odumierajúci strom, v ktorom zostalo trochu vlahy, lebo je tam ešte Ježiš a tí, ktorí v neho veria. Ale keď tam už nebudú, zostane len duchovne mŕtvy národ podobný odumretému stromu. Keď budú rímske vojská vykonávať Boží rozsudok nad týmto národom, nastane veľký plač.