Je už neskoro po polnoci. Kňazi sa dohodli, že Judášovi za zradu Ježiša zaplatia 30 kúskov striebra. A tak sa teraz Judáš na čele veľkej skupiny hlavných kňazov a farizejov snaží Ježiša nájsť. Sprevádza ich oddiel ozbrojených rímskych vojakov s veliteľom.

Keď Ježiš pri pesachovej večeri poslal Judáša preč, Judáš zjavne išiel rovno za hlavnými kňazmi. (Ján 13:27) Tí zhromaždili svoje vlastné stráže i oddiel vojakov. Judáš ich možno najprv zaviedol do miestnosti, kde Ježiš a apoštoli slávili Pesach. No teraz tento dav prekročil údolie Kidron a smeruje do záhrady. Okrem zbraní majú so sebou aj lampy a fakle, keďže sú odhodlaní Ježiša nájsť.

Judáš vedie tento sprievod na Olivový vrch, lebo cíti, že ho nájde práve tam. Počas uplynulého týždňa Ježiš s apoštolmi opakovane chodili z Jeruzalema do Betánie a späť a často sa zastavili v záhrade Getsemane. No teraz je už noc a Ježiša môžu zatieňovať olivovníky. Ako ho teda vojaci spoznajú, keď ho možno ešte nikdy nevideli? Judáš si s nimi dohodne znamenie. Hovorí: „Je to ten, ktorého pobozkám. Zatknite ho a nech ho stráže odvedú.“ (Marek 14:44)

Keď Judáš privedie zástup ľudí do záhrady, vidí tam Ježiša s apoštolmi a ide rovno k nemu. Hovorí mu: „Buď pozdravený, Rabbi!“ a nežne ho pobozká. Ježiš sa ho pýta: „Prečo si tu?“ (Matúš 26:49, 50) Sám si na túto otázku odpovedá slovami: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lukáš 22:48) Ale viac už tomuto zradcovi nevenuje pozornosť.

Ježiš teraz vystupuje z tieňa do svetla fakieľ a lámp a pýta sa: „Koho hľadáte?“ Z davu zaznie odpoveď: „Ježiša Nazaretského.“ Nato odvážne odpovedá: „To som ja.“ (Ján 18:4, 5) Ľudia od prekvapenia ustúpia dozadu a padajú na zem.

Ježiš by mohol využiť túto chvíľu na to, aby zmizol v tme noci. No on sa ich opäť pýta, koho hľadajú. Keď znova odpovedia: „Ježiša Nazaretského“, pokojne pokračuje: „Už som vám povedal, že som to ja. Ak teda hľadáte mňa, nechajte týchto mužov odísť.“ Aj v tejto rozhodujúcej chvíli Ježiš pamätá na to, čo povedal už skôr – že nikoho z nich nestratí. (Ján 6:39; 17:12) Ježiš svojich verných apoštolov chráni a ani jeden z nich „okrem syna zničenia“, Judáša, nebol stratený. (Ján 18:7–9) Preto teraz žiada, aby jeho verných nasledovníkov nechali odísť.

Keď vojaci vstanú a kráčajú k Ježišovi, apoštoli si uvedomia, čo sa vlastne deje. Pýtajú sa: „Pane, máme ťa brániť mečom?“ (Lukáš 22:49) Skôr než Ježiš stihne zareagovať, Peter vytasí jeden z dvoch mečov, ktoré apoštoli nesú so sebou. Zaútočí na Malchusa, veľkňazovho otroka, a odsekne mu pravé ucho.

Ježiš sa vzápätí ucha dotkne a uzdraví ho. Potom dáva dôležité poučenie a zároveň príkaz Petrovi: „Daj svoj meč späť na miesto. Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ Ježiš je ochotný dať sa zatknúť, keďže pokračuje: „Ako by sa potom splnilo Písmo, že sa to tak musí stať?“ (Matúš 26:52, 54) Dodáva: „Nemám azda piť pohár, ktorý mi dal Otec?“ (Ján 18:11) Ježiš je ochotný ísť aj na smrť, ak je to Božia vôľa.

Teraz sa zhromaždených ľudí pýta: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi  a kyjakmi? Deň čo deň som sedával v chráme a vyučoval a nezatkli ste ma. Ale to všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo napísali proroci.“ (Matúš 26:55, 56)

Vojaci, vojenský veliteľ a stráže, ktoré poslali Židia, teraz Ježiša chytia a zviažu ho. Keď to vidia apoštoli, utečú. No „nejaký mladý muž“, možno učeník Marek, sa zamieša medzi zástup a nasleduje Ježiša. (Marek 14:51) Keď ho odhalia, snažia sa ho chytiť. Ale jemu sa podarí utiecť a im zostane v rukách jeho ľanový odev.