Počas posledného večera Ježiš umýva apoštolom nohy, a tak im dáva vynikajúce poučenie o pokore. Prečo to robí? Apoštoli majú jednu slabosť. Hoci sú to muži oddaní Bohu, stále sa dohadujú, kto z nich je najdôležitejší. (Marek 9:33, 34; 10:35–37) Táto slabosť sa u nich prejaví aj v tento posledný večer.

Rozpúta sa medzi nimi „hádka, kto z nich je najvýznamnejší“. (Lukáš 22:24) Ježiš musí byť veľmi smutný, keď vidí, že sa znova hašteria. Čo urobí?

Mohol by ich vyhrešiť za ich postoj a správanie, on im však namiesto toho trpezlivo vysvetľuje: „Králi národov panujú nad ľuďmi a tí, ktorí majú moc, sa nazývajú dobrodincami. No vy nemáte byť takí... Kto je významnejší? Ten, čo je pri stole, alebo ten, čo obsluhuje?“ Potom im pripomína svoj vlastný príklad: „Ale ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.“ (Lukáš 22:25–27)

Apoštoli napriek svojim chybám zostali s Ježišom v mnohých ťažkých situáciách. A tak im hovorí: „Ja s vami uzatváram zmluvu o kraľovaní, tak ako môj Otec uzavrel zmluvu so mnou.“ (Lukáš 22:29) Títo muži sú Ježišovými vernými nasledovníkmi. Zmluva, ktorú s nimi uzatvára, zaručuje, že budú vládnuť spolu s ním v jeho Kráľovstve.

Hoci apoštoli majú túto úžasnú vyhliadku, ešte stále sú tu na zemi a ešte stále sú nedokonalí. Ježiš im hovorí: „Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu“, ktorá sa pri preosievaní rozptýli. (Lukáš 22:31) Okrem toho ich upozorňuje: „V túto noc ma všetci opustíte, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a ovce zo stáda sa rozpŕchnu.‘“ (Matúš 26:31; Zachariáš 13:7)

Peter sebaisto namieta: „Aj keď ťa všetci ostatní opustia, ja ťa nikdy neopustím!“ (Matúš 26:33) Nato Ježiš hovorí, že skôr ako kohút tej noci dvakrát zakikiríka, Peter zaprie, že ho pozná. No zároveň dodáva: „Úpenlivo som za teba prosil, aby nezoslabla tvoja viera. A ty, keď sa vrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Lukáš 22:32) Napriek tomu Peter odvážne tvrdí: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“ (Matúš 26:35) Ostatní apoštoli tvrdia to isté.

Ježiš im hovorí: „Ešte chvíľku budem s vami. Budete ma hľadať, ale teraz hovorím aj vám, čo som povedal Židom: ‚Kam ja idem, vy nemôžete prísť.‘“ Potom dodáva: „Dávam vám nové prikázanie: Milujte jeden druhého. Tak ako som ja miloval vás, aj vy milujte jeden druhého. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ (Ján 13:33–35)

Keď Peter počuje, že Ježiš bude s nimi už len chvíľku, pýta sa: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odpovedá: „Tam, kam idem, ma teraz nemôžeš nasledovať, ale budeš ma nasledovať neskôr.“ Peter tomu nerozumie, a tak sa pýta: „Pane, prečo ťa nemôžem nasledovať teraz? Dám za teba aj svoj život.“ (Ján 13:36, 37)

Ježiš teraz apoštolom pripomína, ako ich vyslal zvestovať do Galiley bez mešca či vaku s jedlom. (Matúš 10:5, 9, 10) Pýta sa ich: „Chýbalo vám niečo, keď som vás posielal bez mešca, vaku na jedlo a sandálov?“ „Nie!“ odpovedajú. Ale ako to bude v budúcnosti?  Ježiš im dáva takýto pokyn: „Teraz ten, kto má mešec, nech si ho vezme a nech si vezme aj vak na jedlo. A ten, kto nemá meč, nech predá svoj vrchný odev a kúpi si ho. Hovorím vám, že sa na mne musí splniť to, čo je napísané: ‚Považovali ho za zločinca.‘ A tak všetko, čo sa ma týka, sa spĺňa.“ (Lukáš 22:35–37)

Ježiš tu hovorí o čase, keď bude pribitý na kôl spolu so zločincami. Jeho nasledovníci budú potom kruto prenasledovaní. Apoštoli majú pocit, že sú na to pripravení, preto hovoria: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im odpovedá: „To stačí.“ (Lukáš 22:38) Meče, ktoré majú pri sebe, Ježiš onedlho využije na to, aby apoštolov naučil niečo dôležité.