Ježiš a apoštoli sa po pesachovej večeri chystajú odísť z hornej miestnosti. Práve im dal niekoľko dôležitých rád a teraz dodáva: „Toto vám hovorím, aby ste nestratili vieru.“ Prečo by sa niečo také mohlo stať? Vysvetľuje: „Vylúčia vás zo synagógy, dokonca prichádza čas, keď si bude každý, kto vás zabije, myslieť, že preukázal Bohu svätú službu.“ (Ján 16:1, 2)

Tieto slová apoštolov zrejme znepokoja. Ježiš im už síce kedysi povedal, že svet ich bude nenávidieť, ale nepovedal im priamo, že ich budú zabíjať. Prečo nie? Vysvetľuje: „Spočiatku som vám to nehovoril, lebo som bol s vami.“ (Ján 16:4) Ale teraz ich chce na to pripraviť, lebo onedlho odíde. Chce im pomôcť, aby neskôr nestratili vieru.

Ježiš pokračuje: „Idem k tomu, ktorý ma poslal, a ani jeden z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘“ Ešte pred chvíľou sa ho pýtali, kam ide. (Ján 13:36; 14:5; 16:5) Ale teraz nimi otriasli jeho slová o prenasledovaní a pohltil ich smútok. Preto sa už Ježiša ďalej nepýtajú na slávu, ktorá ho čaká, ani na to, čo to bude znamenať pre pravých Božích ctiteľov. Ježiš poznamená: „Pretože som vám to všetko povedal, vaše srdce naplnil smútok.“ (Ján 16:6)

Potom pokračuje: „Je to na vaše dobro, že odchádzam. Lebo ak neodídem, nepríde k vám pomocník, ale ak odídem, pošlem vám ho.“ (Ján 16:7) Až keď Ježiš zomrie a odíde do neba, môže svojim učeníkom poslať svätého ducha ako pomocníka, nech už budú kdekoľvek na zemi.

Svätý duch „dá svetu presvedčivé dôkazy o hriechu, spravodlivosti a súde“. (Ján 16:8) Vyjde najavo, že svet zhrešil, lebo neuveril v Božieho Syna. Keď Ježiš vystúpi do neba, bude to presvedčivý dôkaz o jeho spravodlivosti, a ukáže sa, prečo si Satan, „vládca tohto sveta“, zaslúži nepriaznivý rozsudok. (Ján 16:11)

Ježiš pokračuje: „Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ Keď na svojich učeníkov vyleje svätého ducha, ten ich povedie, aby pochopili „celú pravdu“ a dokázali podľa nej žiť. (Ján 16:12, 13)

Apoštoli sú však zmätení, keď im Ježiš ďalej hovorí: „O chvíľku ma už neuvidíte a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte.“ Pýtajú sa jeden druhého, čo to znamená. Ježiš vie, že sa ho na to chcú opýtať, preto im vysvetľuje: „Budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať, budete smútiť, ale váš smútok sa zmení na radosť.“ (Ján 16:16, 20) Keď bude Ježiš na druhý deň poobede zabitý, náboženskí vodcovia sa budú radovať, ale učeníci budú smútiť. No potom bude Ježiš vzkriesený a ich smútok sa zmení na radosť. A budú sa radovať aj ďalej, keď na nich vyleje Božieho svätého ducha.

Teraz apoštolom hovorí, že sú v podobnej situácii ako žena, ktorá má pôrodné bolesti: „Keď žena rodí, prežíva bolesť, lebo prišla jej hodina. Ale keď porodí, nespomenie si už na trápenie, lebo sa teší, že sa jej narodilo dieťa.“ Ježiš povzbudzuje apoštolov: „Tak aj vy teraz smútite, ale keď ma opäť uvidíte, vaše srdce sa naplní radosťou. A tú radosť vám nikto nevezme.“ (Ján 16:21, 22)

Apoštoli ešte nikdy neprosili Boha v Ježišovom mene. Teraz im Ježiš hovorí: „V ten deň  budete prosiť Otca v mojom mene.“ Prečo to majú robiť? Nie je to preto, že by Otec nebol ochotný reagovať na ich prosby. Ježiš hovorí: „Veď sám Otec vás miluje, lebo vy milujete mňa a uverili ste, že som prišiel ako Boží zástupca.“ (Ján 16:26, 27)

Zrejme vďaka Ježišovým povzbudzujúcim slovám teraz apoštoli smelo vyhlásia: „Veríme, že si prišiel od Boha.“ Toto ich presvedčenie bude čoskoro vyskúšané. Ježiš opisuje, čo sa onedlho udeje: „Prichádza chvíľa, a už prišla, keď sa rozpŕchnete každý do svojho domu a necháte ma samého.“ No uisťuje ich: „Povedal som vám to, aby ste prostredníctvom mňa mali pokoj. Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni, ja som zvíťazil nad svetom!“ (Ján 16:30–33) Ježiš ich neopustí. Je presvedčený, že aj oni môžu zvíťaziť nad svetom tak ako on, keď budú verne konať Božiu vôľu napriek tlaku zo strany Satana a jeho sveta.