„Krátko po smrti môjho otca mi manžel oznámil, že sa stretáva s inou ženou,“ rozpráva Janet. „Netrvalo dlho a bez varovania a bez rozlúčky si zbalil veci a nechal ma samu s dvoma deťmi.“ Janet si našla prácu, ale zárobok jej nestačil na to, aby dokázala splácať hypotéku na dom. No netrápili ju len finančné problémy. Hovorí: „Všetky tie nové povinnosti vo mne vyvolávali úzkosť a mala som pocit, že to nezvládnem. Vyčítala som si, že nedokážem dať deťom to, čo iní rodičia. Ešte aj teraz ma trápi, ako sa na mňa a na moje deti pozerajú druhí, či si nemyslia, že som mohla urobiť viac, aby som zabránila rozpadu manželstva.“

Modlitba pomáha Janet upokojiť rozbúrené city a rozvíjať si priateľstvo s Bohom. „Najhoršie je to v noci, keď stíchne všetko okrem mojich úzkostlivých starostí. Zaspať mi pomáha čítanie Biblie a modlitba. Moja najobľúbenejšia pasáž je z Filipanom 4:6, 7: ‚O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily.‘ Veľa nocí strávim modlitbami a zakaždým pocítim pokoj od Jehovu.“

Ježiš v Kázni na vrchu povedal: „Váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Matúš 6:8) Tieto slová možno vztiahnuť na akékoľvek obavy. A je dôležité prosiť Boha o pomoc, lebo modlitba je hlavný prostriedok, pomocou ktorého sa možno priblížiť k Bohu. Výsledkom je, že „on sa priblíži k vám“. (Jakub 4:8)

Modlitba nie je iba spôsob, ako sa vyrozprávať zo svojich starostí a obáv a pocítiť úľavu. Jehova vypočúva modlitby a koná v prospech všetkých, ktorí sa k nemu vo viere utiekajú. (Žalm  65:2) Preto Ježiš učil svojich nasledovníkov, „že sa treba vždy modliť a nepoľavovať“. (Lukáš 18:1) Potrebujeme neustále prosiť Boha o múdrosť a pomoc a dôverovať, že našu vieru odmení. Nemusíme pochybovať o tom, či nám chce alebo dokáže pomôcť. Ak poslúchame nabádanie „ustavične sa modlite“, dokazujeme, že naša viera je živá. (1. Tesaloničanom 5:17)

Čo je vlastne viera? Aby človek mohol mať vieru, potrebuje „prijímať poznanie“ o Bohu, čiže spoznávať ho ako osobu prostredníctvom dôkladného skúmania Biblie. (Ján 17:3) Na základe toho sa človek presvedčí, že Boh sa zaujíma o každého z nás a chce nám pomôcť. Na získanie skutočnej viery je však potrebné viac ako len dozvedieť sa niečo o Bohu. Musíme si k nemu vytvoriť úctivý priateľský vzťah. No žiaden vzťah nevznikne zo dňa na deň. Naša viera rastie, keď sa o Bohu dozvedáme viac, „robíme to, čo sa mu páči“, a pociťujeme jeho pomoc. (2. Korinťanom 10:15; Ján 8:29) Presne takáto viera pomáha aj Janet.

Rozpráva: „Keď som videla, ako mi Jehova na každom kroku pomáha, neuveriteľne to posilnilo moju vieru. Veľakrát sme sa stretli s neznesiteľnou nespravodlivosťou. Veľa sme sa modlili a Jehova vždy našiel riešenie, na ktoré by som sama nikdy neprišla. Vždy, keď mu ďakujem, pripomenie mi to, koľko toho pre mňa urobil. Zakaždým nám prišiel na pomoc v pravý čas, často v poslednej chvíli. A dal mi pravých priateľov, ktorí sa prejavujú ako skutoční kresťania. Sú mi vždy nablízku a sú dobrým vzorom pre moje deti. *

Viem, prečo Jehova v Malachiášovi 2:16 hovorí, že ‚nenávidí rozvod‘. Pre nevinného partnera je to tá najbolestivejšia zrada. Už sú to roky, čo ma manžel opustil, ale ešte stále občas cítim prázdnotu. Vtedy sa snažím urobiť niečo pre druhých a to mi pomáha.“ Janet uplatňuje biblickú zásadu, aby sa človek neizoloval, a vďaka tomu sa jej úzkosť zmierňuje. * (Príslovia 18:1)

Najväčšiu útechu prináša Janet vedomie, že Boh sa zvlášť zaujíma o siroty a opustené ženy. (Žalm 68:5) Povedala: „Boh nás na rozdiel od manžela nikdy neopustí.“ Janet vie, že Boh nás neskúša zlými vecami, ale, naopak, „dáva všetkým štedro a bez výčitiek“ múdrosť, ktorú potrebujú, a „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby sa dokázali vyrovnať s trápeniami a úzkosťou. (Jakub 1:5, 13; 2. Korinťanom 4:7)

No čo ak človeku spôsobuje úzkosť to, že je ohrozený jeho život?