Môj predok Thomas (1) * Williams sa narodil 20. januára 1815 v Horncastli v Anglicku. Dva roky nato mu zomrela mama, a preto ho spolu s troma ďalšími súrodencami vychovával otec, John Williams. John učil Thomasa tesárčine, ale Thomas túžil po inom povolaní.

V tom čase sa Anglickom prehnala vlna náboženského obrodenia. Kazateľ John Wesley sa odštiepil od anglikánskej cirkvi a stal sa zakladateľom metodistickej cirkvi — skupiny, ktorá zdôrazňovala osobné štúdium Biblie a evanjelizáciu. Wesleyho učenie sa šírilo ako oheň a Williamsovci sa stali jeho pevnými zástancami. Z Thomasa sa stal Wesleyho stúpenec a kazateľ, ktorý sa dal ochotne k dispozícii pre misionársku službu v južnom Tichomorí. A tak sa v júli 1840 spolu so svojou manželkou Mary (2) vylodili na jednom z fidžijských ostrovov, na sopečnom ostrove Lakemba, ktorý vtedy obývali ľudožrúti.

Počiatočné roky na Fidži boli veľmi ťažké a Thomas s Mary si toho veľa vytrpeli. V tropických horúčavách trávili dni nekonečnou namáhavou prácou v primitívnych podmienkach. Stali sa tiež svedkami nevýslovných hrôz — kmeňovej vojny, škrtenia vdov, zabíjania novorodencov a kanibalizmu. Ich kazateľskú činnosť miestni ľudia vo všeobecnosti odmietali. Mary a jej prvorodený syn John ochoreli tak vážne, že takmer zomreli. V roku 1843 Thomas napísal: „Srdce mi ide puknúť... som na pokraji zúfalstva.“ Napriek tomu spolu s Mary vytrvali a silu čerpali z viery v Boha Jehovu.

Thomas napokon dobre využil svoje tesárske zručnosti a postavil na Fidži prvý dom v európskom štýle. Dom mal zvýšenú podlahu, ktorá umožňovala lepšie vetranie, a ďalšie vymoženosti, ktoré v miestnych ľuďoch vzbudzovali veľkú zvedavosť. Tesne predtým ako bol dom dokončený, Mary porodila druhého syna, Thomasa Whittona (3) Williamsa, môjho priameho predka.

V roku 1843 Thomas Williams senior pomáhal s prekladom Jánovho evanjelia do fidžijčiny. Túto prácu považoval za mimoriadne náročnú. * Thomas bol nadaným antropológom a bystrým  pozorovateľom. V roku 1858 vyšla jeho kniha Fiji and the Fijians (Fidži a Fidžijčania) — klasické dielo, v ktorom opísal život Fidžijčanov v 19. storočí.

Trinásť rokov tvrdej práce na Fidži sa podpísalo na Thomasovom zdraví, a tak sa napokon spolu s rodinou presťahoval do Austrálie. Jeho dlhá púť uznávaného duchovného sa skončila v Ballarate v štáte Viktória, keď v roku 1891 zomrel.

V roku 1883 sa Thomas Whitton Williams s manželkou Phoebe (4) presťahovali do Perthu v štáte Západná Austrália. Ich druhý najstarší syn a môj ďalší priamy predok Arthur Bakewell (5) Williams mal vtedy deväť rokov.

Arthur sa ako 22-ročný vydal hľadať šťastie do zlatokopeckého mesta Kalgoorlie ležiaceho asi 600 kilometrov východne od Perthu. Tam sa dostal do kontaktu s publikáciami Medzinárodných bádateľov Biblie, ako sa vtedy nazývali Jehovovi svedkovia, a predplatil si časopis Sionská Strážna veža. Keďže ho fascinovalo to, čo sa dočítal, začal sa o svoje novozískané poznanie deliť s druhými a usporadúvať zhromaždenia, na ktorých sa študovala Biblia. Boli to skromné začiatky, no dnes je na území štátu Západná Austrália mnoho horlivých zborov Jehovových svedkov.

Arthur hovoril o tom, čo sa naučil, aj doma. To, že Arthur bol v kontakte s Bádateľmi Biblie, sa jeho otcovi páčilo, no zanedlho zomrel. Jeho matka a sestry Violet a Mary sa tiež stali Bádateľkami Biblie. Violet sa stala priekopníčkou — horlivou zvestovateľkou. Arthur o nej povedal, že „bola najlepšou a najhorlivejšou priekopníčkou, akú Západná Austrália splodila“. Zrejme nebol úplne objektívny, no Violetin príklad horlivej zvestovateľky značne ovplyvnil ďalšiu generáciu Williamsovcov.

Po čase sa Arthur oženil a presťahoval do Donnybrooku, ovocinárskeho mestečka na juhozápade Západnej Austrálie. Tam ho prezývali „starý bláznivý 1914“, pretože horlivo poukazoval na biblické proroctvá o roku 1914. * No keď vypukla prvá svetová vojna, výsmech ustal. Arthur vo výklade svojho malého obchodíka nápadne vystavoval biblickú literatúru a pravidelne zvestoval zákazníkom. Vo výklade mal aj nápis s ponukou 100 libier pre toho, komu sa podarí dokázať Trojicu — nebiblickú náuku, ktorú Arthur zavrhol. Túto odmenu nikdy nikto nezískal.

Dom, v ktorom Williamsovci bývali, sa v Donnybrooku stal strediskom skupinového štúdia Biblie a zborových zhromaždení, až kým Arthur v meste nepostavil sálu Kráľovstva, jednu z prvých v Západnej Austrálii. Ešte aj keď mal viac ako 70 rokov, si zvykol obliecť oblek a kravatu, osedlať svojho koňa, ktorý sa volal Doll, a vydať  sa zvestovať biblické posolstvo do širokého okolia Donnybrooku.

Arthur — pokojný, dôstojný muž a usilovný zvestovateľ — mal silný vplyv na svoje deti. Jeho dcéra Florence (6) slúžila ako misionárka v Indii a synovia Arthur Lindsay (7) a Thomas dlhý čas slúžili ako kresťanskí starší podobne ako ich otec.

Môj prastarý otec Arthur Lindsay Williams bol známy ako láskavý človek a ľudia ho mali radi. Vždy si na druhých našiel čas a pristupoval k nim s úctou. Bol tiež majster drevorubač a v priebehu 12 rokov vyhral 18 oblastných drevorubačských súťaží.

Prastarý otec však nebol veľmi nadšený, keď jeho dvojročný syn Ronald, (8) môj starý otec, zobral sekeru a pustil sa do malej jablone, ktorá stála vedľa ich domu. Ronaldova mama strom starostlivo obviazala a ten napokon rodil mimoriadne sladké jablká. Tieto jablká dostali meno Lady Williams a stali sa predchodcami známej odrody Cripps Pink — jednej z najpopulárnejších odrôd jabĺk na svete.

Ronald alebo starký, ako ho volám ja, sa neskôr začal venovať aj užitočnejším veciam. Spolu so starou mamou slúžili ako dobrovoľníci na stavebných projektoch Jehovových svedkov v Austrálii a na Šalamúnových ostrovoch. Hoci má starký dnes už takmer 80 rokov, stále slúži ako starší v zbore a pomáha pri výstavbe a rekonštrukciách sál Kráľovstva v Západnej Austrálii.

Moji rodičia Geoffrey (9) a Janice (10) Williamsovci išli v šľapajach svojich predkov a vychovávali mňa (12) i moju sestru Katharine (11) v súlade s kresťanskými hodnotami. Vo veku 13 rokov som si tieto hodnoty vzal za svoje. Na jednom veľkom kresťanskom zhromaždení som si vypočul prednášku brata Johna Barra, člena vedúceho zboru Jehovových svedkov, v ktorej mladých v publiku nabádal: „Nepremárnite tú najcennejšiu príležitosť, ktorú máte — príležitosť spoznať Jehovu a stať sa jeho priateľmi.“ V ten večer som zasvätil svoj život Jehovovi. O dva roky som sa stal priekopníkom.

Dnes som ženatý a spolu s mojou manželkou Chloe slúžime ako priekopníci v odľahlom baníckom mestečku Tom Price na severozápade štátu Západná Austrália a pracujeme na skrátený úväzok. Moji rodičia a sestra s manželom slúžia ako priekopníci v Port Hedlande asi 420 kilometrov severne od nás. Ja i otec slúžime tiež ako starší v zbore.

Už je to dávno, čo sa môj predok Thomas Williams rozhodol slúžiť Jehovovi. Toto dedičstvo si naša rodina odovzdáva už sedem generácií. Považujem za veľkú česť, že môžem Jehovovi slúžiť aj ja.