Jairo sa narodil s ochorením nazývaným spastická mozgová obrna, * a preto nedokáže ovládať väčšinu svojho tela. Keďže jeho mozog nevysiela svalom jasné signály, končatiny sa mu nekontrolovane hýbu a krútia. Tieto nepredvídateľné trhané pohyby niekedy spôsobia, že si Jairo nechtiac ublíži. Keďže by tiež mohol udrieť ľudí okolo seba, musí mať ruky i nohy, žiaľ, často priviazané k invalidnému vozíku.

Jairov telesný rast bol veľmi bolestivý. Už od troch mesiacov mával záchvaty, v ktorých upadal do bezvedomia. Mama s ním často utekala do nemocnice v presvedčení, že je mŕtvy.

Tuhnutie a sťahovanie svalov časom spôsobilo, že sa Jairovi zdeformovali kosti. Keď mal 16 rokov, musel podstúpiť komplikovanú operáciu stehennej kosti, bedrového kĺbu a panvy. Stále si živo pamätám, ako Jairo každú noc kričal od bolesti, keď sa zotavoval z operácie.

Jairovo postihnutie je natoľko závažné, že je úplne závislý od pomoci druhých aj v takých bežných činnostiach, ako je jedenie, obliekanie alebo ukladanie sa do postele. S tým všetkým mu zvyčajne pomáha otec s mamou. Hoci Jairo potrebuje neustálu pomoc, rodičia mu vždy pripomínajú, že jeho život nezávisí len od pomoci ľudí, ale aj od pomoci Boha.

Naši rodičia sú Jehovovi svedkovia. Už od kolísky Jairovi čítali biblické príbehy, pretože verili, že život je oveľa zmysluplnejší, keď má človek vzťah k Bohu. Jairo je uväznený vo vetchom tele, ktoré sa neustále myká, ale má jasnú nádej v lepšiu budúcnosť. Rodičia si však často kládli otázku, či Jairo dokáže pochopiť to, čo sa píše v Biblii.

Jedného dňa, keď bol Jairo ešte malý, mu otec povedal: „Jairo, prosím ťa, povedz mi niečo.“ A dodal: „Ak ma máš naozaj rád, tak mi niečo povieš.“ Otec ho prosil, aby mu povedal aspoň jedno slovo. Jairovi sa oči zaliali slzami. Veľmi sa snažil vyjadriť svoje pocity slovami, ale z jeho hrdla vychádzali len nezrozumiteľné  zvuky. Otec sa hanbil, že ho rozplakal, no z Jairovej reakcie vyplynulo, že rozumel, čo od neho otec žiadal. Problém bol v tom, že nedokázal hovoriť.

Rodičia onedlho vypozorovali, že Jairo niekedy v snahe vyjadriť svoje pocity a myšlienky rýchlo pohybuje očami. Bol frustrovaný, že mu ľudia nerozumejú. Rodičia sa však časom naučili rozpoznávať signály, ktoré dával očami. Keď mu dali to, čo potreboval, na jeho tvári sa objavil široký úsmev. Takým spôsobom akoby povedal: „Ďakujem.“

Rečová terapeutka nám navrhla zlepšenú formu komunikácie s Jairom. Povedala nám, aby sme zodvihli obe ruky, ak mu kladieme otázku, na ktorú chceme odpoveď áno alebo nie. Pravá ruka znamená áno a ľavá nie. Jairo potom môže odpovedať tak, že svoj pohľad zameria na príslušnú ruku.

Trikrát v roku Jehovovi svedkovia usporadúvajú zjazdy, na ktorých sa stretáva veľký počet ľudí, aby si vypočuli biblické prednášky. Jairo sa vždy tešil na prednášku, ktorá je adresovaná uchádzačom o krst. Raz, keď mal 16 rokov, sa ho otec opýtal: „Jairo, chceš sa dať pokrstiť?“ Jairo sa okamžite pozrel na otcovu pravú ruku, čím dal najavo, že po tom túži. Potom mu otec položil druhú otázku: „Už si dal Bohu v modlitbe sľub, že mu budeš navždy slúžiť?“ Jairo sa opäť uprene zahľadel na otcovu pravú ruku. Bolo jasné, že Jairo už zasvätil svoj život Jehovovi.

Po niekoľkých rozhovoroch bolo zrejmé, že Jairo chápe význam kresťanského krstu. A tak v roku 2004 dostal najdôležitejšiu otázku vo svojom živote. Znela: „Oddal si sa Bohu, aby si konal jeho vôľu?“ Jairo na túto otázku odpovedal tak, že sa pozrel smerom nahor. Bol to vopred dohodnutý spôsob jeho kladnej odpovede. Jairo bol vo veku 17 rokov pokrstený ako Jehovov svedok.

V roku 2011 Jairo získal nový komunikačný prostriedok — počítač riadený očami. Toto zariadenie sníma pohyb jeho dúhovky. Na obrazovke počítača sú rozmiestnené ikonky, ktoré Jairo aktivuje žmurknutím alebo upreným pohľadom, podobne ako človek bežne používa počítačovú myš. Na ikonkách sú špeciálne navrhnuté piktogramy,  a keď Jairo na niektorú z nich žmurkne, elektronický hlas prečíta napísaný text pridelený ku každému piktogramu.

S rastúcim porozumením Biblie rastie aj Jairova túžba duchovne pomáhať druhým. Počas nášho týždenného rodinného štúdia Biblie sa často pozerá striedavo na mňa a na počítač. Dáva mi tým najavo, že chce, aby som mu napísal komentár, ktorý by mohol použiť ako odpoveď počas diskusie na našom zborovom zhromaždení.

Na zhromaždení trpezlivo prechádza obrazovkou, aby mohol kliknúť na správnu ikonku. Elektronický hlas potom do mikrofónu prečíta jeho odpoveď. Vždy, keď takýmto spôsobom povzbudí zbor, na tvári sa mu objaví široký úsmev. Alex, ktorý je Jairovým priateľom, poznamenal: „Jairove komentáre na biblickú tému ma vždy udivujú.“

Jairo svojimi očami tiež rozpráva druhým o svojej viere. Robí to napríklad tak, že klikne na piktogram zobrazujúci záhradu, v ktorej pokojne žijú ľudia všetkých rás spolu so zvieratami. Elektronický hlas potom povie: „V Biblii sa píše o nádeji, že zem bude rajom, v ktorom nebude smrť ani choroby — Zjavenie 21:4.“ Ak poslucháč prejaví záujem, ďalším klikom položí otázku: „Chceli by ste so mnou študovať Bibliu?“ Na naše prekvapenie Jairovu ponuku prijal náš starý otec. Bol to nádherný pohľad, vidieť Jaira spolu s ďalším svedkom, ako so starým otcom krok za krokom študujú Bibliu! Všetci sme boli nesmierne šťastní, keď sa v auguste 2014 starký dal pokrstiť na regionálnom zjazde v Madride.

Jairova oddanosť Bohu nezostala bez povšimnutia učiteľov v škole, do ktorej chodí. Jedna z jeho rečových terapeutiek raz otvorene povedala: „Ak sa niekedy pridám k nejakému náboženstvu, budú to Jehovovi svedkovia. Vidím, že Jairovi napriek náročným okolnostiam dáva jeho viera skutočný zmysel života.“

Jairovi sa vždy rozžiaria oči, keď mu čítam biblický sľub z Izaiáša 35:6, ktorý znie: „V tom čase sa bude chromý šplhať ako jeleň a jazyk nemého vykríkne radosťou.“ Je pravda, že niekedy naňho doľahne smútok, ale zvyčajne má radostného ducha. Je to možné len vďaka tomu, že sa jeho život točí okolo služby Bohu a priateľov. Jeho radostný pohľad do budúcnosti a pevná viera sú dôkazom toho, že služba Jehovovi môže človeku dať chuť do života napriek nepriaznivým okolnostiam.