Možno sa pýtate: „Načo sa mám modliť, ak Boh pozná moje myšlienky a vie, čo potrebujem?“ To je dobrá otázka. Veď aj Ježiš povedal: „Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Matúš 6:8) A uvedomoval si to aj kráľ Dávid, lebo napísal: „Niet ešte slova na mojom jazyku, a hľa, ó, Jehova, ty to už všetko vieš.“ (Žalm 139:4) Prečo by sme sa teda mali modliť k Bohu? Odpoveď nájdeme, keď pouvažujeme o tom, čo sa v Biblii píše o modlitbách Božích služobníkov. *

Hoci Biblia hovorí, že Boh Jehova * všetko vie, dozvedáme sa z nej aj to, že mu ide o viac než len o to, aby o svojich služobníkoch zhromažďoval holé fakty. (Žalm 139:6; Rimanom 11:33) Vo svojej neobmedzenej pamäti si neukladá iba akési neosobné dáta o jednotlivcoch, ako to robí počítač. Úprimne sa zaujíma o naše najhlbšie myšlienky, lebo chce, aby sme si k nemu vytvorili blízky vzťah. (Žalm 139:23, 24; Jakub 4:8) Preto Ježiš svojich nasledovníkov nabádal, aby sa modlili, hoci si uvedomoval, že náš nebeský Otec vie, čo k životu potrebujeme. (Matúš 6:6–8) Čím viac sa Bohu zverujeme so svojimi pocitmi, tým viac nás to k nemu približuje.

Niekedy môže byť pre nás ťažké presne vyjadriť v modlitbe to, čo máme na srdci. V takom prípade môže Boh použiť svoju schopnosť vidieť za naše nevyjadrené pocity, a keďže dokonale pozná naše okolnosti, dať nám to, čo v danej situácii potrebujeme. (Rimanom 8:26, 27; Efezanom 3:20) Keď si uvedomíme, že Boh nám osobne venoval pozornosť a pomohol nám, hoci aj nenápadným spôsobom, priblíži nás to k nemu.

V Biblii nachádzame uistenie, že Všemohúci Boh odpovedá na modlitby svojich verných služobníkov, ale poukazuje aj na to, prečo niektoré modlitby nepočúva. Napríklad v čase, keď v starovekom Izraeli bujnelo násilie, Boh prikázal prorokovi Izaiášovi, aby ľudu povedal: „Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich; vaše ruky, tie sa naplnili mnohým krviprelievaním.“ (Izaiáš 1:15) Je zjavné, že ľudia, ktorí pohŕdajú Božími zákonmi alebo ktorí sa modlia z nesprávnych pohnútok, nemôžu očakávať, že Boh ich modlitby vypočuje. (Príslovia 28:9; Jakub 4:3)

Na druhej strane Biblia hovorí, že Boh „nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle“. (1. Jána 5:14) No znamená to, že Boh svojim služobníkom automaticky splní každé želanie? Nemusí to tak byť. Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo apoštolovi Pavlovi. Pavol trikrát úpenlivo prosil Boha, aby z jeho tela odstránil „osteň“, ktorý ho trápil. (2. Korinťanom 12:7, 8) Je možné, že trpel chronickou očnou chorobou. Predstavte si, aké to muselo byť skľučujúce! Hoci mal od Boha schopnosť uzdravovať a dokonca vzkriesil človeka, on sám sa svojej choroby zbaviť nemohol. (Skutky 19:11, 12; 20:9, 10) I keď Pavol nedostal od Boha takú odpoveď, akú chcel, bol za ňu vďačný. (2. Korinťanom 12:9, 10)

Je pravda, že v Biblii sa píše o niektorých ľuďoch, ktorým Boh na modlitby odpovedal tak, že urobil zázrak. (2. Kráľov 20:1–7) Ale ani v biblických časoch nebolo bežné, aby Boh takto odpovedal na modlitby. Niektorí bohabojní ľudia mali pocit, že Boh na ich prosby vôbec nereaguje, a veľmi ich to znepokojovalo. Patril medzi nich aj kráľ Dávid, ktorý sa pýtal: „Ako dlho, ó, Jehova, budeš na mňa zabúdať? Navždy?“ (Žalm 13:1) No potom si uvedomil, ako často mu už Jehova pomohol, a to posilnilo jeho dôveru k Bohu. V tej istej modlitbe dodal: „Ja však dôverujem v tvoju milujúcu láskavosť.“ (Žalm 13:5) Tak ako to bolo v prípade Dávida, aj dnes musia Boží služobníci vytrvávať v modlitbe, až kým nerozpoznajú, ako Boh na ich modlitby odpovedá. (Rimanom 12:12)

Boh nám dáva to, čo naozaj potrebujeme.

Ak deti svojich rodičov o niečo prosia, rozumní rodičia zvážia, či im to dajú a kedy im to dajú. Rovnako ani Boh nemusí vždy reagovať na naše prosby tak, ako by sme si priali, a vtedy, kedy by sme to chceli. Môžeme si však byť istí, že tak ako milujúci otec, aj náš Stvoriteľ zareaguje na naše skutočné potreby v správnom čase a správnym spôsobom. (Lukáš 11:11–13)

Boh môže odpovedať spôsobom, ktorý nemusí byť hneď zjavný.

No čo ak sa modlíme, aby nám Boh pomohol s nejakým pretrvávajúcim problémom? Mali by sme si myslieť, že ak nedostaneme zázračnú odpoveď, Jehova na naše prosby vôbec nezareagoval? Nie. Keď nad svojou situáciou trošku pouvažujeme, možno zistíme, že Boh nám pomohol nejakým iným, menej nápadným spôsobom. Možno pre nás niečo urobil nejaký starostlivý priateľ, a to presne v čase, keď sme to potrebovali. (Príslovia 17:17) Nemohol tohto priateľa, ktorý nám podal pomocnú ruku, podnietiť Jehova? Okrem toho, Boh nám na našu prosbu môže odpovedať prostredníctvom Biblie. V nej môžeme nájsť rady, ktoré nám pomôžu zvládnuť náš problém. (2. Timotejovi 3:16, 17)

Aj keď Boh často neodstráni niečí osobný problém, môže svojmu služobníkovi dať potrebnú silu, aby sa s problémom dokázal vyrovnať. (2. Korinťanom 4:7) Napríklad keď Ježiš prosil svojho Otca, aby odňal jeho trápenie, lebo sa obával, že to prinesie pohanu na Božie meno, Jehova poslal anjela, aby svojho Syna posilnil. (Lukáš 22:42, 43) V našom prípade môže Boh použiť nejakého blízkeho priateľa, ktorý nás posilní. (Príslovia 12:25) Keďže nemusí byť hneď zjavné, že za takouto pomocou stojí Boh, je dobré, ak sa snažíme byť vnímaví na spôsob, akým odpovedá na naše modlitby.

Boh nám odpovedá v čase, ktorý on považuje za správny.

V Biblii sa píše, že Všemohúci Boh prejavuje pokorným ľuďom priazeň „v patričnom čase“. (1. Petra 5:6) Ak sa nám teda zdá, že Jehova s odpoveďou na naše úprimné prosby mešká, neznamená to, že sa o nás nezaujíma. Náš starostlivý Stvoriteľ má neporovnateľne lepší prehľad o našej situácii, a preto si môžeme byť istí, že zvažuje naše prosby vo svetle toho, o čom vie, že je pre nás najlepšie.

Znázornime si to: Predstavte si, že vás syn prosí, aby ste mu kúpili skúter. Automaticky mu vyhoviete? Čo ak máte pocit, že ešte nie je dosť zodpovedný na to, aby jazdil na skútri? Možno sa rozhodnete, že kúpu odložíte na neskôr, keď budete mať istotu, že už je na to pripravený. Podobne aj Boh nám môže dať, „čo si žiada [naše] srdce“, ale v tom správnom čase, ak sa neprestaneme modliť. (Žalm 37:4)

Biblia nabáda pravých kresťanov, aby nestrácali dôveru v silu modlitby. No niekto môže namietať: „To sa ľahko povie.“ Je pravda, že keď bojujeme s dlhodobým problémom alebo zažívame nespravodlivosť, môže byť ťažké čakať na odpoveď od Boha. V takom prípade urobíme dobre, ak si budeme pripomínať, čo Ježiš učil o vytrvalosti v modlitbe.

 Ježiš vyrozprával podobenstvo o chudobnej vdove, ktorá chodievala za nespravodlivým sudcom, aby jej zabezpečil to, na čo mala právo. (Lukáš 18:1–3) Hoci sudca jej spočiatku nechcel pomôcť, nakoniec si povedal: „Tejto vdove, ktorá ma stále obťažuje, zabezpečím právo, aby donekonečna nechodila a nevyhadzovala mi to na oči.“ (Lukáš 18:4, 5) V pôvodnom jazyku nesie tento text myšlienku, že sudca vyhovel prosbám vdovy preto, aby ho „neudrela pod oko“, čiže v prenesenom význame aby mu nezničila povesť. * Ak bol nespravodlivý sudca, hoci zo strachu o svoju povesť, ochotný pomôcť chudobnej vdove, o čo skôr náš starostlivý Otec vypočuje prosby tých, „ktorí k nemu kričia dňom a nocou“. Ako povedal Ježiš, Boh „im rýchlo zabezpečí právo“. (Lukáš 18:6–8)

Hoci môže byť únavné stále žiadať o pomoc alebo o priazeň, nemali by sme sa vzdávať. Keď vytrvávame v modlitbách, dávame tým najavo, že skutočne chceme, aby nám Jehova pomohol. Okrem toho nás to učí rozoznávať, ako Boh odpovedá na naše prosby, a to nás k nemu približuje. Áno, ak Jehovu vytrvalo prosíme vo viere a v súlade s jeho vôľou, môžeme si byť istí, že naše prosby vypočuje. (Lukáš 11:9)