Ľudia sa vo všeobecnosti neradi rozprávajú o smrti. A mnohí sa tejto téme vyhýbajú úplne. No skôr či neskôr sa so smrťou stretne každý z nás. Žiaľ, smrť je krutá a bolestivá realita.

Neexistuje spôsob, ako sa pripraviť na stratu rodiča, manželského partnera či dieťaťa. Smrť môže prísť náhle alebo sa môže blížiť pomaly, ale neodvratne. No vždy so sebou prináša nevysloviteľnú bolesť. Vedomie toho, že smrť znamená definitívny koniec, je zdrvujúce.

Antonio, ktorý prišiel o otca pri dopravnej nehode, hovorí: „Je to, akoby vám niekto zhabal dom a vzal vám kľúče. Už tam nemôžete vojsť, ani na chvíľu. Jediné, čo vám zostalo, sú len spomienky. Nič viac. Hoci sa to snažíte popierať, lebo sa vám to zdá nespravodlivé, nemôžete s tým nič spraviť. Je to realita, s ktorou sa musíte naučiť žiť.“

Podobnú stratu zažila aj Dorothy. Keď ako 47-ročná ovdovela, začala si klásť otázku: Čo sa s nami stane, keď zomrieme? Hoci učila v nedeľnej škole a verila, že smrťou sa všetko nekončí, na túto otázku nemala jasnú odpoveď. Preto ju položila svojmu anglikánskemu duchovnému. „To nikto nevie,“ povedal jej. „Nezostáva nám nič iné, len si počkať. Keď zomrieme, uvidíme.“

Ale naozaj nám nezostáva nič iné, len si počkať? Neexistuje nejaký spôsob, ako to zistiť?