Boh sľúbil svojmu vernému služobníkovi Abrahámovi, že predpovedané „semeno“ bude jedným z jeho potomkov. Prostredníctvom toho „semena“ mali získať požehnania ľudia zo všetkých národov. (1. Mojžišova 22:18) Abrahámov vnuk Jakob sa neskôr usídlil v Egypte, kde sa jeho rodina rozrástla a stal sa z nej národ, staroveký Izrael.

Neskôr jeden tyranský faraón tento národ zotročil, ale potom Boh vzbudil proroka Mojžiša, ktorý ich vyviedol z Egypta cez zázračne rozdelené vody Červeného mora. Krátko nato dal Boh Izraelitom zákony, medzi nimi aj Desať prikázaní, ktorými ich viedol a chránil. Tieto zákony určovali, akými obeťami bolo možné dosiahnuť odpustenie hriechov. Mojžiš pod Božou inšpiráciou povedal Izraelitom, že Boh im pošle ďalšieho proroka. Tento prorok mal byť tým sľúbeným „semenom“.

O viac než 400 rokov Boh sľúbil kráľovi Dávidovi, že „semeno“ predpovedané v Edene bude panovníkom kráľovstva, ktoré bude trvať navždy. Bude tiež Mesiášom, ktorého Boh ustanovil, aby zachránil ľudstvo a obnovil na zemi raj.

Prostredníctvom Dávida a ďalších prorokov Boh postupne zjavoval o Mesiášovi viac a viac. Predpovedal, že bude pokorný a láskavý a že pod jeho vládou už nebude hlad, nespravodlivosť a vojny. V tom čase budú mať všetci ľudia medzi sebou pokojné vzťahy a budú žiť v pokoji aj so zvieratami. Choroby, utrpenie a smrť — ktoré nikdy neboli súčasťou pôvodného Božieho predsavzatia — budú navždy preč a ľudia, ktorí zomreli, budú vzkriesení k životu na zemi.

Prostredníctvom proroka Micheáša Boh predpovedal, že Mesiáš sa narodí v Betleheme, a prostredníctvom proroka Daniela, že Mesiáš bude neskôr zabitý. Ale potom ho Boh vzkriesi z mŕtvych a ustanoví ho za Kráľa v nebesiach. Danielovi bolo tiež zjavené vo videní, že nakoniec Kráľovstvo na čele s Mesiášom natrvalo nahradí všetky ostatné vlády. Naozaj Mesiáš prišiel, tak ako bolo predpovedané?

(Založené na 1. Mojžišovej 22. až 50. kapitole, na 2. Mojžišovej, 5. Mojžišovej, 2. Samuelovej, Žalmoch, Izaiášovi, Danielovi, Micheášovi a Zechariášovi 9:9)