Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Mýlil sa Ježiš, keď hovoril o soli, ktorá stráca svoju slanosť?

V Kázni na vrchu Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Vy ste soľou zeme; ale ak soľ stratí svoju silu, ako sa obnoví jej slanosť? Nie je už súca na nič, len na vyhodenie, aby ju ľudia pošliapali.“ ​(Matúš 5:13) Soľ je konzervačný prostriedok. Ježišovo znázornenie teda pravdepodobne znamenalo, že jeho učeníci mohli a mali chrániť ostatných pred duchovným a morálnym rozkladom.

Nánosy soli pri Mŕtvom mori

V súvislosti s Ježišovým výrokom o soli, ktorá stráca svoju slanosť, však The International Standard Bible Encyclopedia hovorí: „Soľ z oblasti Mŕtveho mora spravidla obsahovala prímesi iných minerálov; soľ sa preto mohla z tejto zmesi vyplaviť, a tak zostala len akási látka bez chuti.“ Je preto pochopiteľné, prečo Ježiš o tejto zvyškovej látke povedal, že „nie je už súca na nič, len na vyhodenie“. Uvedená encyklopédia dodáva: „Hoci soľ z Mŕtveho mora bola pre obsah prímesí podradnejšia ako väčšina iných morských solí, pre svoju dostupnosť (dala sa jednoducho nazbierať na pobreží) bola v Palestíne hlavným zdrojom soli.“

Čo znamenala strata, ktorú opísal Ježiš v podobenstve o stratenej drachme, pre jeho poslucháčov?

Drachma

Ježiš raz vyrozprával podobenstvo o žene, ktorá stratila jednu zo svojich desiatich drachiem, a tak rozsvietila lampu a dôkladne zametala svoj dom, až kým mincu nenašla. (Lukáš 15:8–10) Za Ježišových dní mala drachma hodnotu takmer celodennej mzdy, takže finančná strata, ktorú Ježiš v tomto podobenstve znázornil, nebola zanedbateľná. No situácia, ktorú opísal, bola realistická ešte z ďalších dôvodov.

Niektoré odborné diela uvádzajú, že ženy často používali mince ako ozdoby. Teda Ježiš sa možno zmieňoval o minci, ktorá bola súčasťou cenného rodinného šperku alebo vena. Či už to tak bolo, alebo nie, je pochopiteľné, prečo sa žena tak úzkostlivo snažila nájsť jednu zo svojich desiatich drachiem, ktorú stratila.

Okrem toho domy obyčajných ľudí sa v Ježišových časoch stavali tak, aby do nich prenikalo čo najmenej svetla a tepla. Obvykle mali len málo okien alebo nemali žiadne. Dlážku obyčajne pokrývala slama alebo suché steblá rôznych rastlín. Ak tam niekto stratil mincu, bolo ju ťažké nájsť. „A tak,“ hovorí jeden komentátor, „keď sa na takomto mieste stratila nejaká malá vec, napríklad minca, najlepším spôsobom, ako ju nájsť, bolo rozsvietiť lampu a vyzametať dom.“