NA ISTÉHO mladého muža z Japonska zapôsobila láskavosť jedného staršieho muža. Tento starší muž bol misionár a slúžil v tejto ázijskej krajine ešte len krátko, a tak nevedel dobre po japonsky. Napriek tomu každý týždeň navštevoval tohto mladého muža a hovoril s ním o Biblii. S priateľským úsmevom trpezlivo a láskavo odpovedal na množstvo otázok, ktoré kládol tento zvedavý mladý človek.

Láskavosť tohto staršieho misionára naňho urobila hlboký dojem. ‚Ak Biblia dokáže z niekoho urobiť takého láskavého človeka,‘ pomyslel si, ‚potom by som ju rozhodne mal preskúmať.‘ To ho podnietilo pustiť sa do štúdia niečoho, čo bolo preňho úplne cudzie. Áno, láskavosť pôsobí na srdce často silnejšie než slová.

Prejavovať láskavosť príbuzným je pre nás prirodzené. Láskavosť je však vo svojej podstate vlastnosť, ktorá pochádza od Boha. Ježiš povedal, že jeho nebeský Otec je láskavý nielen k tým, ktorí ho milujú, ale aj „k nevďačným“. Nabádal svojich učeníkov, aby Boha v tomto ohľade napodobňovali: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ ​(Lukáš 6:35; Matúš 5:48; 2. Mojžišova 34:6)

Ľudia sú vytvorení na Boží obraz, a preto sú schopní prejavovať láskavosť. (1. Mojžišova 1:27) Áno, môžeme Boha napodobňovať a rozšíriť okruh tých, ku ktorým sme láskaví, o ďalších ľudí — neobmedzovať sa len na svojich príbuzných. Biblia opisuje láskavosť ako súčasť žiaduceho ovocia Božieho svätého ducha, čiže výsledok pôsobenia Božej činnej sily. (Galaťanom 5:22) Preto ak si ju chceme rozvíjať a pestovať, potrebujeme sa viac dozvedieť o Bohu, našom Stvoriteľovi, a priblížiť sa k nemu.

Keďže láskavosť nie je len súčasťou ľudskej podstaty, ale je to aj vlastnosť, ktorú si Boh vysoko váži, je pochopiteľné, že nám hovorí: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými.“ ​(Efezanom 4:32) Pripomína nám tiež: „Nezabúdajte na pohostinnosť,“ čiže láskavosť k cudzincom alebo hosťom, čo je jeden z významov gréckeho slova pre pohostinnosť. (Hebrejom 13:2)

Je možné, aby sme v dnešnom prevažne neláskavom a nevďačnom svete boli láskaví k druhým, dokonca k cudzím ľuďom? Čo nám v tom môže pomôcť? A prečo by nám na tom vôbec malo záležať?

Je zaujímavé, že keď apoštol Pavol hovoril o prejavovaní láskavosti cudzincom, povedal: „Ňou niektorí nevedomky pohostili anjelov.“ Viete si predstaviť, ako by ste sa cítili, keby ste mali možnosť pohostiť anjelov? Pavol však povedal, že tí ľudia to urobili „nevedomky“. Inými slovami, chcel povedať, že ak máme zvyk prejavovať druhým láskavosť, a to aj cudzím ľuďom, ktorých nepoznáme, môže nám to priniesť nečakané požehnania.

Väčšina prekladov Biblie s krížovými odkazmi spája tieto Pavlove slová so správami o Abrahámovi a Lótovi v 18. a 19. kapitole  1. Mojžišovej. V oboch prípadoch čítame, že anjeli sa im zjavili ako cudzinci a priniesli im dôležité posolstvá. V Abrahámovom prípade to bolo posolstvo o splnení Božieho sľubu, že bude mať syna, a v Lótovom prípade to bolo posolstvo o záchrane pred blížiacim sa zničením Sodomy a Gomory. (1. Mojžišova 18:1–10; 19:1–3, 15–17)

Ak si prečítate uvedené biblické pasáže, zistíte, že Abrahám aj Lót prejavili láskavosť okoloidúcim, ktorých vôbec nepoznali. Je pravda, že v biblických časoch bolo zvykom a povinnosťou prejavovať pohostinnosť pocestným — či už nimi boli priatelia, príbuzní, alebo cudzí ľudia. Aj mojžišovský Zákon vyžadoval, aby sa Izraeliti starali o Neizraelitov, ktorí žili v ich krajine. (5. Mojžišova 10:17–19) No je zjavné, že Abrahám a Lót urobili viac než len to, čo neskôr vyžadoval Zákon. Vyvinuli mimoriadne úsilie, aby prejavili láskavosť cudzincom, a boli za to požehnaní.

Abrahámove skutky láskavosti priniesli požehnania nielen jemu samému — narodil sa mu syn —, ale aj nám. V akom zmysle? Abrahám a jeho syn Izák zohrali dôležitú úlohu v spĺňaní Božieho predsavzatia. Stali sa kľúčovými postavami v rodovej línii vedúcej k Mesiášovi, teda Ježišovi. Ich skutky viery boli predobrazom toho, ako mal byť vďaka Božej láske a nezaslúženej láskavosti poskytnutý prostriedok na záchranu ľudstva. (1. Mojžišova 22:1–18; Matúš 1:1, 2; Ján 3:16)

Tieto pôsobivé biblické správy naznačujú, čo Boh očakáva od ľudí, ktorí mu slúžia, a ako veľmi si láskavosť váži. Prejavovanie láskavosti nie je otázkou voľby. V Božích očiach je láskavosť nevyhnutná.

Biblia hovorí, že v našich dňoch budú mnohí „nevďační, neverní, bez prirodzenej náklonnosti“. (2. Timotejovi 3:1–3) Hoci sa s takýmito ľuďmi stretávame denne, nie je to dôvod na to, aby sme sa prestali snažiť prejavovať láskavosť iným. Kresťania sú nabádaní: „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí.“ ​(Rimanom 12:17)

Ako jednotlivci môžeme vynakladať úsilie a byť štedrí v prejavoch láskavosti. Biblia hovorí: „Každý, kto miluje... poznáva Boha,“ a jedným zo spôsobov, ako môžeme prejaviť lásku, je byť k iným láskavý. (1. Jána 4:7; 1. Korinťanom 13:4) Teda prejavovaním láskavosti druhým lepšie spoznávame Boha a to  nás robí šťastnejšími. Ježiš vo svojej Kázni na vrchu povedal: „Šťastní sú láskaví — lebo oni nájdu láskavosť. Šťastní sú tí čistého srdca — lebo oni uvidia Boha.“ ​(Matúš 5:7, 8, Young’s Literal Translation)

Pouvažujte o príklade Aki, mladej Japonky, ktorá je ženou v domácnosti a má dvoch synov. Keď jej nečakane zomrela mama, upadla do depresie. Z času na čas sa cítila tak zle, že musela vyhľadať lekára. Potom sa do jej susedstva prisťahovala jedna žena s piatimi malými deťmi. Otec tejto rodiny krátko predtým zomrel pri nehode. Aki bolo tejto rodiny veľmi ľúto a snažila sa s nimi spriateliť. Pomáhala im, ako len mohla — niekedy im priniesla jedlo, inokedy zas oblečenie, z ktorého jej deti už vyrástli, a podobne —, a tak znovu nadobudla citovú rovnováhu. Pocítila pravdivosť biblických slov: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35) Áno, prejavovanie láskavosti druhým môže byť to najlepšie, čo môžete urobiť, keď ste skľúčení.

Na to, aby sme mohli prejavovať láskavosť, nepotrebujeme veľa peňazí, výnimočné schopnosti ani fyzickú silu. Úsmev, súcitné slovo, pomocná ruka, malý premyslený darček alebo len dať niekomu prednosť v rade môže pre druhých znamenať veľa. Keď si nie ste istí, čo by bolo v určitej situácii správne povedať alebo urobiť, povedzte alebo urobte niečo láskavé. Na mladého muža, ktorého sme spomínali v úvode tohto článku, veľmi zapôsobilo láskavé správanie staršieho misionára. To pomohlo prekonať jazykovú bariéru. Nie div, že Boh od svojich služobníkov vyžaduje, aby ‚milovali láskavosť‘. (Micheáš 6:8)

„Jedno láskavé slovo zahreje človeka na tri zimné mesiace.“ Toto orientálne príslovie výstižne vyjadruje, že aj malou láskavosťou sa dá dosiahnuť veľa dobrého. Keď vychádza zo správnej pohnútky a najmä keď je spojená s láskou k Bohu, môže zahriať srdcia všetkých zúčastnených. Dokonca aj keď si váš skutok láskavosti nikto neocení, neznamená to, že bol zbytočný. Je cenný v Božích očiach. Biblia nás uisťuje, že ten, kto druhým prejavuje láskavosť, v skutočnosti „požičiava Jehovovi“. (Príslovia 19:17) Preto hľadajme príležitosti, aby sme mohli prejaviť láskavosť ľuďom okolo nás.