„Čas milovať a čas nenávidieť“

„BOH je láska.“ V niektorých krajinách si ľudia dávajú tieto slová zarámovať a zavesia si ich na stenu. Je to naozaj nádherné vyjadrenie, z ktorého vidno, aký je Boh — je zosobnením lásky.

Mnohí ľudia však nevedia, že tieto slová sú z Biblie. Nájdeme ich vo výroku apoštola Jána: „Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska.“ ​(1. Jána 4:8) Ján tiež napísal o Božej láske k svetu vykúpiteľného ľudstva: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16)

Na základe toho možno niektorí ľudia usudzujú, že Boh je vždy ochotný prehliadnuť čokoľvek, čo urobíme. Spôsob života mnohých svedčí o tom, že si myslia, že Boh ich nebude brať na zodpovednosť, bez ohľadu na to, ako sa správajú. Ale je to naozaj tak? Miluje Boh každého, dobrého i zlého? Existuje u Boha aj „čas nenávidieť“?

Božia láska a jeho nenávisť

Múdry kráľ Šalamún vyhlásil: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami... čas milovať a čas nenávidieť.“ ​(Kazateľ 3:1, 8) Hoci je Boh veľmi láskavý a milujúci, podľa tejto zásady sú situácie, keď nenávidí.

Pozrime sa najskôr, v akom význame sa slovo „nenávisť“ používa v Biblii. Jedna encyklopédia uvádza: „Slovo ‚nenávisť‘ má v Písmach niekoľko významových odtieňov. Môže znamenať prudké nepriateľstvo, prechovávanú zlú vôľu, ktorá je často sprevádzaná nevraživosťou. Z takejto nenávisti sa môže stať stravujúci pocit, ktorý vedie človeka k tomu, že sa objektu svojej nenávisti snaží uškodiť.“ Tento druh nenávisti je nám asi najznámejší a jeho následky je možné vidieť na celom svete. Spomínaná encyklopédia však pokračuje: „‚Nenávisť‘ môže označovať aj silnú neľúbosť, ktorej cieľom však nie je objektu neľúbosti uškodiť.“

V tomto článku sa zamyslíme práve nad týmto druhým významom. Slovo „nenávisť“ v tomto zmysle vyjadruje silnú averziu, krajný odpor — nie nevraživosť ani túžbu uškodiť. Môže Boh pociťovať tento druh nenávisti? Všimnite si, čo je vyjadrené v Prísloviach 6:16–19: „Je šesť vecí, ktoré Jehova nenávidí, áno, sedem vecí je odporných jeho duši: povýšené oči, falošný jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, ktoré vymýšľa škodlivé plány, nohy, ktoré rýchle bežia k zlému, falošný svedok, ktorý šíri lži, a každý, kto vyvoláva spory medzi bratmi.“

Ako vidíme, sú určité veci, ktoré Boh nenávidí. To však ešte nemusí znamenať, že  nenávidí osobu, ktorá robí také veci. Jehova berie do úvahy poľahčujúce okolnosti, ako sú telesné slabosti, prostredie, výchova či nevedomosť. (1. Mojžišova 8:21; Rimanom 5:12) Pisateľ Prísloví to vysvetľuje na jednom vynikajúcom príklade: „Koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie.“ ​(Príslovia 3:12) Rodič možno nenávidí skutok, ktorý dieťa z neposlušnosti urobilo, ale samotné dieťa stále miluje a tým, že ho karhá, sa mu snaží pomôcť, aby si uvedomilo svoje zlé správanie a polepšilo sa. Jehova vo svojej láske postupuje podobne, ak je nádej, že hriešnik by mohol byť zachránený.

Keď je nenávisť oprávnená

Čo však, ak sa niekto dozvie, aká je Božia vôľa, ale odmieta ju konať? Taký človek svojím správaním vyvoláva v Bohu neľúbosť, nie lásku. Ak vedome robí veci, ktoré Jehova nenávidí, podnecuje ho k nenávisti. Biblia napríklad hovorí: „Jehova skúma spravodlivého rovnako ako zlého, a každého, kto miluje násilie, Jeho duša istotne nenávidí.“ ​(Žalm 11:5) Pre takéhoto nekajúcneho hriešnika niet odpustenia, ako to apoštol Pavol objasňuje vo svojom liste Hebrejom: „Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy, ale je tu akési strašné očakávanie súdu a ohnivá žiarlivosť, ktorá strávi odporcov.“ ​(Hebrejom 10:26, 27) Prečo Boh lásky zaujíma takýto postoj?

Ak sa niekto úmyselne dopúšťa vážneho hriechu, zlo sa v ňom môže tak hlboko zakoreniť, že sa stane neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti. Môže sa z neho stať zvrátený a nenapraviteľný hriešnik. V Biblii je taký jednotlivec prirovnaný k leopardovi, ktorý nemôže zmeniť svoje škvrny. (Jeremiáš 13:23) Taký človek už nie je schopný pokánia a dopúšťa sa toho, čo Biblia nazýva „večným hriechom“, ktorý už nemôže byť odpustený. (Marek 3:29)

Tak to bolo v prípade Adama a Evy a tiež Judáša Iškariotského. Keďže Adam a Eva boli vytvorení dokonalí a Boží príkaz im bol vyjadrený jasne a obaja ho pochopili, ich hriech bol očividne svojvoľný a úmyselný, a preto sa nedal ospravedlniť. Slová, ktoré im Boh potom adresoval, neboli výzvou k pokániu. (1. Mojžišova 3:16–24) Judáš bol síce nedokonalý, ale bol blízkym spoločníkom Božieho vlastného Syna, a predsa sa stal zradcom. Sám Ježiš ho označil za „syna zničenia“. (Ján 17:12) Biblia tiež hovorí o Diablovi, že je zatvrdilý hriešnik,  ktorý nemôže čakať nič iné, iba zničenie. (1. Jána 3:8; Zjavenie 12:12) Títo jednotlivci si privodili Božiu nenávisť.

Je však upokojujúce vedieť, že nie každý, kto zhrešil, sa už nemôže vrátiť na správnu cestu. Jehova je veľmi trpezlivý a nemá potešenie v potrestaní tých, ktorí zhrešili v nevedomosti. (Ezechiel 33:11) Vyzýva ich, aby robili pokánie a získali odpustenie. Čítame: „Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním a k nášmu Bohu, lebo odpustí vo veľkej miere.“ ​(Izaiáš 55:7)

Vyrovnaný pohľad na lásku a nenávisť

Je zjavné, že praví kresťania ako napodobňovatelia Boha potrebujú rozlišovať, kedy je „čas milovať“ a kedy „čas nenávidieť“. Pod vplyvom sentimentality sa môže niečí pohľad na lásku a milosrdenstvo stať nevyrovnaným. Slová učeníka Júdu nám však môžu pomôcť udržať si potrebnú vyrovnanosť medzi prejavovaním milosrdenstva a nenávisťou k hriechu. Júda napísal: „Preukazujte však naďalej milosrdenstvo iným, a to s bázňou, keď pritom nenávidíte aj ten spodný odev, ktorý poškvrnilo telo.“ ​(Júda 22, 23) Preto by sme mali nenávidieť to, čo je zlé, ale nie človeka, ktorý robí zlo.

Kresťania tiež dostali príkaz, aby prejavovali lásku svojim nepriateľom tým, že im budú robiť dobro. Ježiš povedal: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ ​(Matúš 5:44) Preto Jehovovi svedkovia neprestajne zvestujú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve svojim blížnym, aj keď niektorí na toto posolstvo nereagujú. (Matúš 24:14) Jehovovi svedkovia sa pozerajú na veci z pohľadu Biblie a v každom človeku vidia niekoho, kto môže zareagovať na Jehovovu lásku a milosrdenstvo. Keď sa ich úsilie pomáhať ľuďom nestretne s ocenením alebo keď sú odmietaní či dokonca prenasledovaní, konajú podľa rady apoštola Pavla: „Žehnajte tých, ktorí vás prenasledujú; žehnajte a nepreklínajte... Nikomu neodplácajte zlé zlým.“ ​(Rimanom 12:14, 17) Pamätajú na to, že Jehova bude rozhodovať o tom, kto si zaslúži jeho lásku a kto jeho nenávisť. On je najvyšším Sudcom v záležitostiach života a smrti. (Hebrejom 10:30)

Áno, „Boh je láska“. A my by sme si jeho lásku mali ceniť. Mali by sme sa tiež snažiť zistiť, aká je jeho vôľa, a potom ju konať. Jehovovi svedkovia, ktorí žijú vo vašom okolí, vám radi vo vašej Biblii ukážu, čo je Božou vôľou a ako podľa nej môžete žiť. Tak sa vyhnete Božej nenávisti a budete sa môcť tešiť z jeho lásky.

[Zvýraznený text na strane 23]

„Je šesť vecí, ktoré Jehova nenávidí, áno, sedem vecí je odporných jeho duši: povýšené oči, falošný jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, ktoré vymýšľa škodlivé plány, nohy, ktoré rýchle bežia k zlému, falošný svedok, ktorý šíri lži, a každý, kto vyvoláva spory medzi bratmi.“ ​(PRÍSLOVIA 6:16–19)

[Zvýraznený text na strane 24]

„Ak úmyselne hrešíme po prijatí presného poznania pravdy, nezostáva už žiadna obeť za hriechy, ale je tu akési strašné očakávanie súdu.“ ​(HEBREJOM 10:26, 27)

[Zvýraznený text na strane 25]

„Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi, ktorý sa zmiluje nad ním... lebo odpustí vo veľkej miere.“ ​(IZAIÁŠ 55:7)

[Obrázok na strane 24]

Milujúci rodič karhá svoje dieťa preto, aby mu pomohol

[Obrázok na strane 25]

Mnohí väzni už pocítili Božiu lásku a milosrdenstvo