Muž príjemný Jehovovmu srdcu

DÁVID — čo vám príde na myseľ, keď sa spomenie meno tejto biblickej postavy? Jeho víťazstvo nad filištínskym obrom Goliátom? Jeho útek do pustatiny pred nenávistným kráľom Saulom? Jeho hriech s Bat-šebou a všetky tie ťažkosti, ktoré potom znášal? Alebo jeho inšpirovaná poézia, ktorá sa zachovala v biblickej knihe Žalmy?

Dávid sa v živote tešil z mnohých výsad v službe Bohu a zažil mnohé víťazstvá, ale aj tragédie. Najviac nás však k nemu priťahuje to, čo o ňom predpovedal prorok Samuel — že to bude ‚muž príjemný Jehovovmu srdcu‘. (1. Samuelova 13:14)

Toto Samuelovo proroctvo sa splnilo, keď bol Dávid ešte len chlapec. Nechceli by ste byť aj vy opísaní ako ľudia príjemní Jehovovmu srdcu? Teda čo z Dávidovho života, najmä z jeho mladosti, nám môže pomôcť stať sa takými ľuďmi? Pozrime sa.

Rodina a práca

Izai, otec Dávida a vnuk Rút a Boáza, bol zrejme oddaným Božím služobníkom. Keď boli Dávid a jeho sedem bratov a dve sestry ešte malí, Izai ich vyučoval z mojžišovského Zákona. Dávid sa v jednom zo svojich žalmov označil za syna Jehovovej „otrokyne“. (Žalm 86:16) Niektorí na základe toho usudzujú, že aj jeho matka, ktorej meno sa v Biblii nespomína, mala pozitívny vplyv  na jeho duchovnosť. Jeden učenec hovorí: „Úžasné rozprávanie o tom, ako Boh v minulosti zaobchádzal so svojím ľudom“ — vrátane príbehu o Rút a Boázovi —, „počul s najväčšou pravdepodobnosťou prvýkrát z jej úst.“

Po prvý raz sa s Dávidom stretávame v čase, keď bol mladým pastierom a mal na starosti otcovo stádo oviec. Pri tejto práci zrejme trávil celé dni a noci osamote pod holým nebom. Skúsme si predstaviť prostredie, v ktorom Dávid žil.

Dávid so svojimi rodičmi a súrodencami býval v Betleheme, malom meste, ktoré sa rozkladalo na vrchole a svahoch jedného hrebeňa Judskej pahorkatiny. Kamenisté polia okolo Betlehema prinášali bohatú úrodu obilia. Mierne svahy a údolie pokrývali ovocné sady, olivové háje a vinice. Za Dávidových čias sa neobrábané horské stráne pravdepodobne využívali ako pastviny. Za nimi ležala Judská pustatina.

Dávidova práca pastiera prinášala so sebou určité nebezpečenstvá. Práve v týchto kopcoch sa mladý Dávid odvážne vydal bojovať s levom i s medveďom, ktorí mu vzali z jeho stáda ovcu. * Keď tieto dravé zvery dostihol, zabil ich a oslobodil ovce z ich tlamy. (1. Samuelova 17:34–36) Možno práve v tomto období svojho života sa Dávid naučil tak dobre narábať s prakom. Neďaleko jeho rodiska ležalo územie kmeňa Benjamin. Každý strelec z tohto kmeňa dokázal strieľať kameňmi z praku „navlas presne a nemíňal sa“. Aj Dávid mal takú presnú mušku. (Sudcovia 20:14–16; 1. Samuelova 17:49)

Užitočne strávený čas

Pasenie oviec bola prevažne pokojná a samotárska práca. Ale Dávid sa nenudil.  Nerušené ticho mu dávalo mnoho príležitostí na rozjímanie. Zdá sa pravdepodobné, že niektoré z jeho úvah, ktoré zahrnul do svojich žalmov, pochádzajú z jeho rozjímania v mladosti. Možno práve vo chvíľach, keď bol sám, uvažoval o tom, aké miesto má človek vo vesmíre, a tiež o zázrakoch nebies — o slnku, mesiaci a hviezdach, ‚dielach Jehovových prstov‘. A možno to bolo na poliach a pasienkoch okolo Betlehema, kde rozjímal o úrodnej zemi, o dobytku a voloch, o vtákoch a ‚zvieratách šíreho poľa‘. (Žalm 8:3–9; 19:1–6)

Nepochybne vďaka osobnej skúsenosti, ktorú mal Dávid ako pastier, dokázal viac precítiť nehu, s akou sa Jehova stará o svojich verných. Preto spieval: „Jehova je môj Pastier. V ničom nebudem mať nedostatok. Dáva mi líhať na trávnatých pastvinách; sprevádza ma pri dobre zavlažovaných miestach odpočinku. Aj keď kráčam údolím hlbokého tieňa, nebojím sa ničoho zlého, veď si so mnou; tvoj prút a tvoja palica, tie ma utešujú.“ ​(Žalm 23:1, 2, 4)

Možno sa pýtate, ako to všetko súvisí s vami. Jedným z dôvodov, prečo mal Dávid dôverný vzťah k Jehovovi a mohol byť nazvaný ‚mužom príjemným Jehovovmu srdcu‘, bolo to, že hlboko a vážne rozjímal o Jehovových dielach i o svojom vzťahu k nemu. Dá sa to isté povedať aj o vás?

Boli ste niekedy podnietení chváliť a oslavovať Stvoriteľa, keď ste hlboko uvažovali o niečom, čo vytvoril? Pocítili ste, ako vaše srdce napĺňa láska k Jehovovi, keď ste uvažovali o jeho vlastnostiach, ktoré možno vnímať z jeho zaobchádzania s ľuďmi? Je prirodzené, že ak chcete cítiť k Jehovovi takúto vďačnosť, musíte si vyhradiť čas na to, aby ste nerušene a s modlitbou uvažovali o Božom Slove a Božích stvoriteľských dielach. Takéto rozjímanie vám môže pomôcť dôverne Jehovu spoznať — a milovať ho. Túto výsadu môžu mať mladí i starí. Je nanajvýš pravdepodobné, že Dávid mal blízky vzťah k Jehovovi už od svojej mladosti. Ako to vieme?

Pomazaný za kráľa

Keď sa kráľ Saul prejavil ako nespôsobilý viesť Boží ľud, Jehova povedal prorokovi Samuelovi: „Ako dlho budeš smútiť pre Saula, zatiaľ čo som ho ja zavrhol, aby nevládol ako kráľ nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď. Pošlem ťa k Izaimu Betlehemskému, lebo som si medzi jeho synmi zaobstaral kráľa.“ ​(1. Samuelova 16:1)

Keď tento Boží prorok prišiel do Betlehema, povedal Izaimu, aby pred neho priviedol svojich synov. Ktorého z nich mal  Samuel pomazať za kráľa? Keď uvidel urasteného Eliaba, Izaiho najstaršieho syna, pomyslel si: ‚To je určite on.‘ Ale Jehova mu povedal: „Nepozeraj sa na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol. Veď Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ Rovnako Jehova zavrhol aj Abinadába, Šammu a ďalších štyroch bratov. „Nakoniec,“ pokračuje správa, „povedal Samuel Izaimu: ‚Sú tí chlapci všetci?‘ Na to povedal: ‚Najmladší bol zatiaľ vynechaný, hľa, pasie ovce.‘“ ​(1. Samuelova 16:7, 11)

Izai akoby hovoril: ‚Dávid určite nemôže byť tým, koho hľadáš.‘ Keďže bol Dávid najmladší a najmenej významný z rodiny, dostal za úlohu starať sa o ovce. Ale bol to práve on, koho si Boh vybral. Jehova vidí, aké je srdce, a v srdci tohto mladíka zjavne videl niečo veľmi vzácne. A tak keď Izai poslal po Dávida, Jehova povedal Samuelovi: „‚Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!‘ Samuel teda vzal roh oleja a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa začal na Dávida pôsobiť Jehovov duch.“ ​(1. Samuelova 16:12, 13)

V biblickej správe sa neuvádza, koľko mal Dávid rokov, keď sa to stalo. O niečo neskôr však traja najstarší bratia, Eliab, Abinadáb a Šamma, slúžili v Saulovej armáde. Ostatných päť Izaiho synov bolo asi príliš mladých na to, aby išli s nimi. Je možné, že ešte nemali 20 rokov, a tak ešte nemohli slúžiť v izraelskej armáde. (4. Mojžišova 1:3; 1. Samuelova 17:13) V každom prípade bol Dávid veľmi mladý, keď si ho Jehova vybral. No očividne bol už hlboko duchovne zmýšľajúcim človekom. Je zjavné, že mal k Jehovovi blízky vzťah, ktorý si vypestoval rozjímaním o tom, čo o ňom vedel.

Mladí ľudia dnes potrebujú povzbudenie, aby rozjímali tak ako mladý Dávid. Rodičia, povzbudzujete svoje deti, aby rozjímali o duchovných veciach, cenili si Božie stvoriteľské diela a skúmali, čo hovorí Biblia o Stvoriteľovi? (5. Mojžišova 6:4–9) A vy, mladí, snažíte sa o to aj sami? Biblické publikácie, ako sú časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!, * vám v tom môžu pomôcť.

Výborný harfista

Tak ako sa o Dávidovom živote pastiera dozvedáme z textu mnohých jeho žalmov, určite by sme sa veľa dozvedeli aj z hudby, ktorú zložil. Žiaľ, to, ako znela hudba, ktorá pôvodne sprevádzala tieto posvätné piesne, nevieme, lebo sa nezachoval žiaden jej záznam. Vieme však, že skladateľ týchto piesní bol vynikajúcim hudobníkom. Veď bol zavolaný od oviec, aby slúžil kráľovi Saulovi, práve preto, že vedel dobre hrať na harfe. (1. Samuelova 16:18–23) *

Kedy a kde sa Dávid naučil tak dobre hrať na harfe? Pravdepodobne to bolo počas dlhých dní, ktoré trávil vonku pasením oviec. A určite nie je ťažké si predstaviť, že už v tom mladom veku spieval svojmu Bohu úprimné chvály. Veď Jehova si ho vybral a poveril ho zvláštnymi úlohami práve preto, lebo bol oddaným a duchovným človekom.

Dávidove neskoršie roky sú už na ďalší príbeh. Ale celý jeho život charakterizoval duch, ktorý sa odráža v slovách, ktoré pravdepodobne vychádzajú z jeho skúseností ešte v čase, keď pásol ovce v okolí Betlehema. Predstavte si ho, ako spieva Jehovovi: „Spomínal som na dávne dni; rozjímal som o celej tvojej činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ ​(Žalm 143:5) Vrúcnosť tohto i mnohých ďalších Dávidových žalmov je inšpirujúca pre všetkých, ktorí túžia byť príjemní Jehovovmu srdcu.

[Poznámky pod čiarou]