Mali by sa deti učiť o Bohu?

„Máme práve toľko náboženstva, aby nás viedlo k nenávisti, ale nie dosť na to, aby sme sa vzájomne milovali.“ ​(ANGLICKÝ SPISOVATEĽ JONATHAN SWIFT)

SWIFT túto myšlienku vyjadril v 18. storočí, ale aj dnes by s ním mnohí súhlasili. Niektorí sú dokonca presvedčení, že rodičia by nemali mať právo učiť svoje deti o Bohu. Deti, ktoré dostávajú v rodine náboženskú výchovu, sú podľa nich určitým spôsobom znevýhodnené.

Čo si o tom myslíte vy? Ktorý z nasledujúcich názorov sa vám zdá najrozumnejší?

● Rodičom by nemalo byť dovolené učiť svoje deti o Bohu.

● Rodičia by mali s deťmi hovoriť o náboženských otázkach, až keď deti vyrastú.

● Kým sú deti malé, rodičia by im mali vštepovať vieru v Boha podľa vlastného presvedčenia. Ale keď dosiahnu určitú zrelosť, mali by ich povzbudzovať, aby o týchto otázkach uvažovali samy.

● Deti musia bezpodmienečne prijať vieru svojich rodičov.

Je náboženstvo pre deti škodlivé?

Žiaden starostlivý rodič by svojmu dieťaťu určite nechcel uškodiť. Ale sú tvrdenia ľudí, ktorí chcú zabrániť tomu, aby boli deti vyučované o Bohu, podložené faktmi? Odborníci už desaťročia intenzívne skúmajú vplyv náboženského presvedčenia rodičov na ich deti. K akému záveru zatiaľ dospeli?

Z týchto výskumov vyplýva, že náboženstvo môže mať na vývin dieťaťa skôr pozitívny, ako škodlivý vplyv. V jednej správe uverejnenej v roku 2008 v časopise Social Science Research * bolo uvedené: „Ukázalo sa, že náboženstvo prispieva k upevneniu puta medzi rodičom a dieťaťom tak v prípade matiek, ako aj otcov.“ Táto správa ďalej uviedla: „Je zjavné, že náboženstvo a duchovnosť zohrávajú významnú úlohu v živote mnohých detí a pre rodinné vzťahy sú veľmi dôležité.“ Všimnite si, ako sa toto zistenie podobá tomu, čo povedal Ježiš Kristus: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3)

A ako je to s názorom, že rodičia by mali s deťmi hovoriť o Bohu a náboženstve, až keď deti vyrastú? Zástancovia tohto názoru prehliadajú fakt, že detská myseľ je ako nádoba prichystaná na naplnenie. Rodičia majú na výber: Buď túto „nádobu“ naplnia doma morálnymi zásadami a názormi, ktoré považujú za správne, alebo nechajú myseľ a srdce svojho dieťaťa napospas záplave rôznych názorov, myšlienok a predstáv zvonku.

Tajomstvo úspechu

Dejiny dokazujú, že náboženstvo môže byť zneužité na roznietenie predsudkov a nenávisti. Teda čo môžu robiť rodičia, aby výsledkom ich náboženskej výchovy nebolo to, čo opísal Jonathan Swift? Ako môžu vštepiť deťom názory, ktoré im pomôžu milovať druhých?

Tajomstvom úspechu je nájsť odpoveď na tieto otázky: (1) Čo by sa mali deti učiť o Bohu? (2) Kto by ich mal učiť? (3) Aké vyučovacie metódy sú najúčinnejšie?

[Poznámka pod čiarou]