Vedeli ste?

Ako sa židovskí náboženskí vodcovia za Ježišových dní pozerali na obyčajných ľudí?

▪ Príslušníci spoločenskej a náboženskej elity v Izraeli v prvom storočí n. l. opovrhovali ľuďmi, ktorí mali nízke vzdelanie alebo ktorým sa vzdelania vôbec nedostalo. V Biblii čítame, že farizeji hovorili: „Tento zástup, ktorý nepozná Zákon, sú prekliati.“ ​(Ján 7:49)

Mimobiblické zdroje dosvedčujú, že privilegované vrstvy pohŕdavo nazývali nevzdelané masy ʽam haʼarec, čiže „ľud zeme“ alebo „ľud krajiny“. Pôvodne to bolo úctivé označenie obyvateľov určitého územia. Nevzťahovalo sa len na chudobných a prostých ľudí, ale aj na významné osoby. (2. Kráľov 23:35; Ezechiel 22:29)

Za Ježišových čias sa však už toto slovo používalo na označenie tých, ktorí boli považovaní za neznalých mojžišovského Zákona alebo ktorí nedodržiavali do detailu rabínske tradície. Mišna (zbierka komentárov doplňujúcich biblický zákon, ktorá sa stala základom Talmudu) zakazuje napríklad nocovať v domoch ʽam haʼarec. Ako uvádza The Encyclopedia of Talmudic Sages, učenec rabín Meir, ktorý žil v druhom storočí, učil: „Keď muž vydá dcéru za [niekoho z] am ha’arec, je to, akoby ju zviazal a predložil levovi, ktorý si ju ako svoju obeť najskôr prišliapne a potom zožerie.“ Talmud cituje aj ďalšieho rabína, ktorý povedal, že „nevzdelanci nebudú vzkriesení“.

Aký význam má slovo cézar používané v Biblii?

▪ „Cézar“ je titul odvodený od rímskeho dedičného mena Gaia Iulia Caesara, ktorý sa v roku 46 pred n. l. stal rímskym diktátorom. Na meno Caesar si uplatnilo nárok niekoľko rímskych cisárov, Caesarových nástupcov. Traja z nich sú v Biblii spomínaní menom — Augustus, Tiberius a Claudius. (Lukáš 2:1; 3:1; Skutky 11:28)

Tiberius sa stal cisárom v roku 14 n. l. a vládol po celý čas Ježišovej služby na zemi. Bol teda pri moci, keď Ježiš dostal otázku týkajúcu sa platenia daní. Ježiš na ňu odpovedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Marek 12:17) Ježiš tu slovom „cézar“ zjavne nemyslel len Tiberia. „Cézar“ symbolizoval štátnu moc, štát.

Keď v roku 58 n. l. apoštolovi Pavlovi hrozilo, že sa stane obeťou justičného omylu, využil svoje právo, ktoré mal ako rímsky občan, a odvolal sa na cézara. (Skutky 25:8–11) Pavol tým nežiadal, aby ho súdil konkrétne Nero, ktorý bol v tom čase cisárom, ale najvyšší súd ríše.

Rodinné meno Caesar časom nadobudlo takú úzku spojitosť so zvrchovanou vládou, že aj keď rod Caesarov vymrel, toto meno bolo ponechané ako panovnícky titul.

[Obrázok na strane 29]

Strieborný denár s podobizňou Tiberia