Vedeli ste?

Aké alkoholické nápoje okrem vína sa vyrábali v biblických časoch?

▪ Víno sa v Biblii často spomína spolu s „opojným nápojom“. (5. Mojžišova 14:26; Lukáš 1:15) Pod „opojným nápojom“ by sme si nemali predstavovať nápoje získané destiláciou, keďže tá bola objavená o stáročia neskôr. Alkoholické nápoje sa nevyrábali len z hrozna, datlí, fíg, jabĺk alebo granátových jabĺk, ale aj z medu.

Výraz „opojný nápoj“ by sa mohol vzťahovať aj na pivo. Hebrejské slovo, ktoré sa prekladá ako „opojný nápoj“, je príbuzné akkadskému slovu, ktoré sa môže vzťahovať na jačmenné pivo rozšírené v Mezopotámii. Tento nápoj neobsahoval veľa alkoholu, ale ak ho človek vypil priveľa, mohol mať opojné účinky. (Príslovia 20:1) V starovekých egyptských hrobkách boli objavené hlinené modely pivovarov a maľby zobrazujúce pivovarníkov. V Babylone sa pivo pilo denne, a to nielen v palácoch, ale aj v príbytkoch chudobných. Podobný nápoj mali v obľube aj Filištínci. Na mnohých miestach Palestíny našli archeológovia džbány, ktoré mali v pyšteku cedidlo. Pri nalievaní sa na ňom zachytávali plevy z jačmeňa, z ktorého sa pivo vyrábalo.

Prečo bola plavba po mori v dňoch apoštola Pavla v určitých obdobiach roka zvlášť nebezpečná?

▪ Pre nepriaznivý vietor trvalo posádke lode, na ktorej sa plavil apoštol Pavol, dosť dlho, kým sa preplavili pozdĺž pobrežia Malej Ázie smerom na západ. Počas plavby začalo byť v určitom momente „opovážlivé plaviť sa, lebo sa už pominul i pôst dňa zmierenia“. Pavol povedal svojim spolucestujúcim, že ak budú pokračovať v ceste, hrozí im strata „nielen nákladu a lode, ale aj [ich] duší“. (Skutky 27:4–10)

Pôst Dňa zmierenia pripadal na koniec septembra alebo začiatok októbra. Rímski námorníci vedeli, že od 27. mája do 14. septembra je plavba zvyčajne bezpečná. V období od 14. septembra do 11. novembra sa považovalo za riskantné plaviť sa a od 11. novembra do 10. marca bolo more už príliš nebezpečné pre väčšinu plavieb. Jedným z dôvodov bolo nestabilné počasie, čo dosvedčuje aj Pavlova následná skúsenosť. (Skutky 27:13–44) V tomto období hrozili na mori silné búrky a vznikali aj väčšie problémy s navigáciou, pretože pre mraky nebolo cez deň vidieť slnko a v noci hviezdy. Viditeľnosť zhoršovala aj hmla a dážď, a tak nebolo vidieť nebezpečné miesta.

[Obrázok na strane 23]

Drevený model pivových fliaš z Egypta

[Prameň ilustrácie]

Erich Lessing/​Art Resource, NY

[Obrázok na strane 23]

Rímska obchodná loď z obdobia rokov 100 – 200 n. l.

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.