Biblia mení životy

Prečo sa muž, ktorého život sa točil len okolo motoriek, drog a športu, rozhodol venovať vo zvýšenej miere tomu, aby sa s druhými rozprával o Biblii? Čo viedlo iného muža, ktorý si zarábal na živobytie hraním na hracích automatoch, k tomu, aby sa svojej závislosti zbavil a začal živiť svoju rodinu poctivou prácou? Čo podnietilo jednu mladú ženu, ktorá bola vychovávaná ako Jehovova svedkyňa, ale zavrhla biblické normy, aby prehodnotila svoj spôsob života? Nech nám to povedia sami.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: TERRENCE J. O’BRIEN

VEK: 57

KRAJINA: AUSTRÁLIA

PREDTÝM: EXPERIMENTOVAL S DROGAMI, MILOVAL MOTORKY

MOJA MINULOSŤ: Detstvo som prežil v rušnom meste Brisbane, hlavnom meste austrálskeho Queenslandu. Boli sme katolíci, ale keď som mal osem rokov, prestali sme chodiť do kostola a o náboženstve sme sa už nerozprávali. Keď som mal desať, presťahovali sme sa do Gold Coastu. Bývali sme blízko pláže a prvé roky dospievania som trávil plávaním a surfovaním.

Napriek tomu som nemal šťastné detstvo. Keď som mal osem rokov, otec od nás odišiel. Mama sa znovu vydala a odvtedy u nás boli hádky a alkohol na dennom poriadku. Raz večer som po jednej zvlášť prudkej hádke medzi mojimi rodičmi sedel na posteli a prisahal som, že ak sa niekedy ožením, nikdy sa s mojou manželkou nebudem hádať. Napriek všetkým týmto problémom naša rodina — mama, nevlastný otec a šesť detí — zostala zomknutá.

V neskorších rokoch dospievania sa mnohí moji vrstovníci začali búriť proti autorite. Experimentovali s marihuanou, tabakom a inými drogami a opíjali sa. Začal som viesť rovnaký bezstarostný život ako oni. Okrem toho som miloval jazdu na motorke. Hoci som mal niekoľko vážnych nehôd, láska k motorkám mi ostala a rozhodol som sa prejsť na motorke naprieč Austráliou.

Napriek všetkej tejto slobode som bol často skľúčený, keď som uvažoval o podmienkach vo svete a o tom, že väčšinu ľudí prob lémy ľudstva vôbec netrápia. Túžil som sa dozvedieť pravdu o Bohu, o náboženstve a o tom, prečo je svet v takom zlom stave. Ale keď som sa so svojimi otázkami obrátil na dvoch katolíckych kňazov, ich odpovede ma sklamali. O týchto veciach som sa rozprával aj s rôznymi protestantskými duchovnými, ale ich odpoveďami som bol rovnako sklamaný. Potom mi jeden kamarát dohodol stretnutie s jedným Jehovovým svedkom, ktorý sa volal Eddie. Stretol som sa s ním štyrikrát a zakaždým mi moje otázky zodpovedal pomocou Biblie. Už od prvého rozhovoru mi bolo jasné, že som našiel niečo výnimočné. V tom čase som však nepovažoval za potrebné zmeniť niečo vo svojom spôsobe života.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Počas cesty po Austrálii som stretol ďalšieho svedka a niekoľkokrát sme sa spolu rozprávali o Biblii. Ale po návrate do Queenslandu som pol roka nebol v kontakte so svedkami.

Raz, keď som sa vracal z práce, zbadal som kráčať po ulici dvoch pekne oblečených mužov s aktovkami a pomyslel som si, že by to mohli byť Jehovovi svedkovia. Oslovil som ich a moja domnienka sa potvrdila. Potom som ich požiadal, aby so mnou študovali Bibliu. Okamžite som začal chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov a dokonca som bol aj na veľkom zjazde, ktorý sa konal v Sydney v roku 1973. No keď sa moji príbuzní — najmä moja mama — dozvedeli, čím sa zaoberám, boli veľmi znepokojení. Pre tento a ďalšie dôvody som sa s Jehovovými svedkami prestal stretávať. Asi na rok som prepadol mojej ďalšej vášni — kriketu.

Napokon som si však uvedomil, že skutočne šťastný som bol iba v čase, keď som študoval Bibliu s Jehovovými svedkami. Znovu som ich vyhľadal a začal som chodiť na zhromaždenia. Okrem toho som sa prestal stretávať s mojimi priateľmi, ktorí brali drogy.

K týmto zmenám ma podnietilo to, čo som sa dozvedel o biblickej postave menom Jób. Bill, starší svedok, ktorý bol láskavý, no pevný, sa so mnou pravidelne rozprával o Biblii. Keď sme prebrali príbeh o Jóbovi, Bill sa ma opýtal, koho ešte Satan obvinil z toho, že neslúži Bohu celým srdcom. (Jób 2:3–5) Vymenoval som všetky biblické postavy, ktoré som poznal, a Bill trpezlivo odpovedal: „Áno, áno, aj ich.“ No potom sa mi pozrel priamo do očí a povedal: „Satan obvinil aj teba!“ Skoro som padol zo stoličky. Už pred týmto štúdiom som vedel, že náuky, ktoré sa učím, sú pravdivé. No teraz som pochopil, prečo by som mal konať podľa toho, čo sa učím. O štyri mesiace som bol pokrstený ako Jehovov svedok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Až ma strasie, keď si predstavím, kde by som bol dnes, keby som sa nenaučil žiť podľa biblických zásad. S najväčšou pravdepodobnosťou by som už nebol medzi živými. Mnohých mojich bývalých priateľov pripravil o život alkohol alebo drogy. Ani ich manželský život nebol šťastný. Môj život by sa pravdepodobne vyvíjal podobne.

 Dnes som šťastne ženatý a spolu s manželkou Margaret slúžime v odbočke Jehovových svedkov v Austrálii. Nikto z mojej rodiny nezačal uctievať Jehovu, no sme šťastní, že počas tých rokov sme mali s Margaret možnosť študovať Bibliu s mnohými jednotlivcami i manželmi, ktorí zmenili svoj život tak ako ja. Mnohí z nich sa stali našimi dobrými priateľmi. A Margaret, ktorá bola vychovávaná ako Jehovova svedkyňa, mi pomáha plniť sľub, ktorý som dal takmer pred 40 rokmi. Sme spolu už viac než 25 rokov, a hoci nie vždy sa vo všetkom zhodneme, ešte nikdy sme sa nepohádali. Obaja cítime, že za to môžeme vďačiť Biblii.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: MASAHIRO OKABAJAŠI

VEK: 39

KRAJINA: JAPONSKO

PREDTÝM: GAMBLER

MOJA MINULOSŤ: Vyrastal som v meste Iwakura, ktoré je asi pol hodiny cesty vlakom od Nagoye. Na svojich rodičov si spomínam ako na veľmi láskavých ľudí. Neskôr som sa však dozvedel, že môj otec bol jakuza, člen zločineckej organizácie, a nejaký čas živil našu päťčlennú rodinu tým, že sa dopúšťal podvodov. Každý deň veľa pil, a keď som mal dvadsať rokov, zomrel na cirhózu pečene.

Môj otec bol Kórejčan, a tak sme boli ostatnými členmi našej komunity často diskriminovaní. Táto skutočnosť a ďalšie veci mi strpčovali obdobie dospievania. Prihlásil som sa na strednú školu, ale chodil som do nej len občas a po roku som z nej odišiel. Keďže som už mal záznam v registri trestov a bol som napoly Kórejčan, bolo pre mňa veľmi ťažké nájsť si prácu. Napokon som si našiel jedno miesto, no poranil som si kolená a už som viac nemohol manuálne pracovať.

Začal som si zarábať na živobytie hraním na hracom automate zvanom pačinko, na ktorom sa stlačením rúčky vyhodí oceľová guľka cez pole plné otvorov, a ak spadne do správneho otvoru, výherca dostane poukaz na výhru. V tom čase som žil s dievčinou, ktorá odo mňa chcela, aby som si našiel nejakú serióznu prácu a oženil sa s ňou. Ale hranie na automatoch mi dobre vynášalo a ja som nechcel meniť svoj spôsob života.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Jedného dňa k nám prišiel jeden Jehovov svedok a nechal mi knihu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením? Nikdy predtým som o tejto otázke neuvažoval. Ale po prečítaní tejto knihy som sa chcel o Biblii dozvedieť viac. Vždy ma zaujímalo, čo sa stane s človekom, keď zomrie. Keď som sa z Biblie dozvedel jasné odpovede na túto i ďalšie otázky, mal som pocit, akoby mi z očí spadli šupiny.

Pochopil som, že to, čo sa učím z Biblie, musím aj uplatňovať. A tak som si dievča, s ktorým som žil, vzal za manželku, prestal som fajčiť, dal som si ostrihať svoje dlhé vlasy  odfarbené na blond a začal som chodiť upravený. Skoncoval som tiež s gamblerstvom.

Urobiť všetky tie zmeny vôbec nebolo ľahké. Napríklad nedokázal som sa sám zbaviť fajčenia. Ale vďaka tomu, že som sa vrúcne modlil a spoliehal sa na Jehovu, sa mi to podarilo. Ani skoncovať s gamblerstvom nebolo jednoduché. Prvé zamestnanie, ktoré som dostal po tom, čo som sa vzdal pačinka, bolo pre mňa veľmi náročné. Zarobil som len polovicu toho, čo mi predtým vynášalo pačinko, a práca bola ťažká a stresujúca. V tomto náročnom období mi pomohol jeden biblický text — Filipanom 4:6, 7. Píše sa v ňom: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ Mnohokrát som sa presvedčil o pravdivosti týchto slov.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Keď som začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, moja manželka z toho nemala radosť. No keď videla obrovské zmeny v mojom správaní, pripojila sa k môjmu štúdiu a začala so mnou chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov. Teraz obaja patríme k Jehovovým svedkom. Je úžasným požehnaním, že môžeme slúžiť Bohu spoločne!

Než som začal študovať Bibliu, myslel som si, že som šťastný. Ale až teraz viem, čo je to skutočné šťastie. Žiť podľa biblických noriem vôbec nie je ľahké, ale som si istý, že je to ten najlepší spôsob života.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

MENO: ELIZABETH JANE SCHOFIELDOVÁ

VEK: 35

KRAJINA: SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

PREDTÝM: ŽILA IBA PRE VÍKENDY

MOJA MINULOSŤ: Vyrastala som v malom meste Hardgate blízko Glasgowa v Škótsku. Keď som mala sedem rokov, moja mama, ktorá sa stala Jehovovou svedkyňou, ma začala učiť o Biblii. Ale keď som mala sedemnásť, radšej som trávila čas s priateľmi zo školy — chodila som s nimi do nočných klubov, počúvala som heavy metal a pila som. Duchovné veci boli to posledné, o čom som mala chuť uvažovať. Žila som len pre víkendy. No všetko sa zmenilo, keď som mala dvadsaťjeden.

Išla som do Severného Írska navštíviť svojich príbuzných. Počas môjho pobytu sa  konal pochod oranžistov, čo je protestantský slávnostný sprievod. Keď som videla tú bigotnosť a otvorenú nenávisť medzi katolíkmi a protestantmi, bola som šokovaná. To mi pomohlo vážne sa nad sebou zamyslieť. Pamätala som si, čo ma mama učila z Biblie, a vedela som, že tí, ktorí ignorujú Božie láskavé normy, nikdy nezískajú Božie schválenie. Zrazu som si uvedomila, že žijem len pre seba a neberiem do úvahy Boží názor na to, ako by som mala žiť. Rozhodla som sa, že ihneď po návrate domov vážne preskúmam, čo učí Biblia.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT: Keď som doma po tom dlhom čase po prvý raz prišla na zhromaždenie Jehovových svedkov, bola som trochu nervózna a necítila som sa vo svojej koži. Ale všetci sa ku mne správali tak, že som sa tam cítila vítaná. Ako som začala uplatňovať to, čo som sa učila z Biblie, členovia zboru o mňa prejavovali osobný záujem, zvlášť jedna veľmi milá sestra. Pomohla mi znovu sa cítiť ako súčasť zboru. Priatelia, s ktorými som sa predtým stretávala, ma aj ďalej pozývali do nočných klubov, ale hovorila som im, že chcem žiť podľa biblických noriem a že to myslím vážne. Napokon ma už nevolali.

Predtým som Bibliu považovala len za akúsi zbierku pravidiel. Teraz to už bolo inak. Začala som sa na biblické postavy pozerať ako na skutočných ľudí s podobnými pocitmi a slabosťami, ako mám ja. Aj oni robili chyby, ale keď ich úprimne ľutovali, Jehova im odpustil. Nadobudla som dôveru, že hoci som sa v mladosti obrátila Bohu chrbtom, odpustí mi a zabudne na moje minulé chyby, ak sa budem zo všetkých síl usilovať, aby som sa mu páčila.

Hlboko na mňa zapôsobilo aj správanie mojej mamy. Hoci ja som opustila Boha, ona to nikdy neurobila. Jej vytrvalosť a vernosť ma priviedli k záveru, že slúžiť Jehovovi sa oplatí. Keď som bola mladé dievča a chodila som s mamou zvestovať od dverí k dverám, nikdy som z toho nemala radosť a nedokázala som si ani len predstaviť, že by som tým trávila celé hodiny. Teraz som sa však rozhodla vyskúšať, či platí Ježišov sľub zaznamenaný v Matúšovi 6:31–33: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘... Váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ Krátko nato, čo som bola pokrstená ako Jehovova svedkyňa, som dala výpoveď zo zamestnania, v ktorom som pracovala na plný úväzok. Našla som si prácu na skrátený úväzok a začala som väčšinu svojho voľného času venovať tomu, že som sa s ľuďmi rozprávala o Božom Kráľovstve.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO: Keď som bola mladšia a žila som len pre víkendy, nikdy som necítila uspokojenie. Môj život bol prázdny. Teraz, keď som sa naplno pohrúžila do služby Jehovovi, konečne cítim uspokojenie. Môj život má zmysel. Medzitým som sa vydala a teraz spolu s manželom týždeň čo týždeň navštevujeme rôzne zbory Jehovových svedkov a povzbudzujeme tamojších kresťanov. Túto prácu považujem za najväčšiu výsadu v mojom živote. Som Jehovovi veľmi vďačná za to, že mi dal druhú šancu.

[Zvýraznený text na strane 27]

„Už od prvého rozhovoru mi bolo jasné, že som našiel niečo výnimočné. V tom čase som však nepovažoval za potrebné zmeniť niečo vo svojom spôsobe života“

[Zvýraznený text na strane 29]

„Nedokázal som sa sám zbaviť fajčenia. Ale vďaka tomu, že som sa vrúcne modlil a spoliehal sa na Jehovu, sa mi to podarilo“

[Zvýraznený text na strane 30]

„Predtým som Bibliu považovala len za akúsi zbierku pravidiel. Teraz to už bolo inak. Začala som sa na biblické postavy pozerať ako na skutočných ľudí s podobnými pocitmi a slabosťami, ako mám ja“