Je Ježiš Boh?
MNOHÍ ľudia považujú náuku o Trojici za „ústrednú náuku kresťanského náboženstva“. Podľa tejto náuky Otec, Syn a svätý duch sú tri osoby v jednom Bohu. Kardinál John O’Connor o Trojici povedal: „Vieme, že to je veľmi hlboké tajomstvo, ktorému ani trochu nerozumieme.“ Prečo je také ťažké pochopiť náuku o Trojici?
The Illustrated Bible Dictionary uvádza jeden dôvod, keď v súvislosti s Trojicou priznáva: „Nejde o biblickú doktrínu v tom zmysle, že by sa v Biblii dala nájsť nejaká jej formulácia.“ Keďže Trojica nie je ‚biblická doktrína‘, jej zástancovia sa zúfalo snažili nájsť nejaké biblické texty — dokonca prekrútiť ich —, aby mali nejaký podklad pre svoje učenie.
Text, ktorý podporuje náuku o Trojici?
Medzi biblické texty, ktoré sa často nesprávne používajú, patrí Ján 1:1. V Slovenskom ekumenickom preklade tento verš znie: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha [grécky ton theon] a to Slovo bolo Boh [grécky theos].“ Tento verš obsahuje dve formy gréckeho podstatného mena theos (boh). Pred prvým stojí ton, čo je v gréčtine forma určitého člena, a v tomto prípade sa slovo theon vzťahuje na Všemohúceho Boha. No v druhom výskyte pred slovom theos určitý člen nie je. Bol tu člen len omylom vynechaný?
Prečo je také ťažké pochopiť náuku o Trojici?
Jánovo evanjelium bolo napísané v hovorovej gréčtine koiné, ktorá má presné pravidlá na používanie určitého člena. Biblický učenec A. T. Robertson uznáva, že ak aj podmet, aj prísudok Matúša 13:38, kde sa píše: „Pole [grécky ho agros] je svet [grécky ho kosmos].“ Gramatika nám umožňuje chápať to tak, že to platí aj naopak, teda že svet je pole.
obsahuje člen, „oba sú jednoznačné, považované za totožné, za jedno a to isté, a sú zameniteľné“. Robertson uvádza ako príkladAle čo ak podmet obsahuje určitý člen, no prísudok nie, tak ako je to v Jánovi 1:1? Učenec James Allen Hewett uvádza tento verš ako príklad a zdôrazňuje: „V takejto vetnej konštrukcii podstatné meno v podmete a podstatné meno v prísudku nie je jedno a to isté, nie sú rovnaké, totožné.“
Hewett uvádza ako názorný príklad 1. Jána 1:5, kde sa píše: „Boh je svetlo.“ V gréčtine je pred slovom theos určitý člen ho. Ale pred slovom fós, „svetlo“, člen nie je. Hewett teda vyvodzuje záver: „Človek môže... povedať o Bohu, že je charakterizovaný svetlom; no nemôže povedať o svetle, že to je Boh.“ Podobné príklady sa nachádzajú v Jánovi 4:24, „Boh je Duch“, a v 1. Jána 4:16, „Boh je láska“. V oboch týchto veršoch pred podstatným menom, ktoré je podmetom, je určitý člen, ale pred podstatným menom „Duch“ a „láska“ v mennom prísudku člen nie je. Teda podstatné meno v podmete nie je zameniteľné s podstatným menom v prísudku. Tieto verše nemôžu znamenať, že „Duch je Boh“ alebo že „láska je Boh“.
Ide o totožnosť „Slova“?
Mnohí znalci gréčtiny a prekladatelia Biblie uznávajú, že v Jánovi 1:1 sa nehovorí o totožnosti, ale o určitej vlastnosti „Slova“. Prekladateľ Biblie William Barclay hovorí: „Keďže [apoštol Ján] pred theos nedáva určitý člen, stáva sa z toho opis... Ján tu nestotožňuje Slovo s Bohom. Jednoducho povedané, Ján nehovorí, že Ježiš je Boh.“ Učenec Jason David BeDuhn podobne uvádza: „Ak v gréčtine vynecháte člen pred theos, tak ako je to v Jánovi 1:1c, potom vaši čitatelia dospejú k záveru, že myslíte ‚nejakého boha‘... Ak pred theos nie je určitý člen, má iný význam ako theos s určitým členom ho, tak ako je rozdiel medzi slovami ‚boh‘ a ‚Boh‘.“ BeDuhn dodáva: „V Jánovi 1:1 ‚Slovo‘ nie je jediný Boh, ale nejaký boh, čiže božská bytosť.“ Alebo ako povedal učenec Joseph Henry Thayer, ktorý pracoval na preklade American Standard Version: „Logos [alebo Slovo] bol božský, nie sama božská Bytosť.“
Ježiš jasne ukázal, že on a Otec sú dve odlišné osoby
Je teda totožnosť Boha ‚veľmi hlbokým tajomstvom‘? Ježiš si to zjavne nemyslel. Keď sa Ježiš modlil, jasne ukázal, že on a Otec sú dve odlišné osoby. Povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ (Ján 17:3) Ak veríme Ježišovi a rozumieme jasnému učeniu Biblie, budeme Ježišovi prejavovať úctu ako Božiemu Synovi, ktorým aj je. A budeme tiež uctievať Jehovu ako ‚jediného pravého Boha‘.