Od hovoreného slova k posvätným spisom — raní kresťania a písanie

NESPOČETNÉ generácie veriacich venovali nekonečné hodiny čítaniu, študovaniu a skúmaniu spisov, ktoré patria k najznámejším spisom, aké kedy boli napísané — spisov Nového zákona, ako bývajú bežne označované Kresťanské grécke Písma. Tieto spisy spolu s ostatnými časťami Biblie významne ovplyvnili náš svet, formovali morálku a etiku a boli zdrojom inšpirácie pre tvorcov literárnych a umeleckých diel. No predovšetkým pomohli miliónom ľudí — možno aj vám — získať presné poznanie o Bohu a Ježišovi. — Ján 17:3.

Evanjeliá, rovnako ako ostatné knihy Kresťanských gréckych Písiem, neboli napísané hneď po smrti Ježiša. Matúš zjavne napísal svoje evanjelium asi o 7 alebo 8 rokov a Ján asi o 65 rokov. Ako je možné, že boli schopní zapísať Ježišove slová a skutky s neomylnou presnosťou? Je jasné, že podstatnú úlohu zohral Boží svätý duch, ktorý ich pri písaní viedol. (Ján 14:16, 26) Ale akým spôsobom bolo Ježišovo učenie presne odovzdávané a ako sa nakoniec stalo súčasťou Svätých Písiem?

Negramotní?

V priebehu minulého storočia niektorí začali tvrdiť, že Ježišovi raní učeníci zrejme Ježišovo učenie a skutky nezapisovali, ale že ho odovzdávali ústne. Napríklad jeden učenec uvádza: „Medzi Ježišovou verejnou službou a časom, keď autori evanjelií zapísali jeho slová, ubehlo niekoľko desaťročí. Počas toho obdobia sa to, čo sa o Ježišovi vedelo, odovzdávalo ústne.“ Niektorí učenci dokonca tvrdia, že Ježišovi raní učeníci boli negramotní. * Okrem toho hovoria, že v priebehu desaťročí ústneho odovzdávania boli správy  o Ježišovej službe pozmenené alebo k nim bolo niečo pridané. Podľa ich tvrdenia výsledok možno ťažko považovať za presný záznam udalostí.

Iná teória, ktorej sa zastávajú niektorí učenci, je, že Ježišovi blízki židovskí učeníci pravdepodobne používali rabínsku metódu vyučovania — učiť sa naspamäť a potom opakovať —, ktorá prispievala k presnosti ústneho podania. Spoliehali sa teda učeníci výlučne na ústne odovzdávanie informácií? Alebo mohlo aj písanie zohrať určitú úlohu v zachovaní záznamu o Ježišovej službe? Hoci to nemôžeme tvrdiť s úplnou istotou, je možné, že písanie zohralo istú úlohu.

Písanie — bežná súčasť života

V prvom storočí Židia zo všetkých vrstiev vedeli čítať a písať. Alan Millard, profesor hebrejčiny a starých semitských jazykov, o tom napísal: „Písanie v gréčtine, aramejčine a hebrejčine bolo všeobecne rozšírené, a to vo všetkých vrstvách spoločnosti.“ A dodal: „V takomto prostredí pôsobil Ježiš.“

V súvislosti s tvrdením, že text evanjelií „vznikol v úplne negramotnej spoločnosti“, profesor Millard píše: „To je veľmi nepravdepodobné, [keďže] ľudia všade vedeli písať... Preto tu zvyčajne vždy boli ľudia, ktorí si mohli zapísať to, čo počuli, či už pre vlastnú potrebu, alebo preto, aby informovali iných.“

Je zjavné, že boli bežne dostupné povoskované tabuľky, ktoré sa používali na zapisovanie, ako to vidno napríklad z prvej kapitoly Lukáša. Zechariáša, ktorý dočasne stratil schopnosť hovoriť, sa pýtali, aké meno chce dať svojmu synovi. Vo verši 63 čítame:  „Požiadal [zjavne pokynom ruky] o tabuľku a napísal: ‚Jeho meno je Ján.‘“ Biblické slovníky vysvetľujú, že slovo „tabuľka“ sa môže vzťahovať na drevenú tabuľku na písanie, ktorá bola pravdepodobne povoskovaná. Niekto z prítomných zrejme mal takúto tabuľku so sebou, takže ju mohol Zechariášovi pohotovo poskytnúť.

Aj ďalší príklad ukazuje, že v tom čase bolo používanie tabuliek na písanie bežné. V knihe Skutky čítame, že keď Peter prehovoril k zástupu v areáli chrámu, povedal: „Robte pokánie... aby boli vaše hriechy vytreté.“ ​(Skutky 3:11, 19) Výraz „vytreté“ pochádza z gréckeho slovesa, ktoré znamená „zotrieť, vymazať“. Dielo The New International Dictionary of New Testament Theology vysvetľuje: „Myšlienka, ktorú toto sloveso vyjadruje na tomto, a azda aj na ktoromkoľvek inom mieste, je s najväčšou pravdepodobnosťou vyhladenie povrchu voskovej tabuľky na písanie, aby mohla byť znova použitá.“

Aj správy evanjelií ukazujú, že medzi Ježišovými učeníkmi a ľuďmi, ktorí ho počúvali, boli takí, pre ktorých bolo písanie pravdepodobne súčasťou ich každodennej práce. Patrili k nim napríklad vyberači daní Matúš a Zacheus (Matúš 9:9; Lukáš 19:2), predstavený synagógy (Marek 5:22), vojenský dôstojník (Matúš 8:5), Joana, manželka istého vysokého úradníka Herodesa Antipasa (Lukáš 8:3), ako aj znalci Písma, farizeji, saduceji a členovia Sanhedrinu. (Matúš 21:23, 45; 22:23; 26:59) Je teda nepochybné, že mnohí — ak nie aj všetci — Ježišovi apoštoli a učeníci vedeli písať.

Študenti, učitelia a pisatelia

Keď učeníci chceli byť kresťanskými učiteľmi, nestačilo len, aby vedeli, čo povedal a urobil Ježiš; bolo potrebné, aby rozumeli, ako sa na Kristovi splnil Zákon a proroctvá z Hebrejských Písiem. (Skutky 18:5) Je zaujímavé, čo Lukáš zaznamenal v súvislosti s jedným Ježišovým stretnutím s jeho učeníkmi, ktoré sa odohralo krátko po Ježišovom vzkriesení. Čo Ježiš urobil? „Začal od Mojžiša a všetkých Prorokov a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celých Písmach vzťahovali naňho.“ Krátko nato učeníkom povedal: „‚Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch.‘ Potom im celkom otvoril myseľ, aby pochopili význam Písiem.“ ​(Lukáš 24:27, 44, 45) Neskôr si učeníci „spomenuli“ na to, aké vysvetlenie im Ježiš odovzdal. — Ján 12:16.

Tieto správy naznačujú, že apoštoli a učeníci sa museli venovať usilovnému skúmaniu a štúdiu Písiem, aby mohli plne porozumieť významu toho, čo videli a počuli v súvislosti so svojím Pánom, Ježišom  Kristom. (Lukáš 1:1–4; Skutky 17:11) Harry Gamble, docent religionistiky na Virginskej univerzite, o tom píše: „Ťažko by sa dalo spochybniť, že od začiatku tu boli kresťania, pravdepodobne skupiny kresťanov, ktorí sa venovali dôkladnému štúdiu a výkladu židovských písiem, na základe čoho vypracúvali textové podklady [dôkazy] kresťanského presvedčenia a tieto texty mohli potom použiť v kresťanskom zvestovaní.“

To všetko naznačuje, že Ježišovi raní učeníci sa nespoliehali len na ústne podanie, ale že sa veľmi intenzívne venovali štúdiu, čítaniu a písaniu. Boli to študenti, učitelia a pisatelia. Predovšetkým to však boli duchovní ľudia, ktorí sa spoliehali na vedenie svätého ducha. Ježiš ich uistil, že ‚duch pravdy‘ im ‚opäť pripomenie všetko, čo im hovoril‘. (Ján 14:17, 26) Boží svätý duch im pomohol spomenúť si na to, čo Ježiš urobil a povedal, a písomne to vyjadriť, a to dokonca aj dlhé citáty, ako napríklad Kázeň na vrchu. (Matúš, kapitoly 5 – 7) Tento duch tiež viedol pisateľov evanjelií, aby zapísali, čo Ježiš pri niektorých príležitostiach cítil a čo povedal v modlitbe. — Matúš 4:2; 9:36; Ján 17:1–26.

A tak hoci pisatelia evanjelií nepochybne využili tak písomné zdroje, ako aj informácie odovzdávané ústnym podaním, veci, ktoré zapísali, pochádzajú z oveľa spoľahlivejšieho zdroja, z toho najvyššieho zdroja — od samotného Jehovu Boha. Preto si môžeme byť absolútne istí, že „celé Písmo je inšpirované Bohom“ a že nás môže učiť a viesť, aby sme konali to, čo sa Bohu páči. — 2. Timotejovi 3:16.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 14]

Medzi Ježišovými učeníkmi boli ľudia, pre ktorých bolo písanie pravdepodobne súčasťou ich každodennej práce

[Zvýraznený text na strane 15]

Boží svätý duch pomohol Ježišovým raným učeníkom spomenúť si na to, čo Ježiš urobil a povedal, a písomne to vyjadriť

[Rámček/obrázok na strane 15]

 Boli apoštoli negramotní?

Keď vládcovia a starší muži z Jeruzalema „videli Petrovu a Jánovu otvorenosť a uvedomili si, že sú to nevzdelaní a obyčajní ľudia, zadivili sa“. (Skutky 4:13) Znamenalo to, že apoštoli boli negramotní? V súvislosti s týmto tvrdením dielo The New Interpreter’s Bible uvádza: „Tieto výrazy sa pravdepodobne nemajú brať doslovne, akoby bol Peter [alebo Ján] nevzdelaný a nevedel čítať alebo písať. [Vládcovia a starší] si jednoducho uvedomili priepastný rozdiel v spoločenskom postavení medzi tými, ktorí sedeli na mieste sudcov, a apoštolmi.“

[Obrázok na strane 13]

„Požiadal o tabuľku a napísal: ‚Jeho meno je Ján‘“

[Obrázok na strane 13]

Povoskovaná tabuľka s písacími potrebami z prvého alebo druhého storočia n. l.

[Prameň ilustrácie]

© British Museum/​Art Resource, NY