Vedeli ste?

Prečo Ježiš uzdravil slepého muža postupne?

V Markovi 8:22–26 čítame o tom, ako Ježiš pri Betsaide uzdravil istého slepého muža. Správa uvádza, že po tom, čo Ježiš pľuvol na mužove oči, spýtal sa ho, čo vidí. Z mužovej odpovede bolo zrejmé, že bol trochu zmätený: „Vidím ľudí, lebo pozorujem niečo, čo vyzerá ako stromy, ale chodia.“ Ježiš sa potom opäť dotkol mužových očí. K čomu to viedlo? „Muž uvidel jasne, a bol uzdravený a všetko videl zreteľne.“ Je zjavné, že Ježiš uzdravil tohto muža postupne. Prečo?

Biblia na túto otázku nedáva priamu odpoveď, ale môžeme sa zamyslieť nad jedným možným vysvetlením. Pre človeka, ktorý bol slepý celé roky — alebo možno dokonca od narodenia —, je to obrovská zmena, keď zrazu začne vidieť. Znázornime si to na príklade: Kedysi sa pri práci v baniach používali poníky. Tieto zvieratá si tak navykli na tmu, že keď vyšli na povrch, potrebovali celý deň na to, aby si zvykli na denné svetlo. Keď ide o slepotu, potom je to ešte väčšia zmena. V dnešnej modernej dobe sa v niekoľkých prípadoch operáciou podarilo obnoviť ľuďom zrak. No títo pacienti sa často cítili ochromení záplavou informácií, ktoré im zrazu cez oči prichádzali do mozgu. Priestorové videnie a svet plný farieb a tvarov v nich vyvolával zmätok a nedokázali rozoznať ani známe predmety. Až časom sa mozog učí spracovávať podnety, ktoré prichádzajú cez oči.

Keď Ježiš v spomenutom prípade uzdravil slepého muža postupne, mohol to byť prejav láskyplného ohľadu. Nakoniec tento muž „všetko videl zreteľne“ a dokázal jasne rozoznať všetko, čo videl.

Prečo bolo čítanie zo zvitku v Ježišových dňoch pomerne náročné?

Na výrobu zvitkov sa používali listy, ktoré boli zvyčajne dlhé 23 až 28 centimetrov a široké 15 až 23 centimetrov. Viaceré takéto listy boli spojené, a to tak, že boli pozdĺž strany zlepené alebo zošité ľanovým vláknom. V niektorých prípadoch boli použité dlhšie listy. Zvitok Izaiáša, ktorý sa našiel medzi zvitkami od Mŕtveho mora, sa skladal zo 17 pergamenových pásov. Dnes je zachovaný v dĺžke približne 7 metrov. Zvitok Izaiáša, z ktorého čítal v synagóge v Nazarete Ježiš, mohol mať podobnú dĺžku. — Lukáš 4:16, 17.

V súvislosti s touto biblickou správou Alan Millard vo svojej knihe Discoveries From the Time of Jesus (Objavy z Ježišových čias) hovorí: „Čitateľ držal knihu [čiže zvitok] v ľavej ruke, ktorou [ho] odvíjal, zatiaľ čo vonkajší okraj držal pravou rukou, ktorou [ho] zas zvíjal, ako postupne čítal stĺpec za stĺpcom. Aby sa Ježiš dostal k 61. kapitole Izaiáša, z ktorej v synagóge čítal, musel odvinúť a znova zvinúť väčšinu zvitku.“

V tom čase nebola kniha Izaiáš rozdelená na kapitoly a verše, tak ako to poznáme dnes. Keď Ježišovi v nazaretskej synagóge podali zvitok Izaiáša, musel nájsť pasáž, ktorá je dnes v našich Bibliách označená ako Izaiáš 61:1, 2. Ježiš ľahko „našiel miesto“, ktoré chcel prečítať, z čoho vidno, ako dobre bol oboznámený s Božím Slovom.