1., 2. Nad čím sa niektorí občas zamýšľajú a ktoré biblické správy ich k tomu vedú?

BOL si niekedy vážne chorý a kládol si si otázku, či sa uzdravíš? Určite si si položil rovnakú otázku, aj keď ochorel člen rodiny alebo blízky priateľ. Je prirodzené, že chceme vedieť, či budeme zdraví. Podobnú otázku vyslovili aj dvaja králi, ktorí žili v čase prorokov Eliáša a Elizea. Jedným z nich bol Achaziah, syn Achaba a Jezábel. Raz sa vážne zranil a chcel vedieť, či sa zotaví. Druhý bol sýrsky kráľ Ben-hadad. Keď ťažko ochorel, aj on sa pýtal: „Zotavím sa z tejto choroby?“ (2. Kráľ. 1:2; 8:7, 8)

² Keď ochorieme, dúfame, že sa uzdravíme. Ale niektorí sa zamýšľajú nad tým, či môžu čakať nejakú pomoc od Boha. V minulosti žili ľudia, ktorých Boh zázračne uzdravil. Niekoľkých prostredníctvom svojich prorokov dokonca vzkriesil. (1. Kráľ. 17:17–24; 2. Kráľ. 4:17–20, 32–35) Mali by sme preto očakávať, že niečo podobné urobí aj v súčasnosti?

3. – 5. Akú moc majú Boh i Ježiš a aké otázky to vyvoláva?

 ³ Niet žiadnych pochýb, že Boh dokáže ovplyvniť zdravie človeka. Biblia to potvrdzuje. Jehova niektorých ľudí potrestal chorobou, ako napríklad faraóna za čias Abraháma alebo Mirjam, Mojžišovu sestru. (1. Mojž. 12:17; 4. Mojž. 12:9, 10; 2. Sam. 24:15) Izraelitov varoval, že ak mu budú neverní, privedie na nich „akúkoľvek chorobu a akúkoľvek ranu“. (5. Mojž. 28:58–61) Na druhej strane mal moc chorobu odstrániť alebo jej zabrániť. (2. Mojž. 23:25; 5. Mojž. 7:15) Dokázal ľuďom aj vrátiť zdravie. Keď bol Jób taký chorý, že chcel zomrieť, Boh ho uzdravil. (Jób 2:7; 3:11–13; 42:10, 16)

⁴ Boh teda má moc, aby zasiahol a uzdravil chorého človeka. Rovnakú moc má aj jeho Syn. V Biblii čítame, že Ježiš zázračne uzdravoval malomocných, epileptikov, slepých a ochrnutých. (Prečítajte Matúša 4:23, 24; Ján 9:1–7) Keď premýšľame o Ježišových zázračných skutkoch, veľmi nás to posilňuje, lebo sú ukážkou toho, čo bude robiť vo veľkom rozsahu v novom svete. Potom už „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý‘“. (Iz. 33:24)

⁵ Ale mali by sme očakávať, že nás Boh alebo Ježiš zázračne uzdravia už dnes? Aký postoj by sme mali mať, keď máme podlomené zdravie alebo nás postihne vážna choroba? A čo by sme mali robiť, keď ochorieme?

6. Čo Biblia hovorí o „daroch uzdravovania“, ktoré dostali niektorí raní kresťania?

⁶ Z Biblie sa dozvedáme, že Boh dal v prvom storočí niektorým pomazaným kresťanom moc konať zázraky. (Sk. 3:2–7; 9:36–42) Dostali „rozličné dary“ ducha, medzi ktoré patrili aj „dary uzdravovania“. (1. Kor. 12:4–11) Ale tieto a podobné dary, ako bolo hovorenie jazykmi a prorokovanie, sa mali skončiť. (1. Kor. 13:8) Dnes ich kresťania nemajú. Preto by sme nemali očakávať, že nás alebo našich milovaných Boh zázračne uzdraví.

7. Aké povzbudenie nachádzame v Žalme 41:3?

⁷ Ak sme však chorí, môžeme sa obracať na Boha s prosbou o útechu, múdrosť a podporu, tak ako to robili jeho služobníci v minulosti. Kráľ Dávid napísal: „Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému; v deň nešťastia mu Jehova zaobstará únik. Sám Jehova ho bude chrániť a zachová ho nažive.“ (Žalm 41:1, 2) No ani jeden človek, ktorý žil v časoch kráľa Dávida a bol ohľaduplný voči poníženému, sa nevyhol smrti. Preto Dávid iste nemal na mysli, že láskavý človek nikdy nezomrie. Ako by sme teda mali rozumieť inšpirovaným slovám, že Boh takému človeku pomôže? Dávid to vysvetlil: „Sám Jehova ho bude podporovať na lôžku v jeho chorobe; celé jeho ležadlo počas jeho choroby istotne zmeníš.“ (Žalm 41:3) Z týchto slov vyplýva, že človek, ktorý prejavoval ohľad voči poníženému, si mohol byť istý, že Boh o ňom vie a berie do úvahy jeho vernú službu. Okrem toho mohol pamätať na to, že Boh vytvoril ľudské telo so schopnosťou uzdraviť sa.

8. O čo Dávid prosil Jehovu, ako o tom čítame v Žalme 41:4?

⁸ Dávid napísal, čo zažil: „Povedal som: ‚Ó, Jehova, prejav mi priazeň. Uzdrav moju dušu, veď som zhrešil proti tebe.‘“ (Žalm 41:4) Týmito slovami možno opísal situáciu, keď sa Abšalóm usiloval  o trón, kým on bol chorý a bezmocný. Uvedomoval si, že problémy v jeho rodine sú dôsledkom hriechu s Bat-šebou. (2. Sam. 12:7–14) Dávid však vedel, že Jehova mu odpustil, a preto mal istotu, že ho bude počas choroby podporovať. Očakával však, že Jehova ho zázračne uzdraví a predĺži mu život?

9. a) Ako sa Dávidova situácia líšila od situácie kráľa Ezechiáša? b) Čo očakával Dávid od Jehovu?

⁹ Je pravda, že Jehova sa občas rozhodol niekoho uzdraviť. Bolo to tak v prípade kráľa Ezechiáša. Keď „smrteľne ochorel“, Jehova mu vrátil zdravie. Ezechiáš potom žil ešte 15 rokov. (2. Kráľ. 20:1–6) Dávid sa však nemodlil, aby ho Boh zázračne uzdravil. Ako to vieme? Vyplýva to z kontextu jeho slov. Dávid prosil Jehovu, aby mu pomohol rovnako, ako by pomohol človeku, ktorý berie ohľad na poníženého. Keďže Jehova Dávidovi odpustil, mal k Bohu dobrý vzťah. Preto prosil, aby ho počas choroby utešoval a staral sa oňho. Okrem toho vedel, že uzdraviť sa môže aj vďaka regeneračnej schopnosti ľudského tela. (Žalm 103:3) Aj my môžeme Jehovu prosiť o to isté.

10. Čo vieme o Trofimovi a Epafroditovi a čo sa z toho učíme?

¹⁰ V prvom storočí síce boli niektorí ľudia zázračne uzdravení, ale bolo ich málo. Medzi tými, ktorí mali moc uzdravovať, bol aj apoštol Pavol. (Prečítajte Skutky 14:8–10.) Uzdravil napríklad Publiovho otca, ktorý „ležal postihnutý horúčkou a úplavicou“. Pavol „sa pomodlil, položil naňho ruky a uzdravil ho“. (Sk. 28:8) Neuzdravoval však každého, koho poznal. Medzi tými, ktorí ho sprevádzali na misionárskej ceste, bol Trofimus. (Sk. 20:3–5, 22; 21:29) Keď Trofimus ochorel a nemohol v ceste pokračovať, Pavol ho neuzdravil. Nechal ho v Miléte, aby sa zotavil. (2. Tim. 4:20) Iný Pavlov dobrý priateľ, Epafroditus, „ochorel takmer až na smrť“. (Fil. 2:25–27, 30) No nečítame nič o tom, že by Pavol použil zázračnú moc a uzdravil ho.

11., 12. Prečo bol Lukáš Pavlovi užitočný a čo vieme o jeho odbornej spôsobilosti?

¹¹ S Pavlom cestoval aj Lukáš, ktorý napísal knihu Skutky a bol známy ako „milovaný lekár“. (Kol. 4:14; Sk. 16:10–12; 20:5, 6) Je logické domnievať sa, že Lukáš poskytoval Pavlovi a jeho misionárskym druhom lekárske rady a staral sa o ich zdravie. Prečo to bolo potrebné? Lebo aj Pavol počas cesty ochorel. (Gal. 4:13) Lukášova starostlivosť bola v súlade s Ježišovými slovami: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.“ (Luk. 5:31)

¹² Biblia neuvádza, kde alebo kedy Lukáš získal lekárske vzdelanie. Pavol sa o ňom ako o lekárovi zmieňuje vo svojom liste kresťanom do Kolos, lebo ho poznali. Preto je možné, že Lukáš získal vzdelanie v lekárskej škole v Laodicei, ktorá ležala v blízkosti Kolos. Určite nebol nejakým amatérskym liečiteľom, ktorý by sypal z rukáva jednu zdravotnícku radu za druhou. Bol vyštudovaným odborníkom. Vieme to jednak z toho, že vo svojom evanjeliu a v knihe Skutky používa presné lekárske termíny, a jednak z toho, že pri opise Ježišovho života sa sústreďuje na mnoho prípadov zázračného uzdravenia.

13. Ako by sme sa mali pozerať na rady týkajúce sa zdravia?

¹³ Dnes nemá nikto z našich spolukresťanov „dar uzdravovania“, aby nás  zázračne vyliečil. No niektorí bratia a sestry nám s dobrým úmyslom dávajú rady v súvislosti so zdravím, aj keď sme ich o to nepožiadali. Isteže, v niektorých prípadoch môže ísť o overenú a praktickú radu. Takú radu dal Pavol Timotejovi, ktorý mal žalúdočné ťažkosti, lebo je možné, že miestna voda bola zdravotne nevyhovujúca. * (Prečítajte 1. Timotejovi 5:23.) To je však celkom iné, ako keď na nás spolukresťania naliehajú, aby sme držali nejakú diétu alebo užívali určité prípravky z liečivých bylín či výživové doplnky, ktoré nemusia byť účinné alebo môžu niekedy narobiť viac škody ako osohu. Občas nám vnucujú takéto produkty s vysvetlením: „Jeden môj príbuzný mal podobný problém, užíval tento produkt a vyliečil sa.“ No aj keď sú také rady dobre mienené, myslime na to, že aj všeobecne rozšírené lieky a spôsoby liečby môžu za určitých okolností predstavovať riziko. (Prečítajte Príslovia 27:12.)

14., 15. a) Ako niektorí zneužívajú to, že je dnes toľko ľudí chorých? b) Akú užitočnú radu nachádzame v Prísloviach 14:15?

¹⁴ Všetci túžime byť zdraví, aby sme sa mohli tešiť zo života a naplno slúžiť Bohu. Zdedili sme však nedokonalosť, a preto podliehame chorobám. Na každú chorobu môže existovať viacero druhov liečby. Každý človek má právo sa sám rozhodnúť, akú liečbu uprednostní. Je smutné, že v tomto chamtivom svete sa mnohí ľudia chcú obohatiť na úkor chorých. Ponúkajú rôzne terapie alebo prípravky, o ktorých tvrdia, že „zaručene“ fungujú. Niektorí jednotlivci alebo spoločnosti zámerne propagujú drahé produkty, aby mali čo najväčšie zisky. Ľudia, ktorí zúfalo hľadajú úľavu v chorobe alebo si chcú aspoň o niečo predĺžiť život, sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby to dosiahli. Myslime však na biblickú radu: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ (Prísl. 14:15)

¹⁵ Bystrý človek bude opatrný najmä vtedy, keď mu radu dáva niekto, koho odborná spôsobilosť je sporná. Premýšľa: Tento vitamín, prípravok alebo diéta už údajne niekomu pomohli. Ale môžu to potvrdiť dôveryhodní svedkovia? Každý môže na liek reagovať inak. Môžem sa spoľahnúť, že pomôže aj mne? Nebolo by múdre to ešte preskúmať alebo sa poradiť s uznávaným odborníkom? (5. Mojž. 17:6)

16. Ako môžeme prejaviť zdravý úsudok, keď sa rozhodujeme pre nejakú liečbu?

¹⁶ Božie Slovo nás nabáda, aby sme „žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou“. (Tít. 2:12) Mať „zdravú myseľ“ znamená mať triezvy úsudok. Musíme ho prejaviť najmä vtedy, keď ide o vyšetrenie alebo liečebný postup, ktorý je už na prvý pohľad čudný alebo záhadný. Vie ti ho človek, ktorý liečbu praktizuje alebo odporúča, uspokojivo vysvetliť? Je v súlade s overenými faktmi a uznávajú ho viacerí odborníci? (Prísl. 22:29) Alebo liečiteľ pôsobí viac na city? Možno tvrdí, že ide o nový liek, ktorý objavili kdesi veľmi ďaleko a moderná veda ho ešte nepozná. Zdá sa ti takéto tvrdenie dôveryhodné? A čo ak liečiteľ pri stanovovaní diagnózy alebo pri liečbe používa nejakú „záhadnú látku“ alebo „energiu tela“? V takom prípade je namieste veľká opatrnosť, lebo Boh nás varuje pred „používaním zlej  moci“ a pred špiritistickými praktikami. (Iz. 1:13; 5. Mojž. 18:10–12)

17. Po čom všetci prirodzene túžime?

¹⁷ Vedúci zbor v prvom storočí poslal zborom dôležitý list. Najprv sa v ňom uvádza, ktorým veciam sa kresťania musia vyhýbať, a potom pokračuje: „Ak sa budete tohto pozorne vystríhať, bude sa vám dobre dariť. Buďte zdraví!“ (Sk. 15:29) Slová „buďte zdraví“ sú zdvorilostným záverom listu a možno ich preložiť aj ako „buďte silní“. Určite si všetci želáme, aby sme boli zdraví a silní, a tak mohli ďalej slúžiť Jehovovi.

18., 19. Na čo sa môžeme tešiť v novom svete?

¹⁸ Pretože sme nedokonalí a žijeme v tomto systéme vecí, musíme počítať s chorobami. Nemôžeme očakávať, že už teraz budeme zázračne uzdravení. Ale v Zjavení 22:1, 2 čítame o čase, keď sa budeme tešiť z dokonalého zdravia. Apoštol Ján videl vo videní „rieku vody života“ a „stromy života“, ktorých lístie „bolo na liečenie národov“. To nie je narážka na nejaké prípravky z liečivých rastlín. Toto videnie znázorňuje Jehovovo opatrenie prostredníctvom Ježiša, na základe ktorého poslušné ľudstvo získa večný život. Určite sa na to veľmi tešíme! (Iz. 35:5, 6)

¹⁹ Kým sa tieto nádherné sľuby splnia, môžeme si byť istí, že Jehova sa zaujíma o každého z nás, a to i vtedy, keď sme chorí. Tak ako Dávid, aj my dôverujeme, že náš Boh nám bude v čase choroby oporou. A stotožňujeme sa s Dávidovými slovami: „Mňa si podoprel pre moju rýdzosť a postavíš ma pred svojou tvárou na neurčitý čas.“ (Žalm 41:12)