AK SA nedalo veriť všetkému, čo sa písalo v novinách pred 200 rokmi, nedá sa veriť ani všetkému, čo sa objaví na internete v 21. storočí. Vďaka modernej technike majú ľudia prístup k množstvu informácií — tak užitočných, pravdivých a neškodných, ako aj bezcenných, nepravdivých a nebezpečných. Preto si musíme vyberať, čomu venujeme pozornosť. Najmä ľudia, ktorí nemajú s internetom skúsenosti, často dôverujú správam, aj keď znejú zvláštne alebo senzačne, len preto, že boli uverejnené na internete alebo ich dostali e-mailom od priateľa. No Biblia oprávnene varuje: „Naivný verí všetkému, čo sa hovorí, rozvážny človek žiada dôkazy.“ (Prísl. 14:15, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

Ako sa môže človek stať rozvážnym, a tak rozoznať, či správa, ktorá sa mu objavila na obrazovke, nie je iba fáma, nepodložená alebo skreslená informácia, správa vymyslená s cieľom vyvolať rozruch (hoax), či dokonca podvod? Napríklad si môže položiť otázky: Pochádza táto informácia z oficiálnej stránky, spoľahlivého zdroja alebo je z nejakého blogu či neznámeho zdroja? Upozorňujú na ňu webové stránky, ktoré bojujú proti šíreniu vymyslených poplašných správ (anti-hoax stránky)? * Potom treba využiť „schopnosť premýšľať“. (Prísl. 1:4) Ak sa nejaká správa javí ako neuveriteľná, pravdepodobne sa jej naozaj nedá veriť. Okrem toho, ak nejaká správa znevažuje iných, treba sa zamyslieť, kto by mohol mať úžitok z jej šírenia a či nemá nejaké postranné úmysly.

Niektorí sú radi stredobodom pozornosti, a preto sa veľmi snažia, aby boli prví, kto oznámi nejakú novinku. Rozpošlú ju na všetky adresy bez toho, aby si overili pravdivosť správy alebo aby zvážili, čo jej rozšírenie spôsobí. (2. Sam. 13:28–33) No ak chceme konať rozvážne, budeme zvažovať, či zverejnenie určitej informácie nespôsobí škodu nejakej organizácii alebo osobe, napríklad či jej nepoškodí povesť.

Overiť si informácie si vyžaduje úsilie. Preto sa niektorí rozhodnú nechať posúdenie, či je správa  hodnoverná alebo nie, na príjemcovi. Ale také uvažovanie nie je správne. Veď aj jeho čas je vzácny. (Ef. 5:15, 16) Neriaďme sa heslom: „Keď váhaš, čo s e-mailom, pošli ho priateľom.“ Ale heslom: „Keď váhaš, čo s e-mailom, vymaž ho obratom.“

Položme si otázku: „Nepatrím aj ja k ľuďom, ktorí automaticky pošlú ďalej každú správu, ktorú dostanú? Musel som sa už ospravedlňovať za to, že informácie, ktoré som rozposlal, boli nepresné alebo dokonca úplne vymyslené? Stalo sa mi, že ma niekto požiadal, aby som mu už nepreposielal správy? Pamätajme na to, že tí, ktorých máme v zozname adries, majú prístup na internet a môžu si informácie, ktoré ich zaujímajú, vyhľadať aj sami. Nie je preto potrebné zasypávať ich humornými príbehmi, videoklipmi ani powerpointovými prezentáciami. Je tiež nemúdre posielať ďalej nahrávky či prepisy biblických prednášok, ktoré máme k dispozícii, * ako aj materiál, ktorý sme získali výskumom, biblické verše k článkom v našich publikáciách alebo vypracované odpovede na otázky, ktoré odznejú na zhromaždeniach. Mohlo by to znižovať hodnotu osobnej prípravy na zhromaždenia.

Čo by sme mali robiť, ak na internete narazíme na hanlivé informácie o Jehovových svedkoch? Takýto materiál by sme mali rozhodne odmietnuť. Niektorí kresťania majú pocit, že musia poslať tento materiál ďalším bratom a sestrám, aby zistili, čo si o ňom myslia oni. No ak ho pošlú ďalej, vlastne tak podporujú propagáciu zlomyseľných lží. Ak nás znepokojí niečo, čo nájdeme na internete, mali by sme prosiť Jehovu o múdrosť a porozprávať sa o tom so zrelými bratmi. (Jak. 1:5, 6; Júda 22, 23) Aj Ježiš bol obeťou falošných obvinení a upozornil svojich nasledovníkov, že nepriatelia ich budú „prenasledovať a luhajúc hovoriť proti nim všetko zlé“. (Mat. 5:11; 11:19; Ján 10:19–21) Potrebujeme „rozvahu... a rozumnosť“, aby sme rozoznali „človeka, čo vraví... klam“, a ľudí, ktorí „sú podlí všade, kde len  nohou vykročia“. (Prísl. 2:10–16, Katolícky preklad)

Opatrnosť je na mieste aj vtedy, keď dostaneme správu o tom, čo niekto zažil v službe, alebo iné informácie duchovnej povahy. Aj keď sa nejaká správa zakladá na pravde, nemusíme ju automaticky šíriť ďalej. Sú situácie, keď by to nebolo ani láskavé, ani správne. (Mat. 7:12) Napríklad nie je láskavé ani povzbudzujúce bez rozmyslu šíriť o niekom senzačné informácie, aj keby sa zakladali na faktoch. (2. Tes. 3:11; 1. Tim. 5:13) Niektoré informácie sú dôverné a mali by sme rešpektovať právo iných, aby si sami vybrali vhodný čas a spôsob, ako ich zverejnia. Ak nejakú informáciu rozšírime predčasne, môže to spôsobiť viac škody ako osohu.

V súčasnosti je možné šíriť správy neuveriteľnou rýchlosťou bez ohľadu na to, či sú pravdivé, užitočné a neškodné, alebo nepravdivé, bezcenné a dokonca nebezpečné. Každý, kto posiela e-mail alebo textový súbor, by si mal uvedomovať, že či si to už praje, alebo nie, odosielaná informácia sa môže dostať do celého sveta rýchlosťou blesku, aj keď bola adresovaná len jedinému príjemcovi. Odolávajme preto nutkaniu rýchlo a bez uváženia posielať ďalej informácie, ktoré sme dostali. Keď sa dostaneme k nejakým senzačným správam, pamätajme, že láska nie je neprimerane podozrievavá, ale ani naivná a ľahkoverná. A predovšetkým láska nám pomáha odmietnuť zlomyseľné narážky a klebety o Jehovovej organizácii alebo klamstvá o našich bratoch, ktoré rozširujú ľudia zotročení „otcom lži“, Satanom Diablom. (Ján 8:44; 1. Kor. 13:7) Schopnosť premýšľať a dobrý úsudok nám pomôže konať rozumne a zodpovedne pristupovať k tomu obrovskému množstvu informácií, ktoré sa k nám denne dostávajú. V Biblii sa píše: „Neskúsení si dozaista privlastnia pochabosť, ale bystrí budú nosiť poznanie ako pokrývku hlavy.“ (Prísl. 14:18)