1. Ako dal Ježiš dokonalý príklad v prejavovaní obetavosti?

KEĎ bol Ježiš na zemi, dal dokonalý príklad v prejavovaní obetavosti. Na prvé miesto kládol Božiu vôľu, nie vlastné túžby a pohodlie. (Ján 5:30) Tým, že zostal verný Bohu až po smrť na mučeníckom kole, dokázal, že jeho obetavý postoj nemá hraníc. (Fil. 2:8)

2. Čo znamená byť obetavý a prečo by sme takými mali byť?

² Aj my ako Ježišovi nasledovníci musíme prejavovať obetavosť. Čo vlastne znamená byť obetavý? Znamená to ochotne sa vzdávať vlastných záujmov a pomáhať druhým. Dá sa povedať, že obetavosť je opakom sebectva. (Prečítajte Matúša 16:24.) Ten, kto má nesebecký postoj, uprednostňuje pocity a záujmy iných pred svojimi vlastnými. (Fil. 2:3, 4) Ježiš učil, že nesebecký postoj je neodmysliteľnou súčasťou nášho uctievania. Prečo to môžeme tvrdiť? Lebo k obetavosti nás podnecuje kresťanská láska a tá je charakteristickou vlastnosťou Ježišových pravých učeníkov. (Ján 13:34, 35) Len si pomysli, aké požehnania zažívame vďaka tomu, že sme súčasťou celosvetového bratstva prejavujúceho obetavý postoj!

3. Čo by mohlo oslabovať našu obetavosť?

³ Existuje však jeden činiteľ, ktorý môže našu obetavosť nebadane oslabovať. Je to náš vrodený sklon k sebectvu.  Zamysli sa, ako sa sebectvo prejavilo u Adama a Evy. Eva podľahla sebeckej túžbe byť ako Boh a Adam sa chcel viac páčiť Eve ako Bohu. (1. Mojž. 3:5, 6) Diablovi sa tak podarilo odvrátiť ich od pravého uctievania a v zvádzaní ľudí k sebeckému konaniu pokračoval ďalej. Dokonca sa pokúšal zviesť i Ježiša. (Mat. 4:1–9) Dnes už pozorujeme sebecký postoj u väčšiny ľudí. Nemali by sme to podceňovať, lebo tento postoj by sa ľahko mohol preniesť aj na nás. (Ef. 2:2)

4. a) Môžeme dnes odstrániť naše sebecké sklony? Vysvetli to. b) Akým otázkam budeme venovať pozornosť?

⁴ Sebectvo možno prirovnať k hrdzi na železe. Keď je železný predmet vystavený poveternostným vplyvom, začne korodovať. Keby sme proti tomu nič nerobili, časom by sa narušila vnútorná štruktúra železa, čo by spôsobilo vážne škody. Podobne musíme stále bojovať proti nedokonalosti a sebeckým sklonom, ktoré dnes nemôžeme odstrániť. Ak to robíme, predídeme tak škodám, ktoré by inak mohli vzniknúť. (1. Kor. 9:26, 27) Ako môžeme zistiť, či sa u nás neobjavujú známky sebectva? A ako si môžeme v ešte väčšej miere rozvíjať obetavý postoj?

5. a) V akom zmysle je Biblia ako zrkadlo? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Čomu sa musíme vyhýbať, keď sa skúmame pomocou Biblie?

⁵ Tak ako môžeme skontrolovať svoj výzor v zrkadle, môžeme preskúmať aj svoju osobnosť pomocou Biblie a potom napraviť chyby, ktoré na sebe nájdeme. (Prečítajte Jakuba 1:22–25.) Zrkadlo nám však poslúži len vtedy, ak ho správne používame. Keby sme sa doň pozreli iba letmo, nemuseli by sme si všimnúť chybu, ktorá je zdanlivo malá, ale môže byť podstatná. A keby sme sa do zrkadla pozreli z nesprávneho uhla, mohli by sme v ňom uvidieť niekoho iného. Podobne je to aj s Bibliou. Ak nám má pomôcť odhaliť nedostatky, napríklad sebectvo, nestačí si ju čítať len letmo. Nemali by sme ju používať ani na to, aby sme hľadali chyby na druhých.

6. Ako môžeme zotrvávať v dokonalom zákone?

⁶ Božie Slovo môžeme čítať pravidelne, dokonca denne, a predsa nemusíme zbadať náznaky sebectva, ktoré sa v nás vytvárajú. Ako je to možné? Zamysli sa nad mužom, o ktorom písal Jakub. Jeho problém nebol v tom, že by sa nepozeral do zrkadla pozorne. Jakub napísal, že ten muž „sa pozerá na seba“, pričom použil grécke slovo, ktoré znamená niečo dôkladne preskúmať alebo starostlivo zvážiť. Aký bol teda jeho problém? Čítame o tom ďalej: „Odchádza a ihneď zabúda, akým je človekom.“ Odišiel spred zrkadla a neurobil nič v súvislosti s tým, čo videl. Na druhej strane úspešný človek sa nielen „zahľadí do dokonalého zákona“, ale aj „na ňom trvá“. Nezabúda na dokonalý zákon Božieho Slova, ale v ňom zotrváva, a to tak, že sa ním stále riadi. Podobnú myšlienku vyjadril Ježiš, keď povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.“ (Ján 8:31)

7. Ako sa môžeme skúmať pomocou Biblie?

⁷ Ak nechceš, aby v tebe prevládol sebecký postoj, musíš v prvom rade dôkladne čítať Božie Slovo. To ti pomôže rozoznať oblasti, ktorým je nutné venovať pozornosť. No nezostaň len  pri tom. Urob si výskum a prenikni hlbšie. Keď sa s určitou biblickou správou dobre oboznámiš, predstav si v tej situácii sám seba a polož si otázky: Čo by som v tej chvíli urobil ja? Dokázal by som konať správne? Ešte dôležitejšie ako rozjímať o tom, čo čítaš, je snažiť sa to uplatniť. (Mat. 7:24, 25) V súvislosti s prejavovaním obetavého postoja pouvažujme teraz o kráľovi Saulovi a apoštolovi Petrovi. Čo sa môžeme naučiť z ich správania?

8. Aký postoj mal Saul na začiatku svojej vlády a ktoré udalosti to dokazujú?

⁸ Varovný príklad izraelského kráľa Saula nám pripomína, že obetavý postoj môže byť postupne vytlačený sebectvom. Keď Saul začal vládnuť, bol skromný a pokorný. (1. Sam. 9:21) Odmietol potrestať Izraelitov, ktorí vystupovali proti jeho vláde, hoci mal právo obhájiť svoje postavenie, ktoré dostal od Boha. (1. Sam. 10:27) Vedený Božím duchom sa postavil na čelo Izraelitov v boji proti Ammónčanom a víťazstvo Izraelitov pokorne pripísal Jehovovi. (1. Sam. 11:6, 11–13)

9. Ako sa u Saula rozvinulo sebecké uvažovanie?

⁹ Neskôr Saul pripustil, aby sa v ňom ako hrdza rozvinulo sebecké uvažovanie a pýcha. Keď v boji porazil Amalekitov, uprednostnil svoje túžby pred poslušnosťou Jehovovi. Chamtivo vzal korisť, ktorú mal na Boží príkaz zničiť. A pyšne si postavil pomník. (1. Sam. 15:3, 9, 12) Keď mu prorok Samuel povedal, že si privodil Boží hnev, Saul začal ospravedlňovať svoje konanie a zdôraznil tú časť Božieho príkazu, ktorú poslúchol. Okrem toho sa snažil zvaliť vinu na iných. (1. Sam. 15:16–21) Navyše jeho pýcha spôsobila, že bolo preňho dôležitejšie zachovať si tvár pred ľuďmi než páčiť sa Bohu. (1. Sam. 15:30) Ako nám môže príbeh o Saulovi poslúžiť ako zrkadlo a pomôcť nám udržiavať si obetavý postoj?

10., 11. a) Čo by sme si mali na základe Saulovej skúsenosti uvedomiť, pokiaľ ide o prejavovanie obetavého postoja? b) Čo by sme mali robiť, aby sme neboli ako Saul?

¹⁰ Po prvé, zo Saulovej skúsenosti vidíme, že by sme nemali podľahnúť pocitu sebauspokojenia a nahovárať si, že keď sme boli kedysi obetaví, je to tak automaticky aj dnes. (1. Tim. 4:10) Pamätaj, že Saul začal dobre a istý čas sa tešil z Božej priazne, ale potom dovolil, aby v ňom začal rásť pocit vlastnej dôležitosti. Jehova ho nakoniec zavrhol za neposlušnosť.

¹¹ Po druhé, nemali by sme sa uspokojiť s tým, že sa nám darí prejavovať niektoré dobré vlastnosti, ale zároveň prehliadame tie, na ktorých potrebujeme pracovať. Bolo by to, ako keby sme sa pozerali do zrkadla a kochali sa pohľadom na nové šaty, no nevšimli si, že máme na tvári šmuhu. Aj keď možno nie sme takí samoľúbi ako Saul, mali by sme rázne potlačiť akýkoľvek sklon, ktorý by mohol viesť k rovnako sebeckému spôsobu života. A ak dostaneme radu, nesnažme sa ospravedlňovať svoje konanie, zľahčovať problém či viniť niekoho iného, tak ako to robil Saul. Oveľa lepšie je radu prijať. (Prečítajte Žalm 141:5.)

12. Čo nám môže pomôcť, keď sme vážne zhrešili?

¹² No čo ak sme vážne zhrešili? Pre Saula bolo dôležité zachrániť si povesť, a to mu bránilo, aby sa duchovne  zotavil. Ale ak nie sme príliš zameraní na seba, prijmeme pomoc bez ohľadu na to, ako trápne sa možno cítime. (Prísl. 28:13; Jak. 5:14–16) Napríklad istý brat začal ako 12-ročný pozerať pornografiu a tajne to robil viac ako desať rokov. Hovorí: „Bolo veľmi ťažké povedať o tom manželke a starším. Ale teraz, keď som sa priznal, mám pocit, akoby mi z pliec spadlo ťažké bremeno. Niektorí moji priatelia boli sklamaní, keď som bol odvolaný ako služobný pomocník, lebo som možno stratil ich dôveru. No viem, že teraz je Jehova s mojou službou spokojnejší ako vtedy, keď som pozeral pornografiu. A jeho názor je najdôležitejší.“

13., 14. Ako sa u Petra prejavili sebecké sklony?

¹³ Apoštol Peter nemal pocit vlastnej dôležitosti, keď ho Ježiš školil. (Luk. 5:3–11) Napriek tomu však musel bojovať so sebeckými sklonmi. Raz ho rozhorčilo, keď sa dozvedel, že apoštoli Jakub a Ján by chceli získať významné miesto v Božom Kráľovstve. Peter si možno myslel, že to miesto pripadne jemu, lebo Ježiš mu už predtým povedal, že dostane výnimočnú úlohu. (Mat. 16:18, 19) Nech to bolo akokoľvek, Ježiš varoval Jakuba a Jána, ale aj Petra a ostatných apoštolov pred sebeckým sklonom panovať nad svojimi bratmi. (Mar. 10:35–45)

¹⁴ Ježiš sa snažil naprávať Petrovo uvažovanie, no Peter stále bojoval so sklonom zameriavať sa na seba. Keď Ježiš povedal apoštolom, že ho na nejaký čas opustia, Peter vyhlásil, že jedine on zostane Ježišovi verný, čím sa vyvýšil nad ostatných. (Mat. 26:31–33) Jeho sebaistota však ešte v ten istý deň utrpela porážku. V snahe chrániť sám seba Ježiša trikrát zaprel. (Mat. 26:69–75)

15. Prečo je pre nás Petrov príklad povzbudzujúci?

¹⁵ Napriek tomu, že Peter vo svojich snahách neraz zlyhal, jeho príklad  je pre nás povzbudzujúci. Vďaka vlastnému úsiliu a pomoci Božieho svätého ducha dokázal prekonať nesprávne sklony a prejavovať sebaovládanie a obetavú lásku. (Gal. 5:22, 23) Obstál v oveľa ťažších skúškach ako boli tie, ktoré zažíval skôr. Keď ho apoštol Pavol verejne pokarhal, reagoval pokorne. (Gal. 2:11–14) Nezatrpkol na Pavla ani nemal pocit, že tým utrpelo jeho postavenie. Ďalej sa k Pavlovi správal s láskou. (2. Petra 3:15) Petrov príklad nám pomáha pestovať si nesebecký postoj.

16. Ako môžeme prejaviť obetavý postoj v ťažkých chvíľach?

¹⁶ Zamysli sa, ako reaguješ v ťažkých chvíľach. Keď bol Peter a ďalší apoštoli uväznení a zbičovaní za zvestovanie, radovali sa, „že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre [Ježišovo] meno“. (Sk. 5:41) Aj ty sa môžeš pozerať na prenasledovanie ako na príležitosť napodobňovať Petra, nasledovať Ježišove šľapaje a prejavovať obetavý postoj. (Prečítajte 1. Petra 2:20, 21.) Tento postoj je užitočný aj vtedy, keď si od starších dostal dôrazné rady. Ak ti starší dajú radu, neuraz sa, ale buď ako Peter. (Kaz. 7:9)

17., 18. a) Aké otázky by sme si mali položiť v súvislosti s duchovnými cieľmi? b) Čo môžeme robiť, ak vo svojom srdci zbadáme známky sebectva?

¹⁷ Z Petrovho príkladu môžeš mať úžitok aj vtedy, keď si dávaš duchovné ciele. Pri ich dosahovaní tiež môžeš prejaviť nesebecký postoj. Dávaj si však pozor, aby si sa o ne neusiloval z túžby vynikať. Polož si otázky: Prečo sa chcem zlepšiť v službe Jehovovi alebo prečo jej chcem venovať viac času? Túžim po autorite či po uznaní, tak ako to mohlo byť u Jakuba a Jána? Ak áno, potom by to mohlo znížiť hodnotu tvojej služby Jehovovi.

¹⁸ Ak vo svojom srdci zbadáš známky sebectva, pros Jehovu, aby ti pomohol napraviť uvažovanie i pocity. Zameriavaj sa viac na Božiu slávu ako na svoju. (Žalm 86:11) Snaž sa tiež o také ciele, pri ktorých nebudeš na seba pútať pozornosť. Napríklad by si sa mohol zamerať na niektorý aspekt ovocia ducha, ktorý je pre teba ťažké prejavovať. Možno sa svedomito pripravuješ na úlohy, ktoré dostávaš na zhromaždení, ale upratovanie sály Kráľovstva nepatrí medzi tvoje najobľúbenejšie činnosti. Čo keby si si dal za cieľ uplatniť radu z Rimanom 12:16? (Prečítajte.)

19. Čo môžeme robiť, aby sme neboli skľúčení z toho, čo na sebe vidíme v zrkadle Božieho Slova?

¹⁹ Keď sa dôkladne skúmame v zrkadle Božieho Slova a objavíme na sebe chyby alebo zistíme, že máme sebecké sklony, mohlo by nás to skľučovať. Ak sa ti to stane, pomysli si na úspešného človeka z Jakubovho prirovnania. Jakub nehovorí, ako rýchlo ten muž napravil svoje chyby ani to, či sa dokázal zbaviť všetkých nedostatkov. Povedal len, že sa držal „dokonalého zákona“. (Jak. 1:25) Nezabudol na to, čo videl v zrkadle, ale vynakladal úsilie, aby to dal do poriadku. Preto sa stále snaž mať na seba a na svoje nedostatky vyrovnaný pohľad. (Prečítajte Kazateľa 7:20.) Neprestávaj hľadieť do dokonalého zákona a udržiavaj si obetavý postoj. Jehova ti rád pomôže, tak ako pomohol už mnohým tvojim bratom. Hoci sú nedokonalí, tešia sa z Božej priazne a požehnania.