Jehova vie, ako oslobodiť svoj ľud

„Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti.“ ​(2. PETRA 2:9)

PREČO MÔŽEME DÔVEROVAŤ JEHOVOVI, ŽE...

pri napĺňaní svojho predsavzatia dokáže správne načasovať udalosti?

použije svoju moc, aby zasiahol v prospech svojho ľudu?

vie, ako sa budú vyvíjať udalosti vo veľkom súžení?

1. Aké pomery budú vo „veľkom súžení“?

VYKONANIE Božieho rozsudku nad Satanovým svetom príde nečakane a náhle. (1. Tes. 5:2, 3) Ako sa budú odvíjať udalosti „Jehovovho veľkého dňa“, ľudskú spoločnosť zachváti zmätok. (Sof. 1:14–17) Ťažkosti a núdza budú na dennom poriadku. Bude to čas tiesne, ‚aký nebol od začiatku sveta až dosiaľ‘. (Prečítajte Matúša 24:21, 22.)

2., 3. a) Čo čaká Boží ľud vo veľkom súžení? b) Čo nás môže posilniť, aby sme dokázali zvládnuť, čo je pred nami?

² Keď sa bude „veľké súženie“ blížiť k vyvrcholeniu, Boží ľud sa stane terčom totálneho útoku ‚Góga z krajiny Magóg‘. Pri tomto útoku pritiahne proti Božiemu ľudu „početná vojenská sila“ ‚podobná oblakom, aby pokryla krajinu‘. (Ezech. 38:2, 14–16) Žiadna ľudská organizácia nepríde Jehovovmu ľudu na pomoc. Jeho prežitie bude závisieť výlučne od Boha. Ako Boží ľud zareaguje, keď mu bude hroziť vyhladenie?

³ Máš ako Jehovov služobník vieru, že Jehova môže zachovať nažive svoj ľud vo veľkom súžení a že to aj urobí? Apoštol Peter napísal: „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti, ale nespravodlivých ľudí zachovať pre deň súdu, aby boli odrezaní.“ ​(2. Petra 2:9) Rozjímanie o tom, ako Jehova v minulosti vyslobodil svojich služobníkov, nás môže posilniť, aby sme dokázali zvládnuť, čo je pred nami. Rozoberme si tri udalosti, aby sa upevnila naša dôvera v to, že Jehova dokáže oslobodiť svoj ľud.

 PREŽIL CELOSVETOVÚ POTOPU

4. Prečo bolo pri potope dôležité správne načasovanie?

⁴ Najskôr sa zamerajme na správu o potope v Noachových dňoch. Aby sa mohla naplniť Jehovova vôľa, dôležité bolo správne načasovanie. Pred potopou bolo potrebné vystavať obrovský koráb a opatrne doň voviesť zvieratá. Z 1. Mojžišovej môžeme vidieť, ako Jehova postupoval. Nedal najskôr postaviť koráb s tým, že potom sa rozhodne, kedy príde potopa. Nemusel si nechávať časovú rezervu pre prípad, že by sa práce na stavebnom projekte predĺžili. Pevný čas potopy stanovil oveľa skôr, ako Noacha poveril stavbou korábu. Ako to vieme?

5. Aké vyhlásenie Boh urobil podľa 1. Mojžišovej 6:3 a kedy ho urobil?

⁵ Z Biblie sa dozvedáme, že Jehova vydal v nebi rozhodnutie. Podľa 1. Mojžišovej 6:3 povedal: „Môj duch nebude pôsobiť voči človekovi na neurčito, lebo on je len telo. Preto jeho dni dosiahnu stodvadsať rokov.“ Tieto slová sa netýkali priemernej dĺžky ľudského života. Bolo to súdne rozhodnutie, ktorým Jehova oznámil, kedy očistí zem od bezbožnosti. * Keďže potopa sa začala v roku 2370 pred n. l., dá sa predpokladať, že Boh urobil toto vyhlásenie v roku 2490 pred n. l. V tom čase mal Noach 480 rokov. (1. Mojž. 7:6) Asi o 20 rokov, v roku 2470 pred n. l., sa Noachovi začali rodiť synovia. (1. Mojž. 5:32) Do potopy ostávalo asi 100 rokov, no Jehova ešte stále Noachovi nepovedal, že bude mať mimoriadnu úlohu pri zachovaní ľudského rodu. Ako dlho bude čakať, kým mu to povie?

6. Kedy Jehova prikázal Noachovi postaviť koráb?

⁶ Jehova zjavne čakal niekoľko desaťročí, kým Noachovi zjavil, čo hodlá urobiť. Na základe čoho môžeme prísť k takémuto záveru? Z inšpirovaného záznamu vieme, že keď Boh prikázal Noachovi postaviť koráb, Noachovi synovia už boli dospelí a ženatí. Jehova mu povedal: „S tebou uzavriem zmluvu; a vojdeš do korábu ty a tvoji synovia a tvoja manželka a manželky tvojich synov s tebou.“ ​(1. Mojž. 6:9–18) Je preto možné, že keď bol Noach poverený stavbou korábu, do potopy zostávalo už iba 40 alebo 50 rokov.

7. a) Ako Noach a jeho rodina prejavili vieru? b) Kedy Boh povedal Noachovi presný čas začiatku potopy?

⁷ Noacha a jeho rodinu pri stavbe korábu určite zaujímalo, ako Boh splní svoje predsavzatie a kedy sa začne potopa. No to, že tieto detaily nevedeli, ich nezastavilo v práci. V Písme čítame, že Noach „urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ ​(1. Mojž. 6:22) To, kedy presne začnú padať vody potopy, povedal Jehova Noachovi sedem dní vopred, čo bolo dostatočne včas na to, aby Noach a jeho rodina voviedli do korábu zvieratá. Teda keď sa „v šesťstom roku Noachovho života, v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca“ otvorili nebeské stavidlá, všetko bolo spravené. (1. Mojž. 7:1–5, 11)

8. Ako správa o potope upevňuje našu dôveru v to, že Jehova vie, kedy oslobodiť svoj ľud?

⁸ Správa o potope je svedectvom toho, že Jehova dokáže nielen dobre  rozvrhnúť čas, ale dokáže aj oslobodiť. Teraz, keď odpočítava čas zostávajúci do konca súčasného systému, môžeme si byť istí, že všetko, čo si predsavzal, sa udeje presne v tom „dni a hodine“, ktorý stanovil. (Mat. 24:36; prečítajte Habakuka 2:3.)

OSLOBODENÍ PRI ČERVENOM MORI

9., 10. Ako Jehova použil svoj ľud, aby vlákal egyptskú armádu do pasce?

⁹ V predchádzajúcich odsekoch sme videli, že Jehova dokáže pri napĺňaní svojho predsavzatia dokonale načasovať udalosti. Z druhého príkladu, ktorý si rozoberieme, jasne vyplynie ďalší dôvod, prečo si môžeme byť istí, že Jehova oslobodí svoj ľud: má neobmedzenú moc a využije ju na to, aby sa diala jeho vôľa. To, že Jehova je schopný oslobodiť svojich služobníkov, je natoľko isté, že niekedy ich použije ako návnadu, aby svojich nepriateľov vlákal do pasce. Tak to urobil pri vyslobodení Izraelitov z egyptského područia.

¹⁰ Izraelitov vychádzajúcich z Egypta mohlo byť asi tri milióny. Jehova ich prostredníctvom Mojžiša viedol tak, aby faraón prišiel k záveru, že putujú v zmätku. (Prečítajte 2. Mojžišovu 14:1–4.) Faraón sa chytil na návnadu a so svojou armádou sa vydal prenasledovať bývalých otrokov. Dostihol ich pri Červenom mori a odrezal im únikové cesty, takže sa zdalo, že sú stratení. (2. Mojž. 14:5–10) No v skutočnosti im nehrozilo ani najmenšie nebezpečenstvo. Prečo? Lebo Jehova sa chystal zasiahnuť v ich prospech.

11., 12. a) Ako Jehova zasiahol v prospech svojho ľudu? b) K čomu viedol Jehovov zásah a čo sa z toho učíme o Jehovovi?

¹¹ „Oblakový stĺp“, ktorý Izraelitov viedol, sa presunul za nich, takže faraónova armáda sa ocitla v tme a nemohla sa k Izraelu priblížiť. Na strane Izraelitov však stĺp zázračne osvetľoval noc. (Prečítajte 2. Mojžišovu 14:19, 20.) Potom Jehova silným východným vetrom rozdelil more a ‚premenil morskú nádrž na suchú zem‘. To určite trvalo  pomerne dlho, lebo v Biblii sa uvádza, že vietor fúkal „počas celej noci“, až „nakoniec synovia Izraela prešli prostriedkom mora po suchej zemi“. V porovnaní s faraónovou armádou a jej bojovými dvojkolesovými vozmi sa Izraeliti vliekli; napriek tomu bolo nemožné, aby ich Egypťania dostihli, lebo za Izrael bojoval Jehova. „Priviedol tábor Egypťanov do zmätku. A vyrážal kolesá z ich dvojkolesových vozov, takže ich ťažko riadili.“ ​(2. Mojž. 14:21–25)

¹² Keď už celý Izrael prešiel na druhú stranu a bol v bezpečí na brehu, Jehova nariadil Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich dvojkolesové bojové vozy a ich jazdcov.“ Keď sa vojaci snažili uniknúť pred rútiacou sa vodou, „Jehova striasol Egypťanov doprostred mora“. Nebolo možné uniknúť. „Nezostal z nich ani jediný.“ ​(2. Mojž. 14:26–28) Tak Jehova ukázal, že má moc vyslobodiť svoj ľud z akejkoľvek situácie.

UNIKLI PRED ZNIČENÍM JERUZALEMA

13. Aké pokyny dal Ježiš svojim nasledovníkom a nad čím možno uvažovali?

¹³ Jehova presne vie, ako sa budú odvíjať udalosti smerujúce k uskutočneniu jeho predsavzatia. To je dôležitá myšlienka vyplývajúca z tretej situácie, o ktorej budeme uvažovať. Je ňou obliehanie Jeruzalema v prvom storočí. Kresťanom, ktorí žili v Judei a v Jeruzaleme pred jeho zničením, ktoré nastalo v roku 70 n. l., dal Jehova cez svojho Syna pokyny, ako toto zničenie prežiť. Ježiš povedal: „Keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie, o ktorej hovoril prorok Daniel, že stojí na svätom mieste... potom tí, ktorí sú v Judei, nech utekajú na vrchy.“ ​(Mat. 24:15, 16) Ale ako Ježišovi nasledovníci zistia, že toto proroctvo sa spĺňa?

14. Aký vývoj udalostí pomohol kresťanom jasne pochopiť význam Ježišových pokynov?

¹⁴ Ako sa udalosti postupne odohrávali, nasledovníci Ježiša jasne pochopili význam jeho slov. V roku 66 n. l. rímska armáda pod vedením Cestia Galla pritiahla k Jeruzalemu, aby potlačila židovskú vzburu. Keď židovskí vzbúrenci, známi ako zelóti, hľadali útočište v chrámovej pevnosti, rímski vojaci začali podkopávať chrámový múr. Ostražitým kresťanom bolo jasné, čo sa deje: pohanská armáda so svojimi modlami v podobe štandárd („ohavnosť“) sa dostala až k chrámovému múru („svätému miestu“). Nadišiel čas, aby ‚utekali na vrchy‘. Ale ako utečú z obľahnutého mesta? Udalosti nabrali nečakaný spád.

15., 16. a) Aký konkrétny pokyn dal Ježiš svojim nasledovníkom a prečo bolo nevyhnutné, aby ho poslúchli? b) Od čoho bude závisieť naše vyslobodenie?

 ¹⁵ Cestius Gallus bez zjavného dôvodu stiahol svoje vojská z Jeruzalema a ustúpil. Zelóti sa pustili za ním. Teraz, keď boli obe bojujúce strany mimo mesta, mali Ježišovi nasledovníci príležitosť utiecť. Ježiš im výslovne nariadil, že majú opustiť svoj majetok a bez meškania odísť. (Prečítajte Matúša 24:17, 18.) Bolo rýchle konanie také nevyhnutné? Odpoveď na seba nedala dlho čakať. V priebehu niekoľkých dní sa zelóti vrátili a začali nútiť obyvateľov Jeruzalema a Judey, aby sa pridali k vzbure. Keď sa súperiace židovské frakcie usilovali získať nad mestom kontrolu, pomery sa prudko zhoršili. Utiecť bolo čoraz ťažšie. A po návrate Rimanov v roku 70 n. l. sa utiecť už nedalo. (Luk. 19:43) Každý, kto predtým váhal, bol v pasci! Kresťania, ktorí poslúchli Ježišove pokyny a utiekli na vrchy, si zachránili život. Na vlastné oči videli, že Jehova vie, ako oslobodiť svoj ľud. Čo sa z toho môžeme naučiť?

¹⁶ Ako sa budú udalosti vo veľkom súžení odvíjať, kresťania budú musieť poslúchať pokyny z Božieho Slova a od Jehovovej organizácie. Napríklad Ježišov príkaz ‚utečte na vrchy‘ má novodobé uplatnenie. Čo budú tieto slová znamenať v našom prípade, to sa ešte len ukáže. * Ale môžeme si byť istí, že Jehova nám objasní, aký je význam tohto pokynu, keď nastane čas, aby sme podľa neho konali. Keďže naše vyslobodenie bude závisieť od poslušnosti, urobíme dobre, keď si položíme otázky: ‚Ako reagujem na pokyny, ktoré Jehova dáva svojmu ľudu v súčasnosti? Reagujem rýchlo alebo váham, či poslúchnuť hneď?‘ (Jak. 3:17)

SME POSILNENÍ, ABY SME ZVLÁDLI, ČO JE PRED NAMI

17. Čo sa z Habakukovho proroctva dozvedáme o blížiacom sa útoku na Boží ľud?

¹⁷ Vráťme sa k totálnemu Gógovmu útoku spomenutému v úvode. S týmto proroctvom súvisia slová proroka Habakuka: „Počul som a moje brucho sa začalo znepokojovať; pri tom zvuku sa mi chveli pery; do kostí mi začala vnikať hniloba; a bol som znepokojený vo svojej situácii, že by som mal ticho čakať na deň tiesne [od Boha], kým nepríde k ľuďom [hrozivej armáde], aby ich prepadol.“ ​(Hab. 3:16) Tomuto prorokovi stačilo len počuť o blížiacom sa útoku na Boží ľud a už mu zvieralo žalúdok, chveli sa mu pery a opustili ho sily. Z Habakukovej reakcie vidieť, aká desivá sa bude zdať naša situácia, keď sa na nás vyrútia Gógove hordy. No tento prorok bol ochotný v tichosti čakať na Jehovov veľký deň s dôverou, že Jehova oslobodí svoj ľud. My môžeme mať rovnakú dôveru. (Hab. 3:18, 19)

18. a) Prečo sa nemusíme báť blížiaceho sa útoku? b) O čom budeme uvažovať nabudúce?

¹⁸ Tri udalosti, ktoré sme rozoberali, nad každú pochybnosť dokazujú, že Jehova vie, ako oslobodiť svoj ľud. Nie je možné, aby sa jeho predsavzatie nesplnilo, víťazstvo je isté. Ak chceme tento triumf sláviť aj my, musíme zostať verní až do konca. Ako nám dnes Jehova pomáha, aby sme zostali rýdzi? To je námet ďalšieho článku.

[Poznámky pod čiarou]

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 24]

Predstavovala faraónova armáda pre Izraelitov nebezpečenstvo?