Otázky čitateľov

Prečo mohol Ježiš povedať žene, ktorá bola známa ako hriešnica, že jej hriechy sú odpustené? (Luk. 7:37, 48)

Keď Ježiš spočíval pri jedle v dome farizeja Šimona, akási žena ‚si stala zaňho k jeho nohám‘. Zmáčala jeho nohy slzami a utierala ich vlastnými vlasmi. Potom jeho nohy nežne bozkávala a natierala vonným olejom. Správa v evanjeliu uvádza, že žena „bola známa v meste ako hriešnica“. Prirodzene, každý nedokonalý človek je hriešnik, ale v Písme sa toto slovo používa zvyčajne na opis osoby, ktorej hriechy sú všeobecne známe alebo ktorá má povesť hriešneho človeka. Táto žena bola pravdepodobne prostitútka. A práve takému človeku Ježiš povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ ​(Luk. 7:36–38, 48) Čo tým Ježiš myslel? Ako jej mohli byť odpustené hriechy, keď ešte nebola prinesená výkupná obeť?

Ježiš po tom, čo mu žena umyla nohy a natrela ich olejom, ale ešte predtým ako jej odpustil, vysvetlil svojmu hostiteľovi Šimonovi pomocou podobenstva jednu dôležitú myšlienku. Hriech prirovnal k dlhu, ktorý je príliš veľký na to, aby ho bolo možné splatiť, a Šimonovi povedal: „Dvaja muži boli dlžníkmi nejakého veriteľa. Jeden bol dlžný päťsto denárov, ale druhý päťdesiat. Keď nemali čím zaplatiť, ochotne im obom odpustil. Teda ktorý z nich ho bude viac milovať?“ Šimon mu odpovedal: „Predpokladám, že ten, ktorému ochotne odpustil viac.“ Ježiš mu odvetil: „Usúdil si správne.“ ​(Luk. 7:41–43) Všetci dlhujeme Bohu poslušnosť, a tak keď ho neposlúchneme a zhrešíme, nedáme mu to, čo mu patrí. Tak náš dlh rastie. Lenže Jehova je ako veriteľ, ktorý je ochotný odpúšťať dlhy. Preto Ježiš povzbudzoval svojich nasledovníkov modliť sa k Bohu a prosiť: „Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“ ​(Mat. 6:12) Lukáš 11:4 ukazuje, že týmito dlhmi sú hriechy.

Za akých podmienok Boh v minulosti odpúšťal hriechy? Jeho dokonalá spravodlivosť vyžaduje, aby bol za hriech udelený trest smrti. Preto Adam zaplatil za svoj hriech životom. Ale pod Zákonom, ktorý dal Boh izraelskému národu, mohol previnilec dosiahnuť odpustenie hriechov tým, že Jehovovi obetoval zviera. Apoštol Pavol uviedol: „Takmer všetko sa očisťuje podľa Zákona krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.“ ​(Hebr. 9:22) Židia nepoznali nijaký iný spôsob, ako dosiahnuť, aby im Boh odpustil. Preto neprekvapuje, že ľudia okolo Ježiša namietali proti tomu, čo povedal žene. Tí, ktorí s ním spočívali pri stole, si povedali: „Kto je to, že dokonca odpúšťa hriechy?“ ​(Luk. 7:49) Teda na akom základe mohli byť odpustené priestupky tejto veľmi hriešnej ženy?

V úplne prvom proroctve vyslovenom po vzbure prvej ľudskej dvojice sa hovorí o Jehovovom predsavzatí priviesť „semeno“, ktorému Satan a jeho „semeno“ rozmliaždi pätu. (1. Mojž. 3:15) Semenu bola päta rozmliaždená vtedy, keď Boží nepriatelia usmrtili Ježiša. (Gal. 3:13, 16) Kristova preliata krv slúži ako výkupné, ktoré oslobodzuje ľudstvo z hriechu a smrti. Keďže Jehovovi nemôže nič zabrániť uskutočniť to, čo si predsavzal, z jeho pohľadu bolo výkupné akoby zaplatené už od chvíle, keď vyslovil to, čo je zapísané v 1. Mojžišovej 3:15. Odvtedy mohol odpúšťať hriechy ľuďom, ktorí prejavili vieru v jeho sľuby.

 V predkresťanských časoch považoval Jehova za spravodlivých viacero ľudí. Boli medzi nimi Enoch, Noach, Abrahám, Rachab a Jób. S vierou sa tešili na splnenie Božích sľubov. „Abrahám uveril Jehovovi,“ napísal učeník Jakub, „a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ O Rachab Jakub napísal: „Nebola aj smilnica Rachab vyhlásená za spravodlivú skutkami?“ ​(Jak. 2:21–25)

Dávid, kráľ starovekého Izraela, sa dopustil niekoľkých vážnych hriechov, ale mal pevnú vieru v pravého Boha a zakaždým prejavil skutočné pokánie. Okrem toho sa v Písme uvádza: „Boh vystavil [Ježiša] ako obeť, aby nastalo zmierenie vierou v jeho krv. To preto, aby ukázal vlastnú spravodlivosť, lebo odpúšťal hriechy, ktoré sa stali v minulosti, kým Boh zhovieval; aby tak ukázal vlastnú spravodlivosť v terajšom čase, aby bol spravodlivý, keď vyhlasuje za spravodlivého človeka, ktorý má vieru v Ježiša.“ ​(Rim. 3:25, 26) Na základe Ježišovej výkupnej obete, ktorá mala byť zabezpečená až neskôr, mohol Jehova prepáčiť Dávidove priestupky bez toho, aby zľavil z vlastných spravodlivých požiadaviek.

Je zjavné, že situácia ženy, ktorá Ježišovi natrela nohy olejom, bola podobná. Predtým žila nemravne, ale urobila pokánie. Uznala, že potrebuje vykúpenie z hriechu a svojím konaním ukázala, že si naozaj cení toho, prostredníctvom ktorého Jehova toto vykúpenie zaobstaral. I keď výkupná obeť ešte nebola prinesená, jej predloženie bolo natoľko isté, že jej hodnota už mohla byť použitá v prospech takých jednotlivcov, ako bola táto žena. Preto jej Ježiš povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“

Z tejto správy jasne vidno, že Ježiš sa nevyhýbal hriešnikom. Robil im dobro. Aj Jehova je ochotný odpustiť kajúcnym hriešnikom. Nie je to pre nás nedokonalých ľudí úžasné a potešujúce uistenie?

[Obrázok na strane 7]

Počítalo sa im to za spravodlivosť