Hovor pravdu so svojím blížnym

„Teraz, keď ste odložili falošnosť, hovorte každý pravdu so svojím blížnym.“ ​(EF. 4:25)

1., 2. Ako sa mnoho ľudí pozerá na pravdu?

PRAVDA je už oddávna predmetom sporov. V šiestom storočí pred n. l. grécky básnik Alkaios povedal: „Vo víne je pravda.“ Tým chcel povedať, že pravdu človek povie, len keď vypije trochu viac vína a možno je zhovorčivejší. V prvom storočí rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát vyjadril tiež pokrivený názor na pravdu, keď sa Ježiša skepticky opýtal: „Čo je pravda?“ ​(Ján 18:38)

² Aj v našich časoch je veľa protichodných postojov v otázke pravdy. Mnoho ľudí hovorí, že slovo „pravda“ má veľa významových odtieňov alebo že každý má svoju pravdu. Ďalší hovoria pravdu, iba keď je to pre nich pohodlné alebo výhodné. V jednej knihe sa píše: „Čestnosť je možno vznešený ideál, ale v živote, v ktorom ide o prežitie a zabezpečenie, nemá skoro žiadnu hodnotu. Človek nemá na výber — ak chce prežiť, musí klamať.“ ​(The Importance of Lying)

3. Prečo bol Ježiš vynikajúcim príkladom v postoji k pravde?

³ To však vôbec neplatí v prípade Kristových učeníkov! Ježišov pohľad na pravdu nebol filozofický. Ježiš vždy hovoril pravdu. Ešte aj jeho nepriatelia uznali: „Učiteľ, my vieme, že si pravdovravný a učíš Božiu cestu podľa pravdy.“ ​(Mat. 22:16) Podobne aj dnes praví kresťania napodobňujú Ježišov príklad a neváhajú hovoriť pravdu. Plne súhlasia s apoštolom Pavlom, ktorý spoluveriacich nabádal: „Teraz, keď ste odložili falošnosť, hovorte každý pravdu so svojím blížnym.“ ​(Ef. 4:25) Zamyslime sa teraz nad troma oblasťami, ktorých sa dotýkajú Pavlove slová. Po prvé, kto je náš blížny? Po druhé, čo to znamená hovoriť pravdu? A po tretie, ako to môžeme robiť v každodennom živote?

Kto je náš blížny?

4. Ako Ježiš odzrkadľoval Jehovov pohľad na to, kto je náš blížny, a ako sa jeho pohľad líšil od pohľadu židovských vodcov v prvom storočí?

⁴ Niektorí židovskí náboženskí vodcovia v prvom storočí n. l. učili, že označenia „blížny“ boli hodní len Židia alebo ich osobní priatelia. Ježiš však dokonale odzrkadľoval osobnosť i zmýšľanie svojho Otca. (Ján 14:9) Svojím učeníkom ukázal, že jeho Otec neuprednostňuje jednu rasu alebo národnosť pred druhou. (Ján 4:5–26) Navyše apoštolovi Petrovi svätý duch odhalil, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. (Sk. 10:28, 34, 35) Preto za blížnych by sme mali považovať všetkých ľudí a mali by sme prejavovať lásku aj tým, ktorí sa k nám správajú nepriateľsky. (Mat. 5:43–45)

5. Čo to znamená hovoriť pravdu so svojím blížnym?

⁵ Čo mal však Pavol na mysli, keď povedal, že máme hovoriť pravdu so svojím blížnym? Hovoriť pravdu znamená podať niekomu pravdivú informáciu a neklamať ho.  Praví kresťania neprekrúcajú ani neskresľujú skutočnosti s úmyslom zavádzať druhých. ‚Sprotivili si to, čo je zlé‘, a ‚lipnú k tomu, čo je dobré‘. (Rim. 12:9) Vždy by sme sa mali snažiť napodobňovať ‚Boha pravdy‘ a byť čestní a úprimní. (Žalm 15:1, 2; 31:5) Pozorným výberom slov sa aj trápne alebo nepríjemné situácie dajú zvládnuť taktne bez toho, aby sme sa uchýlili k neúprimnosti. (Prečítajte Kolosanom 3:9, 10.)

6., 7. a) Znamená pravdovravnosť, že musíme odhaliť osobné informácie každému, kto sa nás na ne opýta? Vysvetli to. b) Kto je oprávnený dostať od nás úplnú odpoveď?

⁶ Znamená to, že keď chceme byť pravdovravní, musíme každému, kto sa nás niečo opýta, odhaliť každú podrobnosť? Nie, to nemusíme. Keď bol Ježiš na zemi, ukázal, že niektorí ľudia si nezaslúžia priamu odpoveď na otázku alebo určité informácie. Keď sa ho pokryteckí náboženskí vodcovia pýtali, odkiaľ má moc a autoritu konať znamenia a zázraky, povedal im: „Položím vám jednu otázku. Odpovedzte mi, a ja vám tiež odpoviem, akou mocou to robím.“ Keď mu znalci Písma a starší neboli ochotní odpovedať, povedal: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.“ ​(Mar. 11:27–33) Necítil sa povinný odpovedať im na otázku, lebo boli skorumpovaní a neprejavovali vieru. (Mat. 12:10–13; 23:27, 28) Podobne aj dnes musia byť Jehovovi služobníci na stráži pred odpadlíkmi a ďalšími zlými ľuďmi, ktorí sa snažia dosiahnuť svoje sebecké ciele ľsťou a úskočnosťou. (Mat. 10:16; Ef. 4:14)

⁷ Aj Pavol ukázal, že niektorí ľudia nie sú oprávnení poznať úplnú odpoveď. Povedal, že ľudia, ktorí „tárajú a miešajú sa do záležitostí iných ľudí“, „hovoria o tom, o čom by nemali“. (1. Tim. 5:13) Áno, ľudia, ktorí sa pletú do cudzích vecí alebo ktorí nevedia uchovávať dôverné informácie, môžu zistiť, že druhí im nechcú hovoriť o svojich osobných veciach. O čo lepšie je poslúchnuť inšpirovanú Pavlovu radu: „Aby bolo vaším cieľom žiť v tichosti a starať sa o svoje záležitosti.“ ​(1. Tes. 4:11) Občas sa nás však zboroví starší pri výkone svojich povinností v zbore musia opýtať na niektoré osobné veci. V takom prípade je veľmi cenné a užitočné, keď spolupracujeme a ochotne povieme celú pravdu. (1. Petra 5:2)

Hovor pravdu v rodine

8. Ako pravdovravnosť pomáha členom rodiny prehĺbiť si vzájomné vzťahy?

⁸ Je prirodzené, že tie najbližšie vzťahy by mali byť v rodine. Ak chceme tieto vzťahy posilniť, je veľmi dôležité, aby sme si navzájom hovorili pravdu. Otvorenou, úprimnou a láskavou komunikáciou možno zmierniť alebo úplne odstrániť mnoho problémov a nedorozumení. Napríklad váhame priznať si pred manželským partnerom, deťmi alebo inými blízkymi členmi rodiny chybu,  ktorú sme urobili? Úprimné ospravedlnenie prispieva k pokoju a jednote rodiny. (Prečítajte 1. Petra 3:8–10.)

9. Prečo hovoriť pravdu neznamená hovoriť drsne alebo hrubo?

⁹ Hovoriť pravdu neznamená hovoriť drsne, netaktne. Hrubosť nepridá pravde ani na hodnote, ani na sile. Pavol povedal: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Ef. 4:31, 32) Keď hovoríme láskavo a dôstojne, zvyšuje to hodnotu našich slov a je to prejav úcty voči ľuďom, s ktorými sa rozprávame. (Mat. 23:12)

Hovor pravdu v zbore

10. Čím dal Ježiš kresťanským starším vynikajúci príklad v pravdovravnosti?

¹⁰ Ježiš sa s učeníkmi rozprával jednoducho a otvorene. Jeho rady boli vždy láskavé, i keď pravdu nikdy neriedil, aby ulahodil svojim poslucháčom. (Ján 15:9–12) Napríklad keď sa učeníci opakovane dohadovali, ktorý z nich je väčší, Ježiš im pevne, a pritom trpezlivo pomáhal pochopiť, že je potrebné byť pokorný. (Mar. 9:33–37; Luk. 9:46–48; 22:24–27; Ján 13:14) Podobne aj dnešní kresťanskí starší sú pevní, keď sa treba zastať spravodlivosti, ale nepanujú nad Božím stádom. (Mar. 10:42–44) Napodobňujú Krista tým, že sú ‚voči sebe navzájom láskaví‘ a ‚plní nežného súcitu‘ v zaobchádzaní s druhými.

11. K akému spôsobu reči by nás mala viesť láska k bratom?

¹¹ Keď budeme k bratom priami, ale nie drsní, môžeme povedať, čo máme na mysli, bez toho, aby sme sa ich dotkli. Nikdy by sme nechceli mať jazyk „naostrený ako britva“ a nechceli by sme spôsobovať bolestivé rany hrubou či znevažujúcou rečou. (Žalm 52:2; Prísl. 12:18) Láska k bratom nás podnecuje ‚chrániť svoj jazyk pred zlom a svoje rty pred podvodom‘. (Žalm 34:13) Tak prejavujeme česť Bohu a podporujeme jednotu zboru.

12. Kedy si klamstvo vyžaduje zostavenie právneho výboru? Vysvetli to.

¹² Starší sa veľmi usilujú chrániť zbor pred ľuďmi, ktorí hovoria zlomyseľné lži. (Prečítajte Jakuba 3:14–16.) Zlomyseľná lož je lož vyslovená s cieľom uškodiť niekomu; jej cieľom je spôsobiť niekomu utrpenie alebo tieseň. Nie je to len banálne, zavádzajúce tvrdenie či zveličenie faktov. Pravdaže, každá lož je zlá, ale nie v prípade každého nepravdivého výroku je nutné zostaviť právny výbor. Preto keď starší posudzujú  niečí nepravdivý výrok, musia prejaviť vyrovnanosť, rozumnosť a zdravý úsudok, aby dokázali zistiť, či dotyčný človek má vo zvyku úmyselne, zlomyseľne klamať, a teda či je potrebné zostaviť právny výbor. Alebo by ho stačilo pevne a láskavo napomenúť pomocou Biblie?

Hovor pravdu v práci

13., 14. a) Ako sa u niektorých ľudí prejavuje nepoctivosť voči zamestnávateľovi? b) K akým dobrým výsledkom môže viesť poctivosť a pravdovravnosť v práci?

¹³ Žijeme v ére rozmáhajúcej sa nečestnosti, a tak môže byť ťažké odolať pokušeniu nebyť vo vzťahu k zamestnávateľovi celkom poctivý. Mnohí uchádzači o zamestnanie sa uchyľujú k výslovným klamstvám. V životopise napríklad uvedú, že majú väčšie skúsenosti alebo vyššie vzdelanie ako v skutočnosti, aby dostali lepšie miesto či vyššiu mzdu. Na druhej strane mnoho zamestnancov predstiera, že pracuje, zatiaľ čo sa venujú osobným veciam, i keď to v ich firme nie dovolené. Napríklad čítajú niečo, čo nesúvisí s ich prácou, vybavujú súkromné telefonáty, posielajú súkromné e-maily alebo surfujú po internete.

¹⁴ Pre pravých kresťanov nie je čestnosť a pravdovravnosť otázkou voľby. (Prečítajte Príslovia 6:16–19.) Pavol povedal: „Prajeme [si] správať sa vo všetkom poctivo.“ ​(Hebr. 13:18) Teda kresťania dávajú zamestnávateľovi za celodennú mzdu celodennú prácu. (Ef. 6:5–8) Svedomitosť v práci môže tiež priniesť chválu nášmu nebeskému Otcovi. (1. Petra 2:12) Napríklad Roberta zo Španielska jeho zamestnávateľ pochválil za to, že je poctivý a pracovitý. Vďaka jeho vynikajúcemu správaniu firma prijala do zamestnania ďalších svedkov. Časom sa ukázalo, že aj oni sú vynikajúci pracovníci. V priebehu niekoľkých rokov našiel Roberto zamestnanie 23 bratom a 8 záujemcom.

15. Ako by sa mal kresťan pri podnikaní držať zásady hovoriť pravdu?

¹⁵ Ak my sami podnikáme alebo máme živnosť, sme vždy poctiví alebo niekedy nehovoríme pravdu so svojím blížnym? Kresťan, ktorý podniká, by nemal nepravdivo opísať tovar alebo službu, len aby rýchlo získal zákazníka; ani by nemal dávať či prijímať úplatky. K druhým sa chceme správať tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. (Prísl. 11:1; Luk. 6:31)

Hovor pravdu v styku s úradmi

16. Čo dávajú kresťania a) vládnym inštitúciám, b) Jehovovi?

¹⁶ Ježiš povedal: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Mat. 22:21) Aké „veci“ dlžíme cézarovi, čiže vládnym inštitúciám? Keď Ježiš vyslovil tieto slová, bola reč o daniach. A tak kresťania, ktorí chcú mať čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi, poslúchajú zákony krajiny vrátane zákonov o daniach. (Rim. 13:5, 6) Ale pritom uznávame, že Zvrchovaným Panovníkom, jediným pravým Bohom, je Jehova, ktorého milujeme celým srdcom, dušou, mysľou a silou. (Mar. 12:30; Zjav. 4:11) Preto sa mu podriaďujeme bez akýchkoľvek výhrad. (Prečítajte Žalm 86:11, 12.)

17. Ako sa Jehovov ľud pozerá na prijímanie sociálnej pomoci?

 ¹⁷ Mnoho krajín má rôzne sociálne programy alebo ľuďom v hmotnej núdzi poskytuje sociálnu podporu. Nie je nesprávne, keď kresťan takú pomoc využije za predpokladu, že spĺňa podmienky. Podať úradom nepravdivé alebo zavádzajúce informácie s cieľom dostať sociálnu pomoc by bolo v rozpore so zásadou hovoriť pravdu so svojím blížnym.

Pravdovravnosť prináša požehnania

18. – 20. Aké požehnania prináša uplatňovanie zásady hovoriť pravdu so svojím blížnym?

¹⁸ Pravdovravnosť prináša mnoho požehnaní. Pomáha nám zachovať si čisté svedomie a vďaka nemu pokojnú myseľ a srdce. (Prísl. 14:30; Fil. 4:6, 7) Čisté svedomie považuje Boh za niečo veľmi hodnotné. Navyše keď vždy hovoríme pravdu a sme vo všetkom poctiví, nemusíme sa báť, že nás ľudia odhalia. (1. Tim. 5:24)

¹⁹ Zamyslime sa aj nad ďalším požehnaním. Pavol povedal: „Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci... pravdivou rečou.“ ​(2. Kor. 6:4, 7) To sa potvrdilo v prípade jedného svedka z Británie, ktorý chcel predať auto. Potenciálnemu kupcovi opísal tak všetky dobré stránky auta, ako aj nedostatky vrátane tých, ktoré nebolo vidieť. Keď vzali auto na skúšobnú jazdu, kupec sa brata opýtal, či je Jehovov svedok. Ako k tomu dospel? Všimol si jeho čestnosť i to, ako je upravený. V rozhovore, ktorý nasledoval, mu brat vydal vynikajúce svedectvo.

²⁰ Prinášame aj my svojím čestným správaním chválu nášmu Stvoriteľovi? Pavol povedal: „Zriekli [sme sa] postranných vecí, za ktoré sa treba hanbiť, nechodíme prefíkane.“ ​(2. Kor. 4:2) Teda snažme sa za každých okolností hovoriť pravdu so svojím blížnym. Tak budeme prinášať chválu nášmu nebeskému Otcovi i jeho ľudu.

Ako by si odpovedal?

• Kto je náš blížny?

• Čo to znamená hovoriť pravdu so svojím blížnym?

• Ako možno pravdovravnosťou prinášať chválu Bohu?

• Aké požehnania prináša pravdovravnosť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 17]

Ochotne si priznáš aj menšie chyby?

[Obrázok na strane 18]

Hovoríš pravdu, keď sa uchádzaš o zamestnanie?