Čo si ochotný dať za večný život?

„Čo dá človek na výmenu za svoju dušu?“ — MAT. 16:26.

1. Prečo Ježiš odmietol Petrovo napomenutie?

APOŠTOL Peter neveril vlastným ušiam. Jeho milovaný Vodca, Ježiš Kristus, „otvorene vyhlasoval“, že čoskoro bude trpieť a zomrie! Preto ho — nepochybne s tými najlepšími úmyslami — napomenul: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti vôbec nestane.“ Ježiš sa mu otočil chrbtom a pozrel sa na ostatných učeníkov. Pravdepodobne aj oni mali rovnaký nesprávny názor. Potom Petrovi povedal: „Choď za mňa, Satan! Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ — Mar. 8:32, 33; Mat. 16:21–23.

2. Ako Ježiš vyjadril požiadavky kladené na jeho pravých učeníkov?

² Ježišove ďalšie slová možno pomohli Petrovi pochopiť, prečo Ježiš zareagoval na jeho napomenutie tak rázne. Ježiš „privolal... k sebe zástup aj so svojimi učeníkmi“ a povedal: „Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje. Lebo ktokoľvek chce zachrániť svoju dušu, stratí ju, ktokoľvek však stráca svoju dušu pre mňa a pre dobré posolstvo, zachráni ju.“ ​(Mar. 8:34, 35) Slovo „duša“ tu Ježiš použil v zmysle „život“. Je zrejmé, že nielen on sám bol ochotný zakrátko obetovať svoj život, ale aj od svojich nasledovníkov očakával, že budú ochotní obetovať svoj život v službe Bohu. Keď prejavia takú ochotu, dostanú veľkú odmenu. — Prečítajte Matúša 16:27.

3. a) Aké otázky položil Ježiš svojim poslucháčom? b) Čo mohla Ježišova druhá otázka pripomenúť jeho poslucháčom?

³ Pri tej istej príležitosti položil Ježiš dve podnetné otázky: „Čo osoží človeku, hoc  získa aj celý svet a stratí svoju dušu?“ a „Čo by človek naozaj dal na výmenu za svoju dušu?“ ​(Mar. 8:36, 37) Odpoveď na prvú otázku je každému zrejmá. Človek nemá nijaký úžitok z toho, že získa celý svet, ak stratí život, dušu. Majetok môže človek užívať, iba kým je nažive. Ježišova druhá otázka „čo by človek naozaj dal na výmenu za svoju dušu“ mohla jeho poslucháčom pripomenúť obvinenie, ktoré Satan vzniesol za Jóbových čias: „Všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“ ​(Jób 2:4) V prípade niektorých ľudí, ktorí neuctievajú Jehovu, môžu tieto Satanove slová platiť. Mnohí by urobili čokoľvek, zriekli by sa akýchkoľvek zásad, len aby zostali nažive. Ale kresťania sa k tomu stavajú inak.

4. Prečo majú pre kresťanov Ježišove otázky hlbší zmysel?

⁴ Vieme, že Ježiš neprišiel na zem nato, aby nám dal zdravie, bohatstvo a dlhý život v tomto svete. Prišiel, aby nám umožnil žiť večne v novom svete, a vyhliadka na takýto život je pre nás mimoriadne cenná. (Ján 3:16) Kresťan by Ježišovu prvú otázku pochopil takto: „Aký úžitok má človek z toho, že získa celý svet, no pritom stratí nádej na večný život?“ Odpoveď je žiaden. (1. Jána 2:15–17) Na Ježišovu druhú otázku nájdeme odpoveď ľahšie, keď sa sami seba opýtame: ‚Koľko som toho ochotný teraz obetovať, aby bola moja nádej na život v novom svete istá?‘ Naša odpoveď na túto otázku — zjavná z nášho spôsobu života — svedčí o tom, aká pevná je nádej v našom srdci. — Porovnaj Jána 12:25.

5. Ako môžeme získať dar večného života?

⁵ Pochopiteľne, Ježiš nepovedal, že večný život si možno vyslúžiť. Život, dokonca aj pomerne krátky život v tomto systéme vecí, je dar. Nemôžeme si ho kúpiť ani si ho nemôžeme nijako zaslúžiť. Dar večného života môžeme získať jedine tak, že ‚uveríme v Krista Ježiša‘ a v Jehovu, ktorý je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Gal. 2:16; Hebr. 11:6) No i tak treba vieru dokázať skutkami, lebo „viera bez skutkov [je] mŕtva“. (Jak. 2:26) Teda keď budeme ďalej rozjímať o Ježišovej otázke, bolo by dobré vážne uvažovať nad tým, čoho všetkého sme v tomto systéme vecí ochotní vzdať sa a čo sme ochotní robiť v službe Jehovovi, aby sme ukázali, že naša viera je naozaj živá.

„Kristus sa nepáčil sám sebe“

6. Čo bolo pre Ježiša najdôležitejšie?

⁶ Ježiš sa nezameral na to, čo ponúkal vtedajší svet, ale na niečo dôležitejšie, a odolal ponukám venovať sa hmotárskym záujmom. Jeho život sa vyznačoval obetavosťou  a poslušnosťou Bohu. Nechcel sa páčiť sebe, ale Bohu, a preto povedal: „Vždy robím to, čo sa mu páči.“ ​(Ján 8:29) Čo všetko bol ochotný urobiť, aby sa páčil Bohu?

7, 8. a) Akú obeť Ježiš priniesol a akú odmenu dostal? b) Akú otázku by sme si mali položiť?

⁷ Raz Ježiš svojim učeníkom povedal: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ ​(Mat. 20:28) Predtým, keď ich začal upozorňovať na to, že zakrátko bude musieť ‚dať svoju dušu‘, Peter ho nahováral, aby bol k sebe láskavý. Ale Ježiš nezaváhal. Ochotne sa vzdal svojej duše, čiže dokonalého ľudského života za ľudstvo. Vďaka tomu, že žil nesebeckým spôsobom života, mal istú budúcnosť. Bol vzkriesený a „vyvýšený na miesto po Božej pravici“. (Sk. 2:32, 33) Tak sa stal pre nás úžasným príkladom.

⁸ Apoštol Pavol radil kresťanom v Ríme, aby sa nepáčili sami sebe, a pripomínal im, že „ani Kristus sa nepáčil sám sebe“. (Rim. 15:1–3) Do akej miery teda budeme uplatňovať apoštolovu radu a obetavo napodobňovať Krista?

Jehova od nás očakáva to najlepšie

9. Čo kresťan v skutočnosti robí, keď sa oddáva Bohu?

⁹ V starovekom Izraeli mojžišovský Zákon predpisoval, že hebrejský otrok mal byť z otroctva prepustený buď v siedmom roku služby, alebo v jubilejnom roku. Ale otrok mal aj inú možnosť. Ak si majiteľa zamiloval, mohol sa rozhodnúť, že zostane slúžiť v jeho domácnosti do konca života. (Prečítajte 5. Mojžišovu 15:12, 16, 17.) Podobnú voľbu robíme aj my, keď sa oddávame Bohu. Dobrovoľne súhlasíme s tým, že budeme konať Božiu vôľu a nebudeme sa poddávať vlastným sklonom. Tak dávame najavo hlbokú lásku k Jehovovi a túžbu slúžiť mu večne.

10. V akom zmysle patríme Bohu a ako by mala táto skutočnosť ovplyvňovať naše myslenie a konanie?

¹⁰ Ak v súčasnosti študuješ Bibliu s Jehovovými svedkami, zvestuješ dobré posolstvo a navštevuješ kresťanské zhromaždenia, zaslúžiš si pochvalu. Dúfame, že čoskoro zatúžiš oddať svoj život Jehovovi a položíš si takú otázku, akú položil istý Etiópčan Filipovi: „Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ ​(Sk. 8:35, 36) Potom budeš mať podobný vzťah k Bohu ako kresťania, ktorým Pavol napísal: „Nepatríte sebe, lebo ste boli kúpení za cenu.“ ​(1. Kor. 6:19, 20) Či už máme nádej na život v nebi, alebo na zemi, ak sme sa oddali Jehovovi, je naším majiteľom. Aké dôležité je teda potlačiť sebecké túžby a ‚nebyť otrokom ľudí‘! (1. Kor. 7:23) Byť verným Jehovovým služobníkom, ktorý je pripravený urobiť pre Jehovu čokoľvek, je veľká česť!

11. Akú obeť sú kresťania nabádaní prinášať a ako nám obete prinášané pod mojžišovským Zákonom pomáhajú pochopiť, čo to znamená?

¹¹ Pavol spoluveriacich nabádal, aby „predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu“. (Rim. 12:1) Tieto slová mohli židovským kresťanom pripomenúť obete, ktoré patrili k ich spôsobu uctievania Boha predtým, ako sa stali Ježišovými nasledovníkmi. Istotne vedeli, že podľa mojžišovského Zákona sa na Jehovovom oltári smeli predkladať len tie najlepšie zvieratá, aké boli k dispozícii. Každá menej kvalitná obeť bola neprijateľná. (Mal. 1:8, 13) To isté platí, aj keď predkladáme ako ‚živú obeť‘ svoje telo. Jehovovi dávame to najlepšie, nielen to, čo nám zvýši, keď uspokojíme všetky svoje túžby. Keď sa oddávame Bohu, bezvýhradne mu dávame k dispozícii svoju „dušu“, celý svoj život vrátane svojich síl, majetku a schopností. (Kol. 3:23) Čo to znamená v praxi?

 Využívaj čas múdro

12, 13. Napríklad ako môžeme dávať Jehovovi to najlepšie?

¹² Jeden spôsob, ako dávať Jehovovi to najlepšie, je múdro využívať čas. (Prečítajte Efezanom 5:15, 16.) Na to treba sebaovládanie. Vplyvy tohto sveta a zdedená nedokonalosť nás môžu viesť k tomu, že budeme využívať čas len na osobné záujmy a na činnosti, ktoré nám prinášajú potešenie. Pravdaže, „na všetko je ustanovený čas“, to znamená aj na príjemné oddychové činnosti a na svetské zamestnanie, ktoré nám umožňuje plniť si kresťanské povinnosti. (Kaz. 3:1) Ale pokrstený kresťan musí byť vyrovnaný a využívať čas múdro.

¹³ Pavol si pri návšteve Atén všimol, že „všetci Aténčania a cudzinci, čo sa tam zdržiavali, netrávili svoj voľný čas ničím iným ako rozprávaním alebo počúvaním niečoho nového“. (Sk. 17:21) Podobne dnes mnoho ľudí márni čas. K novodobým spôsobom trávenia voľného času patrí pozeranie televízie, hranie počítačových hier a surfovanie na internete. Pribúda stále viac a viac vecí, ktoré by nás mohli rozptyľovať a oberať o čas. Keby sme sa im nadmerne venovali, mohli by sme začať zanedbávať svoje duchovné potreby. Mohli by sme dokonca dospieť k presvedčeniu, že sme príliš zamestnaní, než aby sme sa zaoberali ‚dôležitejšími vecami‘, teda vecami, ktoré súvisia so službou Jehovovi. — Fil. 1:9, 10.

14. Nad akými otázkami je dobré vážne sa zamyslieť?

¹⁴ Preto sa ako oddaný Jehovov služobník opýtaj sám seba: ‚Mám každý deň naplánované čítanie Biblie, rozjímanie a modlitbu?‘ (Žalm 77:12; 119:97; 1. Tes. 5:17) ‚Vyhradzujem si čas, aby som sa pripravil na kresťanské zhromaždenia? Povzbudzujem na zhromaždeniach ostatných tým, že podávam komentáre?‘ (Žalm 122:1; Hebr. 2:12) V Božom Slove sa píše, že Pavol a Barnabáš strávili „mnoho času tak, že smelo hovorili s mocou od Jehovu“. (Sk. 14:3) Dokázal by si si upraviť život tak, aby si službe mohol venovať viac času, dokonca „mnoho času“, napríklad ako priekopník? — Prečítajte Hebrejom 13:15.

15. Ako starší múdro využívajú čas?

¹⁵ Keď apoštol Pavol s Barnabášom navštívili kresťanský zbor v Antiochii, „strávili s učeníkmi dlhší čas“, aby ich mohli povzbudiť. (Sk. 14:28) Podobne aj dnes milujúci starší venujú veľa svojho času povzbudzovaniu druhých. Okrem toho, že chodia do služby, usilovne tiež pasú stádo, hľadajú stratené ovce, pomáhajú chorým a vykonávajú mnoho ďalších úloh v zbore. Ak si pokrstený brat, umožňujú ti okolnosti usilovať sa o tieto výsady služby?

16. Napríklad ako môžeme ‚robiť dobro tým, čo sú nám príbuzní vo viere‘?

¹⁶ Mnohí nachádzajú radosť v tom, že môžu pomáhať ľuďom, ktorí utrpeli nejakú stratu, keď ich postihla katastrofa spôsobená  ľuďmi alebo prírodným živlom. Napríklad istá vyše 60-ročná sestra, ktorá slúži v Bételi, viackrát ďaleko cestovala, aby ako dobrovoľníčka pomáhala bratom v núdzi. Prečo využila dovolenku práve takto? Hovorí: „Aj keď nemám žiadne odborné zručnosti, bola to pre mňa výsada robiť čokoľvek, čo bolo treba. Veľmi ma povzbudilo, keď som videla silnú vieru bratov a sestier, ktorí toho veľa stratili.“ Okrem toho tisíce bratov a sestier na celom svete pomáhajú pri výstavbe sál Kráľovstva a zjazdových sál. Keď sa zapájame do takýchto činností, ‚robíme dobro tým, čo sú nám príbuzní vo viere‘. — Gal. 6:10.

„Som s vami po všetky dni“

17. Čo si ty osobne ochotný dať na výmenu za večný život?

¹⁷ Ľudská spoločnosť odcudzená Bohu čoskoro pominie. Nevieme presne, kedy sa to stane. Ale vieme, že „zostávajúci čas je skrátený“ a „scéna tohto sveta sa mení“. (Prečítajte 1. Korinťanom 7:29–31.) To pridáva na závažnosti Ježišovej otázke: „Čo dá človek na výmenu za svoju dušu?“ Určite prinesieme akékoľvek obete, ktoré Jehova od nás očakáva, aby sme získali ‚skutočný život‘. (1. Tim. 6:19) Áno, je úplne nevyhnutné poslúchať Ježišovo nabádanie ‚ustavične ho nasledovať‘ a ‚stále hľadať najprv kráľovstvo‘. — Mat. 6:31–33; 24:13.

18. Čím si môžeme byť istí a prečo?

¹⁸ Je pravda, že nasledovať Ježiša nie je vždy ľahké, a presne tak ako upozornil, niektorých to stálo život v tomto systéme vecí. Ale podobne ako on odolávame pokušeniu ‚byť k sebe láskaví‘. Veríme uisteniu, ktoré dal svojim pomazaným nasledovníkom v prvom storočí, keď povedal: „Som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ ​(Mat. 28:20) Preto v čo najväčšej miere využívajme svoj čas a schopnosti na svätú službu. Tak dáme najavo, že veríme, že Jehova nás prevedie cez veľké súženie alebo nám v novom svete vráti život. (Hebr. 6:10) Tým sa ukáže, ako veľmi sme si cenili dar života.

Ako by si odpovedal?

• Čím Ježiš prejavil výnimočnú ochotu slúžiť Bohu i ľuďom?

• Prečo treba zapierať samého seba a ako to môžeme robiť?

• Len aké obete Jehova prijímal od Izraelitov v staroveku a k čomu by nás to malo viesť?

• Ako môžeme múdro využívať svoj čas?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 26]

Ježiš vždy robil to, čo sa páči Bohu

[Obrázok na strane 28]

Vďační Izraeliti podporovali pravé uctievanie tým najlepším, čo mali

[Obrázky na strane 29]

Boh má z nás radosť, keď múdro využívame svoj čas