Ebla — staroveké mesto sa vynára zo zabudnutia

V lete 1962 mladý taliansky archeológ Paolo Matthiae skúmal planiny severozápadnej Sýrie. Nebol si však istý, čo nájde a či vôbec niečo nájde. Vnútrozemie Sýrie sa považovalo za chudobné na archeologické nálezy. No výkopové práce, ktoré sa začali o dva roky v Tell Mardíchu vzdialenom asi 60 kilometrov južne od Aleppa, odhalili niečo, čo mnohí považujú za ‚najdôležitejší archeologický objav 20. storočia‘.

STAROVEKÉ nápisy svedčili o tom, že kedysi existovalo mesto Ebla. Nikto však nevedel, pod ktorým z tých mnohých tellov, čiže pahorkov, ktoré sú roztrúsené po Blízkom východe, by sa mesto dalo nájsť. V jednom texte sa písalo o víťazstve akkadského kráľa Sargona nad mestami „Mari, Jarmuti a Ebla“. V inom nápise hovorí sumerský kráľ Gudea o trámoch zo vzácneho dreva, ktoré dostal z „vrchov Ibly [Ebly]“. Názov Ebla sa nachádza aj v egyptskom Karnaku na zozname starovekých miest, ktoré dobyl faraón Thutmose III. To vysvetľuje, prečo sa archeológovia snažili nájsť Eblu.

Ďalšie výkopové práce však priniesli svoje ovocie. V roku 1968 sa našla časť sochy Ibbitlima, vladára Ebly. Bol na nej ďakovný nápis v akkadskom jazyku, ktorý odhaľuje, že socha bola zasvätená bohyni Ištar, ktorá „žiarila v Eble“. Áno, archeologické nálezy začali odhaľovať „nový jazyk, novú históriu a novú kultúru“.

V rokoch 1974 a 1975 sa potvrdilo, že Tell Mardích je totožný s Eblou, keď boli objavené klinopisné tabuľky, na ktorých sa opakovane vyskytoval názov tohto starovekého mesta. Vykopávky tiež odhalili, že mesto bolo na tom mieste vystavané najmenej dvakrát. Po tom, čo bola Ebla určité obdobie významným mestom, bola zničená. Potom bolo mesto opäť vystavané, ale neskôr bolo znovu zničené a na stáročia upadlo do zabudnutia.

Mesto s bohatou históriou

Najstaršie mestá boli postavené na náplavových rovinách, ako je napríklad tá medzi riekou Eufrat a Tigris, kde mohlo prekvitať poľnohospodárstvo. Prvé mestá spomínané v Biblii sa nachádzali v Mezopotámii. (1. Mojžišova 10:10) Zdá sa, že názov Ebla znamená „biela skala“, čo poukazuje na vápencový podklad, na ktorom stálo mesto. Stavitelia si vybrali toto miesto možno práve preto, že vrstva vápenca zaručovala prírodný zdroj vody, čo je v regióne vzdialenom od veľkých riek dôležité.

Keďže v oblasti Ebly bolo málo zrážok, vo veľkom sa pestovalo iba obilie, hrozno a olivy. Boli tam vhodné podmienky aj na chov zvierat, hlavne oviec. Strategické umiestnenie Ebly — medzi mezopotámskou rovinou a pobrežím Stredozemného mora — bolo výhodné na obchodovanie so stavebným drevom, polodrahokamami a kovmi. Mesto ovládalo územie s približne 200 000 obyvateľmi, z ktorých takmer desatina žila v hlavnom meste.

 Zvyšky veľkého paláca sú svedectvom veľkoleposti tohto obdobia eblianskej civilizácie. Do paláca sa vstupovalo cez vchod vysoký 12 až 15 metrov. Postupom času bol palác zväčšovaný, aby boli uspokojené rastúce potreby čoraz mocnejšej správy. Úradníci vykonávali svoju činnosť v rámci zložitej hierarchie — na čele bol panovník s manželkou a pomáhali im „páni“ a „starší“.

Pri vykopávkach bolo objavených vyše 17 000 hlinených tabuliek alebo ich úlomkov. Pôvodne sa tam nachádzalo pravdepodobne viac ako 4000 celých tabuliek, ktoré boli starostlivo uložené na drevených policiach. Tieto tabuľky sú svedectvom rozsiahlej obchodnej činnosti v Eble. Mesto napríklad obchodovalo s Egyptom, ako to ukazujú kráľovské symboly dvoch faraónov. Tabuľky boli napísané prevažne sumerským klinovým písmom. Ale niektoré boli v ebliančine, veľmi starom semitskom jazyku, ktorý bolo možné vďaka týmto dokumentom rozlúštiť. Orientalisti boli prekvapení, že objavili taký starý semitský jazyk. Možno vás zaujme, že niektoré tabuľky obsahovali dvojjazyčné zoznamy v sumerčine a ebliančine. Kniha Ebla—Alle origini della civiltà urbana (Ebla — počiatky mestskej civilizácie) nazýva tieto dokumenty „najstaršími známymi slovníkmi“.

Ebla bola zjavne vojenskou mocnosťou, pretože nájdené vyrezávané umelecké diela zobrazujú eblianskych bojovníkov, ako popravujú svojich nepriateľov alebo vystavujú odseknuté hlavy. No nádhera Ebly dospela k svojmu koncu, keď toto mesto začalo stáť v ceste Asýrii a Babylonu, ktoré získavali čoraz väčšiu moc. Nie je jednoduché zistiť, ako sa to presne odohralo, ale zdá sa, že najprv pritiahol proti Eble Sargon I. (nie Sargon spomínaný v Izaiášovi 20:1) a potom jeho vnuk Narám-Sín. Archeologické dôkazy svedčia o tom, že vojenské konflikty boli násilné a nájazdy zúrivé.

Ako už bolo povedané, časom bolo mesto opäť vystavané a znova získalo v oblasti významné postavenie. Nové mesto bolo postavené podľa presného plánu, čo zvýraznilo jeho veľkoleposť. V nižšie položenej časti  mesta bol posvätný areál zasvätený bohyni Ištar, ktorú aj Babylončania považovali za bohyňu plodnosti. Asi ste počuli o slávnej Ištarinej bráne, ktorá bola odkrytá v zrúcaninách Babylona. V jednej výnimočne pôsobivej budove v Eble boli podľa všetkého levy, ktoré boli považované za zasvätené bohyni Ištar. Tu sa dostávame k náboženstvu v Eble.

Náboženstvo v Eble

Tak ako všade na starovekom Východe, aj Ebla mala panteón bohov. Boli medzi nimi Baal, Hadad (jeho meno sa objavovalo ako súčasť mien určitých sýrskych kráľov) a Dagan. (1. Kráľov 11:23; 15:18; 2. Kráľov 17:16) Obyvatelia Ebly ich všetkých uctievali. Uctievali aj bohov iných národov. Archeologické nálezy naznačujú, že zvlášť v druhom tisícročí pred n. l. uctievali aj kráľovských predkov, ktorí boli vyhlásení za bohov.

Obyvatelia Ebly však nevkladali dôveru výhradne vo svojich bohov. Znovu vystavané mesto malo pôsobivé kruhové dvojité opevnenie, ktoré mohlo zapôsobiť na každého nepriateľa. Vonkajšie múry mali obvod takmer tri kilometre. Dodnes zreteľne vidieť, kde stáli.

Ale aj obnovenú Eblu postihol koniec. Pravdepodobne to boli Chetiti, ktorí okolo roku 1600 pred n. l. zasadili posledný úder tomuto kedysi mocnému mestu. Podľa jednej starovekej básne bola Ebla „rozbitá ako keramická váza“. Čoskoro sa začala vytrácať z histórie. Križiaci, ktorí pochodovali v roku 1098 na Jeruzalem, v jednom dokumente spomínajú miesto, kde kedysi stála Ebla, a opisujú ho ako odľahlú osadu Mardích. Na Eblu sa takmer zabudlo a objavená bola až po mnohých stáročiach.

[Rámček na strane 14]

EBLA A BIBLIA

Jeden článok publikovaný v roku 1976 v časopise Biblical Archeologist vzbudil medzi biblickými učencami záujem. Znalec, ktorý rozlúštil tabuľky z Ebly, prišiel s teóriou, podľa ktorej je možné, že na tabuľkách sú okrem iného uvedené mená ľudí a miest, ktoré sa o stáročia neskôr spomínajú v Biblii. Niektorí učenci z tohto článku vyvodili viac, ako v ňom bolo uvedené, a začali písať o tom, že Ebla poskytuje archeologický dôkaz spoľahlivosti správy z 1. Mojžišovej. * Jezuita Mitchell Dahood tvrdil, že „hlinené tabuľky [z Ebly] objasňujú nejasnosti v Biblii“. Bol presvedčený, že by mohli vrhnúť svetlo napríklad na „otázku, aké staré je meno Boha Izraela“.

Dnes sú tieto texty skúmané s väčšou objektivitou. Vzhľadom na to, že hebrejčina i ebliančina sú semitské jazyky, nemožno vylúčiť, že niektoré mená miest alebo osôb môžu byť podobné či identické s menami v Biblii. To však nedokazuje, že poukazujú na rovnaké miesta či ľudí. Do akej miery ovplyvnia objavy v Eble biblické štúdie, sa ešte len uvidí. Pokiaľ ide o Božie meno, pisateľ článku v časopise Biblical Archeologist poprel, že by niekedy povedal, že „Jahve“ sa spomínal v eblianskych textoch. Pre niektorých je klinopisný znak prekladaný ako ja len jedným z mnohých božstiev v eblianskom panteóne, zatiaľ čo viacerí ďalší odborníci ho považujú iba za gramatickú značku. Nech je to akokoľvek, nevzťahuje sa na jediného pravého Boha, Jehovu. — 5. Mojžišova 4:35; Izaiáš 45:5.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa/obrázok na strane 12]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

VEĽKÉ MORE

KANAAN

SÝRIA

Aleppo

Ebla (Tell Mardích)

Eufrat

[Prameň ilustrácie]

Archeológ: Missione Archeologica Italiana a Ebla - Università degli Studi di Roma ‘La Sapienza’

[Obrázok na stranách 12, 13]

Zlatý náhrdelník z obdobia okolo roku 1750 pred n. l.

[Obrázok na strane 13]

Ruiny veľkého paláca

[Obrázok na strane 13]

Umelcova predstava archívu, v ktorom boli uložené hlinené tabuľky

[Obrázok na strane 13]

Tabuľka s klinovým písmom

[Obrázok na strane 13]

Egyptské kráľovské žezlo, 1750 – 1700 pred n. l.

[Obrázok na strane 13]

Ebliansky bojovník s hlavami nepriateľov

[Obrázok na strane 14]

Stéla zasvätená bohyni Ištar

[Prameň ilustrácie]

Missione Archeologica Italiana a Ebla - Università degli Studi di Roma ‘La Sapienza’

[Prameň ilustrácií na strane 13]

Všetky obrázky (okrem ruín paláca): Missione Archeologica Italiana a Ebla - Università degli Studi di Roma ‘La Sapienza’