„Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“

‚Nemôžeme prestať hovoriť o Ježišovi‘

JE ROK 33 n. l. a miestom diania je impozantná súdna sieň židovského najvyššieho súdu v Jeruzaleme. Na tomto zasadnutí sa Sanhedrin chystá súdiť 12 nasledovníkov Ježiša Krista. Prečo? Lebo zvestovali o Ježišovi. Apoštoli Peter a Ján stoja pred týmto súdom už po druhý raz. Pre ostatných apoštolov je to prvý súdny proces.

Veľkňaz pripomína dvanástim apoštolom nariadenie, ktoré súd vydal v predošlom procese. Keď bolo vtedy apoštolom nariadené, aby prestali vyučovať o Ježišovi, Peter a Ján odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac počúvať vás ako Boha. My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Keď Ježišovi učeníci poprosili v modlitbe o odvahu, ďalej hlásali dobré posolstvo. — Skutky 4:18–31.

Veľkňaz, vedomý si toho, že jeho predchádzajúce hrozby boli neúčinné, v tomto druhom súdnom procese vyhlasuje: „Výslovne sme vám nariadili, aby ste ďalej nevyučovali na základe toho mena, a hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením a chcete na nás priviesť krv toho človeka.“ — Skutky 5:28.

Neochvejné odhodlanie

Peter a ostatní apoštoli odvážne odpovedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Áno, keď sú požiadavky ľudí v rozpore s prikázaniami od Jehovu, musíme poslúchať viac Jehovu ako ľudí. *

Slová, ktorými apoštoli potvrdzujú svoje odhodlanie byť verní Bohu, by mali mať v očiach členov Sanhedrinu váhu. Keby títo vodcovia židovskej spoločnosti dostali otázku, či poslúchať Boha, alebo ľudí, ich jednohlasná odpoveď by mala znieť: „Poslúchaj Boha.“ Či azda neveria, že Boh je Zvrchovaným Pánom celého vesmíru?

Peter, ktorý zjavne hovorí v mene všetkých apoštolov, vyhlasuje, že v súvislosti so svojou službou poslúchajú viac Boha ako ľudí. Tým vyvracia obvinenie o údajnej neposlušnosti apoštolov. Členovia Sanhedrinu z dejín vlastného národa poznajú prípady, keď bolo jednoznačne správne poslúchnuť Boha, a nie ľudí. Napríklad dve pôrodné baby v Egypte dali najavo, že sa boja Boha, a nie faraóna, keď nechávali nažive mužských potomkov Hebrejok. (2. Mojžišova 1:15–17) Kráľ Ezechiáš poslúchol Jehovu, nie kráľa Senacheriba, keď bol pod tlakom vzdať sa. (2. Kráľov 19:14–37) Hebrejské Písma, ktoré členovia Sanhedrinu dobre poznajú, zdôrazňujú, že Jehova od svojho ľudu očakáva poslušnosť. — 1. Samuelova 15:22, 23.

Odmena za poslušnosť

Prinajmenšom na jedného člena najvyššieho súdu zjavne zapôsobili slová „ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí“. Gamaliel, vysoko vážený sudca Sanhedrinu, presviedča súd, aby poslúchol jeho múd ru radu, ktorú dáva za zatvorenými dverami. Uvádza príklady z minulosti a poukazuje na to, že by bolo nemúdre brániť apoštolom v činnosti. Svoju reč uzatvára slovami: „Nemiešajte sa do týchto ľudí a nechajte ich na pokoji... inak by vás mohli považovať za bojovníkov proti Bohu.“ — Skutky 5:34–39.

Na základe Gamalielových rozumných slov členovia najvyššieho súdu apoštolov prepúšťajú. Apoštoli, hoci sú zbičovaní, sa touto skúsenosťou v žiadnom prípade nedajú zastrašiť. Naopak, biblický záznam uvádza: „Každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi.“ — Skutky 5:42.

Ako veľmi boli apoštoli požehnaní za to, že sa držali presvedčenia, že Božia autorita je najvyššia! Praví kresťania majú dnes rovnaký postoj. Jehovovi svedkovia považujú za svojho Najvyššieho Vládcu Jehovu. Ak dostanú príkaz, ktorý je v rozpore s Božími nariadeniami, reagujú rovnako ako apoštoli: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 9]

PREMÝŠĽALI STE NIEKEDY NAD TÝM?

Ako biblický pisateľ Lukáš získal informácie o výrokoch, ktoré Gamaliel vyslovil za zatvorenými dverami siene Sanhedrinu? Gamalielove slová mohli byť Lukášovi odhalené božskou inšpiráciou. Je tiež možné, že ho o obsahu Gamalielovej reči informoval Pavol (bývalý Gamalielov žiak). Alebo sa Lukáš možno rozprával s nejakým členom tohto súdu, ktorý bol apoštolom priaznivo naklonený.