„Každý, kto dbá na karhanie, je bystrý“

„NAKLOŇ svoje srdce ku kázni a svoje ucho k výrokom poznania,“ píše sa v Prísloviach 23:12. „Kázeň“, čiže morálne školenie, v tomto prípade zahŕňa sebadisciplínu, ako aj naprávanie druhými ľuďmi. Na to, aby človek mohol takto školiť sám seba alebo druhých, musí vedieť, čo je potrebné napraviť a ako to urobiť. A práve preto sú „výroky poznania“ zo spoľahlivého zdroja dôležité.

Biblická kniha Príslovia je vynikajúcim zdrojom múdrych výrokov. Obsahuje príslovia, ktoré boli zaznamenané, „aby človek poznal múdrosť a kázeň, aby... prijal kázeň, ktorá dáva pochopenie, spravodlivosť a súd a priamosť“. (Príslovia 1:1–3) Urobíme múdro, keď k nim ‚nakloníme svoje ucho‘. Pätnásta kapitola knihy Príslovia nám poskytuje spoľahlivé rady, ako ovládať svoj hnev, ako používať svoj jazyk a ako šíriť poznanie. Zamyslime sa nad niektorými veršami z tejto kapitoly.

Čo „odvracia zúrivý hnev“?

Šalamún, kráľ starovekého Izraela, opisuje, aký účinok môže mať hovorené slovo na hnev či dokonca na zúrivý hnev: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ ​(Príslovia 15:1) Slovo „hnev“ vyjadruje pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia či rozhorčenia. Ako nám toto príslovie môže pomôcť správne sa zachovať, keď sa na nás niekto nahnevá alebo keď sa nahneváme my?

Drsné slová, ktoré spôsobujú bolesť, môžu nepríjemnú situáciu ešte zhoršiť. Naproti tomu mierna odpoveď má často upokojujúci účinok. Mierne odpovedať nahnevanému človeku však nie je vždy ľahké. No pomôže nám, keď sa budeme snažiť pochopiť, čo jeho hnev vyvolalo. „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev,“ hovorí Biblia, „a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.“ ​(Príslovia 19:11) Mohol by byť príčinou jeho hnevu pocit neistoty alebo túžba po pozornosti? Skutočný dôvod toho, prečo je nahnevaný, možno vôbec nesúvisí s tým, čo sme azda povedali alebo urobili. Keď sa stretneme s podráždenou reakciou v kresťanskej službe, nie  je to často preto, že domáci je o našom presvedčení zle informovaný alebo je zaslepený nejakými nesprávnymi predstavami? Mali by sme teda jeho reakciu brať osobne a odpovedať drsne? No aj keď nedokážeme jasne rozoznať, prečo sa niekto hnevá, ak by sme zareagovali slovami, ktoré by mu spôsobili bolesť, prezrádzalo by to, že nám chýba sebadisciplína. Takejto reakcii by sme sa mali vyhýbať.

Rada odpovedať mierne je neoceniteľná aj v situáciách, keď máme ovládnuť svoj vlastný hnev. Môžeme ju uplatniť tak, že sa budeme učiť vyjadrovať svoje pocity spôsobom, ktorý neuráža nášho poslucháča. Pri zaobchádzaní s členmi rodiny by sme sa nemali vyjadrovať drsne a ani by sme nemali používať znevažujúce nadávky. Namiesto toho by sme sa mali usilovať vyjadrovať svoje pocity pokojným spôsobom. Slovný útok zvyčajne vyprovokuje odvetu. Ale ak niekomu povieme o svojich pocitoch miernym spôsobom, bude to pôsobiť menej obviňujúco a môže ho to podnietiť, aby danú záležitosť napravil.

„Jazyk múdrych robí dobro“

Sebadisciplína má vplyv na to, akým spôsobom hovoríme, ako aj na to, čo hovoríme. „Jazyk múdrych robí dobro poznaním,“ hovorí Šalamún, „ale ústa hlupákov prekypujú pochabosťou.“ ​(Príslovia 15:2) Či ‚nerobíme dobro poznaním‘, keď si rozvíjame túžbu pomáhať druhým a hovoríme im o Božom predsavzatí a jeho nádherných opatreniach? Hlúpy človek také dobro nerobí, lebo mu chýba poznanie.

Ešte predtým než Šalamún dáva ďalšie rady v súvislosti s používaním jazyka, uvádza protiklad, ktorý vedie k zamysleniu: „Jehovove oči sú na každom mieste a neustále pozorujú zlých i dobrých.“ ​(Príslovia 15:3) Môžeme sa z toho tešiť, lebo máme toto uistenie: „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu.“ ​(2. Paralipomenon 16:9) Jehova vie, či robíme to, čo je dobré. No všíma si aj tých, ktorí konajú to, čo je zlé, a berie ich za to na zodpovednosť.

Ďalej Šalamún zdôrazňuje hodnotu mierneho jazyka: „Pokojný jazyk je stromom života, ale jeho prekrútenosť znamená zrútenie v duchu.“ ​(Príslovia 15:4) Vyjadrenie „strom života“ naznačuje liečivé a posilňujúce účinky. (Zjavenie 22:2) Pokojná reč múdreho človeka občerstvuje ducha tých, ktorí ho počúvajú. Podnecuje ich prejavovať dobré vlastnosti. Naproti tomu nečestná alebo zvrátená reč pôsobí na ducha poslucháčov zdrvujúco.

Prijímanie kázne a ‚rozptyľovanie poznania‘

„Každý pochabý znevažuje kázeň svojho otca,“ pokračuje múdry kráľ, „ale každý, kto dbá na karhanie, je bystrý.“ ​(Príslovia 15:5) Ako môže niekto ‚dbať na karhanie‘, ak ho predtým nedostal? Nenaznačuje tento text, že keď je to nutné, karhať treba? V rodine majú zodpovednosť kázniť rodičia — predovšetkým otec — a deti sú povinné toto usmerňovanie prijímať. (Efezanom 6:1–3) Každý Jehovov služobník je však tým či iným spôsobom káznený. „Koho Jehova miluje, toho kázni,“ píše sa v Hebrejom 12:6, „áno, bičuje každého, koho prijíma za syna.“ Naša reakcia na káznenie odhaľuje, či sme múdri, alebo nerozumní.

Šalamún uvádza ďalší protiklad: „Pery múdrych stále rozptyľujú poznanie, ale srdce hlupákov nie je také.“ ​(Príslovia 15:7) Šírenie poznania je ako siatie semena. V staroveku roľník nevysypal všetko osivo na jedno miesto, ale rozosieval semená po troche po celom poli. A tak je to aj s ‚rozptyľovaním‘ poznania. Napríklad keď sa v službe s niekým rozprávame, nebolo by rozumné zasypať ho naraz všetkým, čo z Biblie vieme. Múdry človek sa ovláda  v reči. ‚Rozptyľuje‘ poznanie tak, že svojmu poslucháčovi odhaľuje biblickú pravdu postupne — zakaždým mu vysvetlí len jednu vec a na nej potom stavia, pričom berie do úvahy reakciu svojho poslucháča. Robil to tak Ježiš Kristus, náš Vzor, keď sa rozprával so Samaritánkou. — Ján 4:7–26.

Poskytovať poznanie tiež znamená hovoriť to, čo je poučné a užitočné. Povedať niečo, čo poslucháča obohatí i povzbudí, si vyžaduje vopred o tom premýšľať. Áno, „srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať“. (Príslovia 15:28) Je veľmi dôležité, aby naše slová boli ako jemný dážď, ktorý vsakuje do pôdy a je z neho úžitok, a nie ako nevítaný príval, ktorý zmetie všetko, čo mu stojí v ceste.

‚Svätí v správaní‘

Rozptyľovanie poznania o Jehovovi a jeho predsavzatí a obetovanie ‚ovocia pier‘ ako ‚obete chvály‘ je istotne cestou múdrosti. (Hebrejom 13:15) Ale na to, aby bola takáto obeť Jehovovi prijateľná, musíme byť ‚svätí v celom svojom správaní‘. (1. Petra 1:14–16) Na túto dôležitú pravdu Šalamún dôrazne upriamuje našu pozornosť, keď uvádza dve príslovia, v ktorých je protiklad. Hovorí: „Obeť skazených je Jehovovi niečím odporným, ale modlitba priamych je mu potešením. Cesta skazeného je Jehovovi niečím odporným, ale toho, kto sa usiluje o spravodlivosť, miluje.“ — Príslovia 15:8, 9.

Ako sa ľudia, ktorí opúšťajú cestu života, pozerajú na karhanie a čo ich čaká? (Matúš 7:13, 14) „Kázeň je zlá pre toho, kto opúšťa chodník; kto nenávidí karhanie, zomrie.“ ​(Príslovia 15:10) Niektorí sa vydali zlým smerom a namiesto toho, aby prijali radu na nápravu od zodpovedných bratov v kresťanskom zbore a robili úprimné pokánie, rozhodli sa opustiť chodník spravodlivosti. Aké nerozumné! An American Translation uvádza toto príslovie takto: „Prísna kázeň čaká toho, kto opúšťa správnu cestu; ten, kto nenávidí napomínanie, zomrie.“

Čo ak niekto predstiera, že prijíma karhanie, hoci ho v skutočnosti nenávidí? Ani to nie je múdre. „Šeol a miesto zničenia sú pred Jehovom,“ hovorí izraelský kráľ. „O čo viac srdcia ľudských synov!“ ​(Príslovia 15:11) Nič nemôže byť obrazne ďalej od živého Boha než šeol, čiže miesto mŕtvych. A predsa je pred ním. Jehova pozná všetkých, ktorí sú v šeole, aj ich vlastnosti a je schopný ich vzkriesiť. (Žalm 139:8; Ján 5:28, 29) Pre neho vôbec nie je ťažké vidieť, čo má  človek v srdci. „Všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty,“ napísal apoštol Pavol. (Hebrejom 4:13) Ľudia sa možno dajú oklamať pretvárkou, ale Boh nie.

Človek, ktorý odmieta kázeň, nielenže nenávidí karhanie, ale aj opovrhuje tými, ktorí ho karhajú. „Posmievač nemiluje toho, kto ho karhá,“ hovorí Šalamún a na zdôraznenie dopĺňa tento výrok podobnou myšlienkou: „K múdrym nepôjde.“ ​(Príslovia 15:12) Je len malá nádej, že takýto človek napraví svoj chodník!

Pozitívne zmýšľanie

V každom z nasledujúcich troch Šalamúnových prísloví sa objavuje slovo „srdce“. Tento múdry kráľ opisuje vplyv našich emócií na náš výzor slovami: „Radostné srdce dobre pôsobí na výzor, ale pre bolesť srdca je skrúšený duch.“ — Príslovia 15:13.

Čo môže byť príčinou bolesti srdca? „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa [pod vplyvom smútku],“ hovorí Biblia. (Príslovia 12:25) Ako môžeme zabrániť tomu, aby nás negatívne stránky života neskľučovali? Namiesto toho, aby sme sa neustále v mysli zaoberali svojou situáciou, ktorú možno nedokážeme zmeniť, môžeme uvažovať o bohatých duchovných požehnaniach, ktoré sme od Jehovu už dostali, a o tom, čo pre nás urobí v budúcnosti. To nás k nemu ešte viac priblíži. A približovanie sa k ‚šťastnému Bohu‘ naše smutné srdce istotne rozradostní. — 1. Timotejovi 1:11.

Navyše posolstvo z Biblie je vynikajúcim zdrojom útechy a potešenia. Žalmista vyhlásil za šťastného muža, ktorého „potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci“. (Žalm 1:1, 2) Aj keď niekedy zažívame bolesť srdca, čítanie Biblie a rozjímanie nad jej slovami nás povzbudí. A je tu aj naša služba, ktorou nás poveril Boh. Dostali sme uistenie, že „tí, ktorí sejú semeno so slzami, budú žať s radostným volaním“. — Žalm 126:5.

„Srdce s porozumením je to, ktoré vyhľadáva poznanie,“ hovorí Šalamún, „ale ústa hlúpych sa usilujú o pochabosť.“ ​(Príslovia 15:14) Toto príslovie upriamuje našu pozornosť na nápadný rozdiel medzi radou múdreho človeka a radou nerozumného. Človek, ktorý má srdce s porozumením, vyhľadáva najprv poznanie a až potom dá niekomu nejakú radu. Pozorne počúva, aby sa o danej záležitosti dozvedel čo najviac faktov. Skúma Písma, aby zistil, aké zákony a zásady sa na danú situáciu vzťahujú. Jeho rada je pevne založená na Božom Slove. Naproti tomu pochabý človek sa neobťažuje zistiť fakty o danej záležitosti a vychrlí zo seba všetko, čo mu príde na myseľ. Keď potrebujeme radu, je múdre ísť za niekým, kto má poznanie a je zrelý, a nie za tým, kto má možno sklon povedať nám to, čo chceme počuť. Aké je dobré, že máme v kresťanskom zbore „dary v podobe ľudí“, ktorí predtým než dajú nejakú radu, ‚vyhľadávajú poznanie‘! — Efezanom 4:8.

Nasledujúce príslovie hovorí o tom, aký veľký úžitok prináša pozitívne zmýšľanie. Izraelský kráľ v ňom hovorí: „Všetky dni postihnutého sú zlé; ale kto má radostné srdce, má stále hostinu.“ ​(Príslovia 15:15) Život človeka prináša so sebou požehnania i nešťastia, radosť i slzy. Ak sa zameriame len na tie negatívne stránky, naše myšlienky ovládne skľúčenosť a každý deň bude pre nás pochmúrny. Ale ak svoju myseľ zameriame na požehnania, ktoré máme, a na nádej, ktorú sme dostali od Boha, tie stránky života, ktoré nás skľučujú, ustúpia do úzadia a zažijeme vnútornú radosť. Vďaka pozitívnemu zmýšľaniu budeme mať „stále hostinu“.

Kázeň si teda vysoko vážme. Dovoľme, aby ovplyvňovala nielen naše emócie, našu reč a skutky, ale aj naše zmýšľanie.

[Obrázok na strane 13]

„Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev“

[Obrázok na strane 15]

Rodičia majú zodpovednosť kázniť

[Obrázok na strane 15]

„Pery múdrych stále rozptyľujú poznanie“