Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Aká silná je tvoja viera?

Aká silná je tvoja viera?

Aká silná je tvoja viera?

„Stojíte svojou vierou.“ — 2. KORINŤANOM 1:24.

1, 2. Prečo musíme mať vieru a ako môže naša viera zosilnieť?

JEHOVOVI služobníci vedia, že musia mať vieru. Veď ‚bez viery nie je možné páčiť sa Bohu‘. (Hebrejom 11:6) Preto je múdre modliť sa o svätého ducha a o vieru, ktorá patrí k jeho znamenitému ovociu. (Lukáš 11:13; Galaťanom 5:22, 23) Aj napodobňovanie viery spoluveriacich môže našu vieru posilniť. — 2. Timotejovi 1:5; Hebrejom 13:7.

Naša viera zosilnie, ak vytrvalo kráčame cestou, ktorú Božie Slovo vyznačuje všetkým kresťanom. K silnejšej viere prispeje i každodenné čítanie Biblie a usilovné štúdium Písiem pomocou publikácií od ‚verného správcu‘. (Lukáš 12:42–44; Jozua 1:7, 8) Takisto sme povzbudení vierou našich bratov, ak sme pravidelne prítomní na kresťanských zhromaždeniach a zjazdoch. (Rimanom 1:11, 12; Hebrejom 10:24, 25) A našu vieru posilňuje aj to, keď sa rozprávame s druhými v službe. — Žalm 145:10–13; Rimanom 10:11–15.

3. Akú pomoc v súvislosti s vierou nám poskytujú láskyplní kresťanskí starší?

Láskyplní kresťanskí starší nám biblickými radami a povzbudzovaním pomáhajú budovať si vieru. Majú podobného ducha ako apoštol Pavol, ktorý Korinťanom napísal: „Sme spolupracovníkmi na vašu radosť, pretože stojíte svojou vierou.“ ​(2. Korinťanom 1:23, 24) Iný preklad hovorí: „Spolupracujeme s vami na vašu radosť, lebo vaša viera je silná.“ ​(Contemporary English Version) Spravodliví žijú vierou. Samozrejme, nikto nemôže vieru prejavovať za nás ani z nás nemôže urobiť verných a rýdzich Božích služobníkov. V tomto ohľade ‚musíme niesť svoj vlastný náklad‘. — Galaťanom 3:11; 6:5.

4. Ako môžu biblické správy o verných Božích služobníkoch posilniť našu vieru?

Biblia obsahuje množstvo správ o ľuďoch, ktorí mali vieru. Možno poznáme ich výnimočné skutky. Ako je to však s vierou, ktorú prejavovali deň čo deň, azda celý svoj dlhý život? Keď budeme teraz uvažovať o tom, ako túto vlastnosť prejavovali v situáciách podobných našim, posilní to našu vieru.

Viera nám dáva odvahu

5. Aký biblický príklad ukazuje, že viera nám dáva silu odvážne oznamovať Božie slovo?

Viera nás posilňuje, aby sme oznamovali Božie slovo s odvahou. Enoch odvážne predpovedal vykonanie Božieho súdu. Povedal: „Hľa, Jehova prišiel so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici.“ ​(Júda 14, 15) Keď Enochovi bezbožní nepriatelia počuli tieto slová, istotne ho chceli zabiť. No on smelo a s vierou hovoril ďalej a Boh „ho vzal“ v tom zmysle, že ho nechal zaspať v smrti zjavne bez toho, aby pocítil jej bolesť. (1. Mojžišova 5:24; Hebrejom 11:5) My takéto zázraky nezažívame, ale Jehova vypočúva naše modlitby, takže jeho slovo môžeme oznamovať s vierou a odvahou. — Skutky 4:24–31.

6. Ako viera a odvaha od Boha pomáhala Noachovi?

Vierou Noach „postavil koráb na záchranu svojej domácnosti“. (Hebrejom 11:7; 1. Mojžišova 6:13–22) Noach bol aj ‚zvestovateľom spravodlivosti‘, ktorý odvážne oznamoval svojim súčasníkom Božiu výstrahu. (2. Petra 2:5) Určite sa posmievali jeho posolstvu o prichádzajúcej potope, rovnako ako sa posmievajú nám, keď im predkladáme biblické dôkazy toho, že súčasný systém vecí bude čoskoro zničený. (2. Petra 3:3–12) No podobne ako Enoch a Noach, i my môžeme oznamovať takéto posolstvo vďaka viere a odvahe od Boha.

Viera nás robí trpezlivými

7. Ako Abrahám a ďalší prejavovali vieru a trpezlivosť?

Najmä teraz, keď očakávame koniec tohto zlého systému, potrebujeme vieru a trpezlivosť. Jedným z tých, „ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“, je bohabojný patriarcha Abrahám. (Hebrejom 6:11, 12) Vierou opustil mesto Ur aj všetky jeho výhody a stal sa cudzincom v inej krajine, ktorú mu sľúbil Boh. Dedičmi toho istého sľubu boli Izák a Jakob. „Tí všetci zomreli vo viere, hoci nedostali splnenie tých sľubov.“ Vierou ‚sa snažili o lepšie miesto, čiže o to, ktoré patrí k nebu‘. A tak Boh „pre nich pripravil mesto“. (Hebrejom 11:8–16) Áno, Abrahám, Izák a Jakob — a ich zbožné manželky — trpezlivo očakávali Božie nebeské Kráľovstvo, pod ktorého vládou budú vzkriesení k životu na zemi.

8. Napriek čomu Abrahám, Izák a Jakob prejavovali trpezlivosť a vieru?

Abrahám, Izák a Jakob nestratili vieru. Zasľúbenú krajinu neovládli a nezažili, že by sa všetky národy žehnali prostredníctvom Abrahámovho semena. (1. Mojžišova 15:5–7; 22:15–18) Hoci ‚mesto, ktorého staviteľom je Boh‘, sa stalo skutočnosťou až o stáročia neskôr, títo muži celý život prejavovali vieru a trpezlivosť. Keďže dnes je mesiášske Kráľovstvo v nebi už skutočnosťou, určite by sme nemali prejavovať menšiu vieru a trpezlivosť ako oni. — Žalm 42:5, 11; 43:5.

Viera nám dáva tie najvyššie ciele

9. Ako ovplyvňuje viera naše ciele?

Verní patriarchovia nikdy neprijali nízky spôsob života Kanaančanov, lebo mali pred sebou oveľa vyššie ciele. Podobne aj nám dáva viera duchovné ciele, ktoré nám umožňujú nesplynúť s týmto svetom, ktorý leží v moci toho zlého, Satana Diabla. — 1. Jána 2:15–17; 5:19.

10. Ako vieme, že Jozef sa usiloval o oveľa vyšší cieľ, ako je významné postavenie vo svete?

10 Jakobov syn Jozef vďaka Božej prozreteľnosti slúžil v Egypte ako správca potravín, ale jeho cieľom nebolo stať sa významným človekom tohto sveta. S vierou v splnenie Jehovových sľubov povedal 110-ročný Jozef svojim bratom: „Umieram; ale Boh na vás celkom istotne obráti svoju pozornosť a určite vás vyvedie z tejto krajiny do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.“ Jozef požiadal, aby bol pochovaný v krajine sľubu. Po smrti bol nabalzamovaný a položený do truhly v Egypte. Ale keď boli Izraeliti oslobodení z egyptského područia, prorok Mojžiš prikázal, aby boli Jozefove kosti vzaté a neskôr pochované v Zasľúbenej krajine. (1. Mojžišova 50:22–26; 2. Mojžišova 13:19) Viera, akú mal Jozef, by nás mala podnecovať, aby sme sa usilovali o oveľa vyššie ciele, ako je významné postavenie vo svete. — 1. Korinťanom 7:29–31.

11. Ako dal Mojžiš najavo, že má duchovné ciele?

11 Mojžiš ‚si radšej zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu‘ ako vysokovzdelaný príslušník egyptskej kráľovskej rodiny. (Hebrejom 11:23–26; Skutky 7:20–22) To ho stálo svetskú prestíž a možno aj veľkolepý pohreb v bohato zdobenej truhle na niektorom slávnom egyptskom pohrebisku. Ale akú cenu by to malo v porovnaní s výsadou byť ‚mužom pravého Boha‘, sprostredkovateľom zmluvy Zákona, Jehovovým prorokom a pisateľom Biblie? (Ezdráš 3:2) A čo ty? Túžiš po prestížnej svetskej kariére, alebo ti viera dala oveľa vyššie duchovné ciele?

Viera vedie k odmeňujúcemu životu

12. Aký účinok mala viera na život Rachab?

12 Viera dáva ľuďom nielen tie najvyššie ciele, ale im aj umožňuje žiť uspokojujúcim životom. Rachab z Jericha ako prostitútka určite nenachádzala vo svojom živote hlbší zmysel. No ako sa to zmenilo, keď prejavila vieru! Bola „vyhlásená za spravodlivú skutkami [viery], keď pohostinne prijala [izraelských] poslov a poslala ich inou cestou“, aby unikli pred kanaanskymi nepriateľmi. (Jakub 2:24–26) Keď Rachab uznala Jehovu ako pravého Boha, prejavila vieru aj tým, že zanechala život prostitútky. (Jozua 2:9–11; Hebrejom 11:30, 31) Vydala sa za Jehovovho služobníka, nie za neveriaceho Kanaančana. (5. Mojžišova 7:3, 4; 1. Korinťanom 7:39) Rachab dostala obrovskú výsadu stať sa pramatkou Mesiáša. (1. Paralipomenon 2:3–15; Rút 4:20–22; Matúš 1:5, 6) Tak ako iní, z ktorých niektorí opustili nemorálny život, dostane Rachab ešte ďalšiu odmenu — vzkriesenie k životu na rajskej zemi.

13. Akých hriechov sa Dávid dopustil v súvislosti s Bat-šebou, no aký postoj potom prejavil?

13 Keď Rachab opustila hriešny spôsob života, zjavne vytrvávala na ceste priamosti. No niektorí z tých, ktorí boli dlho Božími oddanými služobníkmi, vážne zhrešili. Kráľ Dávid sa dopustil cudzoložstva s Bat-šebou, dal zabiť v boji jej manžela a potom si ju vzal za manželku. (2. Samuelova 11:1–27) Keď sa Dávid v hlbokom zármutku kajal, úpenlivo prosil Jehovu: „Svojho svätého ducha mi neodnímaj.“ Dávid Božieho ducha nestratil. Mal vieru, že Jehova vo svojom milosrdenstve nepohrdne „srdcom zlomeným a zdrveným“ následkom hriechu. (Žalm 51:11, 17; 103:10–14) Dávid a Bat-šeba boli pre svoju vieru odmenení významným miestom v Mesiášovej rodovej línii. — 1. Paralipomenon 3:5; Matúš 1:6, 16; Lukáš 3:23, 31.

Viera posilnená Božím uistením

14. Aké dvojnásobné uistenie dostal Gedeon a ako môže táto správa ovplyvniť našu vieru?

14 Hoci chodíme vierou, možno niekedy potrebujeme uistenie o Božej pomoci. Potreboval ho aj sudca Gedeon, jeden z tých, „ktorí vierou porážali kráľovstvá“. (Hebrejom 11:32, 33) Keď Madianci a ich spojenci napadli Izrael, Gedeona zahalil Boží duch. Gedeon túžil mať istotu, že Jehova je s ním, a preto navrhol skúšky s rúnom vystaveným cez noc na mlatovisku. V prvej skúške sa rosa vytvorila iba na rúne, kým zem zostala suchá. V druhej skúške to bolo naopak. Opatrný Gedeon, posilnený týmto dvojnásobným uistením, konal vo viere a porazil nepriateľov Izraela. (Sudcovia 6:33–40; 7:19–25) Keď my stojíme pred nejakým rozhodnutím a túžime po uistení o Božej podpore, neznamená to, že nám chýba viera. Vieru prejavujeme tým, že pri našich rozhodnutiach hľadáme uistenie v Biblii a v kresťanských publikáciách a že sa modlíme o vedenie svätým duchom. — Rimanom 8:26, 27.

15. Ako nám môže pomôcť rozjímanie o Barákovej viere?

15 Viera sudcu Baráka bola posilnená uistením vo forme povzbudenia. Prorokyňa Debora ho podnietila, aby sa ujal iniciatívy a oslobodil Izraelitov spod útlaku kanaanskeho kráľa Jabina. S vierou a uistením o Božej podpore Barák viedol do boja 10 000 chabo ozbrojených mužov a zvíťazil nad oveľa väčším Jabinovým vojskom pod velením Siseru. Toto víťazstvo oslavuje strhujúca pieseň Debory a Baráka. (Sudcovia 4:1–5:31) Debora povzbudila Baráka, aby konal ako Boží ustanovený vodca Izraela, a on sa stal jedným z Jehovových služobníkov, ktorí vierou „rozháňali vojská cudzincov“. (Hebrejom 11:34) Rozjímanie o tom, ako Boh požehnal Baráka za to, že konal vo viere, môže aj nás podnietiť k činu, ak váhame vykonať nejakú náročnú úlohu v Jehovovej službe.

Viera prispieva k pokoju

16. Aký vynikajúci príklad dal Abrahám, keď sa snažil o pokojné vzťahy s Lótom?

16 Tak ako nám viera pomáha spĺňať si náročné úlohy v Božej službe, prispieva aj k pokoju a dobrým vzťahom. Vekom starší Abrahám nechal svojho synovca Lóta vybrať si tie najlepšie pastviny, keď sa ich pastieri hádali a bolo nevyhnutné rozdeliť sa. (1. Mojžišova 13:7–12) Abrahám sa určite s vierou modlil o Božiu pomoc pri riešení tohto problému. Namiesto toho, aby uprednostnil vlastné záujmy, situáciu vyriešil v pokoji. Ak vznikne nezhoda medzi nami a naším kresťanským bratom, pamätajme na Abrahámov príklad láskavej ohľaduplnosti a s vierou na modlitbách ‚hľadajme pokoj‘. — 1. Petra 3:10–12.

17. Prečo možno povedať, že zjavný rozkol medzi Pavlom, Barnabášom a Markom bol urovnaný pokojným spôsobom?

17 Zamyslime sa, ako nám uplatňovanie kresťanských zásad vo viere pomáha prispievať k pokoju. Keď sa Pavol chystal na svoju druhú misionársku cestu, Barnabáš súhlasil s návrhom, aby znova navštívili zbory na Cypre a v Malej Ázii. No Barnabáš chcel vziať aj svojho bratranca Marka. Pavol s tým nesúhlasil, lebo Marek ich predtým v Pamfýlii opustil. „Došlo k ostrému výbuchu hnevu“ a tento spor spôsobil, že sa od seba oddelili. Barnabáš vzal Marka so sebou na Cyprus, kým Pavol si vybral za spoločníka Sílasa a „prešiel Sýriu a Cilíciu a posilňoval zbory“. (Skutky 15:36–41) Časom bol tento zjavný rozkol urovnaný, lebo Marek bol s Pavlom v Ríme a apoštol sa o ňom vyjadroval priaznivo. (Kolosanom 4:10; Filémonovi 23, 24) Keď bol Pavol okolo roku 65 n. l. uväznený v Ríme, napísal Timotejovi: „Vezmi Marka a priveď ho so sebou, lebo mi je užitočný v službe.“ ​(2. Timotejovi 4:11) Pavol zjavne urobil vzťah s Barnabášom a Markom predmetom svojich modlitieb viery a to viedlo k pokojným vzťahom, ktoré súvisia s ‚Božím pokojom‘. — Filipanom 4:6, 7.

18. Čo sa zrejme stalo v prípade Euodie a Syntyche?

18 Ako nedokonalí ľudia ‚sa všetci mnohokrát potkýname‘. (Jakub 3:2) Ťažkosti vznikli aj medzi dvoma kresťankami, o ktorých Pavol napísal: „Nabádam Euodiu a nabádam Syntyche, aby boli rovnakej mysle v Pánovi... Pomáhaj týmto ženám, ktoré so mnou zápasili bok po boku za dobré posolstvo.“ ​(Filipanom 4:1–3) Je veľmi pravdepodobné, že tieto zbožné ženy uplatňovaním rád, ako je rada v Matúšovi 5:23, 24, vyriešili svoj problém pokojným spôsobom. Uplatňovanie biblických zásad spojené s vierou určite prispeje k pokoju aj v dnešnej dobe.

Viera nám umožňuje vytrvať

19. Aká nepríjemná situácia nikdy nezničila vieru Izáka a Rebeky?

19 S vierou môžeme vytrvať aj za ťažkých okolností. Možno sme skľúčení, lebo pokrstený člen našej rodiny neposlúchol Boha a vstúpil do manželstva s neveriacim. (1. Korinťanom 7:39) Izák a Rebeka sa trápili, keď sa ich syn Ezau oženil s bezbožnými ženami. Jeho chetitské manželky boli pre nich „zdrojom horkosti ducha“ natoľko, že Rebeka povedala: „Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta. Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako sú tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?“ ​(1. Mojžišova 26:34, 35; 27:46) No táto nepríjemná situácia nikdy nezničila vieru Izáka a Rebeky. Ak sa ocitneme v ťažkých situáciách, kiež si aj my zachováme silnú vieru.

20. Akým príkladom viery sú nám Rút a Noema?

20 Starnúca vdova Noema bola Judejčankou a vedela, že niektoré ženy z kmeňa Júdu môžu porodiť synov, ktorí sa stanú predkami Mesiáša. Keďže jej synovia zomreli bezdetní a ona sama už nemohla mať ďalšie deti, možnosť, že by sa jej rodina mohla stať súčasťou mesiášskej rodovej línie, bola mizivá. No jej ovdovená nevesta Rút sa stala manželkou staršieho muža Boáza, porodila mu syna a stala sa pramatkou Ježiša, Mesiáša! (1. Mojžišova 49:10, 33; Rút 1:3–5; 4:13–22; Matúš 1:1, 5) Viera Noemy a Rút pretrvala ťažké časy a priniesla im radosť. Ak si zachováme vieru tvárou v tvár ťažkostiam, aj my zažijeme veľkú radosť.

21. Čo nám viera umožňuje a čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

21 Hoci nevieme povedať, čo nám ako jednotlivcom ďalší deň prinesie, s vierou môžeme zvládnuť akékoľvek skúšky. Viera nás robí odvážnymi a trpezlivými. Dáva nám tie najvyššie ciele a prináša nám odmeňujúci život. Viera má pozitívny vplyv na naše vzťahy s druhými a pretrváva v ťažkostiach. Kiež sme preto ľuďmi, „ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive“. (Hebrejom 10:39) V sile nášho milujúceho Boha, Jehovu, a na jeho slávu ďalej prejavujme silnú vieru.

Ako by si odpovedal?

• Ktoré príklady z Biblie dokazujú, že viera nám môže dať odvahu?

• Prečo môžeme povedať, že viera nám prináša odmeňujúci život?

• Ako viera prispieva k pokoju?

• Čo dokazuje, že viera nám umožňuje vytrvať v ťažkostiach?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 16]

Viera dala Noachovi a Enochovi odvahu oznamovať Jehovove posolstvá

[Obrázky na strane 17]

Viera, akú mal Mojžiš, nás podnecuje usilovať sa o duchovné ciele

[Obrázky na strane 18]

Uistenie o Božej pomoci posilnilo vieru Baráka, Debory a Gedeona