Mladí, ktorí milujú pravdu

„AKO očistí mladý muž svoj chodník?“ spýtal sa hebrejský žalmista pred tisíckami rokov. (Žalm 119:9) Táto otázka je opodstatnená aj dnes, pretože mladí ľudia čelia vo svete mnohým problémom. Veľa mladých je vzhľadom na promiskuitné sexuálne správanie vystavených riziku, že sa nakazia chorobou AIDS. Asi polovica infikovaných touto hroznou chorobou je vo veku od 15 do 24 rokov. Zneužívanie drog tiež spôsobuje veľa problémov a dokonca náhle ukončuje život niektorých mladých ľudí. Skazená hudba; násilnícke a nemravné filmy, televízne programy a videofilmy; a pornografia na internete majú na mladých ničivý vplyv. Preto dnes mnohí rodičia i mladí často uvažujú nad otázkou, ktorú položil žalmista.

Ten istý žalmista poskytol na svoju otázku túto odpoveď: „Tým, že zostáva na stráži podľa tvojho slova.“ Božie Slovo, Biblia, určite poskytuje mladým ľuďom dobré vedenie a mnohí mladí majú v živote úspech, pretože sa ním riadia. (Žalm 119:105) Preskúmajme niektoré príklady mladých, ktorí milujú Boha a usilujú sa zostať duchovne silnými v pôžitkárskom a materialistickom svete.

Oceňujú si rodičovské vedenie

Jacob Emmanuel bol predtým, ako začal slúžiť v mexickej odbočke Jehovových svedkov, niekoľko rokov v službe celým časom ako priekopník. S ocenením si spomína, ako sa rozvinula jeho láska k službe Bohu: „Najväčší vplyv mali na mňa moji rodičia, hoci aj niektorí skúsení duchovní bratia, s ktorými som si rozvíjal priateľstvo, mi veľmi pomohli. Podnecovali ma, aby som miloval dielo kázania. Jemne ma viedli po správnom chodníku; nikdy som nemal pocit, že by ma nútili.“

David, ktorý už strávil niekoľko rokov v službe celým časom, si spomína, ako naňho zapôsobilo, že jeho rodičia začali slúžiť ako zvláštni priekopníci, hoci on a jeho brat boli ešte malí. Keď jeho otec zomrel, matka pokračovala vo zvláštnej priekopníckej službe. Starala sa o nich a okrem toho zvestovala dobré posolstvo. „Nikdy ma nenútili, aby som bol priekopníkom,“ hovorí David, „ale tak veľmi sme sa ako rodina z priekopníckej služby tešili, že to spoločenstvo a prostredie ma podnietili urobiť to isté.“ David o dôležitosti správneho vedenia a pozornosti zo strany rodičov hovorí: „Každý večer nám mama čítala príbehy z knihy Od strateného raja k raju znovuzískanému. * Spôsob, akým nám ich rozprávala, nám pomohol milovať prijímanie duchovného pokrmu.“

Ocenenie pre zhromaždenia

Pre niektorých mladých je azda ťažké ceniť si kresťanské zhromaždenia. Navštevujú ich, pretože ich na ne berú rodičia. Ale ak budú pokračovať v návšteve zhromaždení, časom si ich možno obľúbia.  Pouvažujme nad Alfredom, ktorý začal slúžiť celým časom, keď mal 11 rokov. Priznáva, že keď mal asi päť rokov, snažil sa vyhýbať návštevám zhromaždení, pretože ho uspávali, ale rodičia mu nedovolili počas zhromaždenia spať. Spomína si: „Ako som rástol, postupne ma začali zhromaždenia viac zaujímať, hlavne keď som sa naučil čítať a písať, pretože potom som začal podávať komentáre vlastnými slovami.“

Cintia, 17-ročné dievča, ktoré slúži ako pravidelná priekopníčka, rozpráva, akú dôležitú rolu v rozvíjaní si lásky k službe Bohu pre ňu zohrala dobrá spoločnosť. Hovorí: „Vďaka dobrým vzťahom s bratmi a pravidelnej účasti na zhromaždeniach mi nechýbali moji svetskí priatelia ani činnosti, ktoré boli medzi nimi obľúbené, ako napríklad chodenie na diskotéky. Keď som na zhromaždeniach počúvala komentáre a skúsenosti, vyvolávalo to vo mne túžbu dať Jehovovi všetko, čo mám, a cítim, že to najlepšie, čo mám, je moja mladosť. Takže som sa ju rozhodla využiť v službe Jehovovi.“

Ale pripúšťa: „Predtým než som bola pokrstená, bolo obdobie, keď som bez problémov vynechávala zhromaždenia, pričom som sa vyhovárala na domáce úlohy alebo iné školské aktivity. Nebola som na niekoľkých zhromaždeniach a to začalo negatívne pôsobiť na moju duchovnosť. Začala som sa stretávať s chlapcom, ktorý neštudoval Bibliu. Vďaka Jehovovi som to v pravý čas napravila.“

Osobné rozhodnutie

Keď sa spýtate Pabla, ďalšieho mladého, ktorý slúži celým časom Jehovovi, čo považuje za kľúčové v rozvíjaní si lásky k pravde Božieho Slova, povie: „Myslím si, že sú to dve veci: pravidelné osobné štúdium a horlivosť v kazateľskom diele. Som vďačný svojim rodičom, že ma učili pravdu o Jehovovi, a cítim, že to je to najlepšie, čo mi mohli dať. Ale potrebujem byť osobne presvedčený o dôvodoch, prečo milujem Jehovu. Preto je potrebné poznať ‚šírku a hĺbku‘ biblickej pravdy. Iba takýmto spôsobom v nás začne rásť túžba po Jehovovom Slove, ktorá v nás vytvorí ‚horiaci oheň‘ a ten nás bude podnecovať hovoriť o tom s druhými. Takáto horlivosť v kazateľskom diele bude udržiavať naše ocenenie pre pravdu.“ — Efezanom 3:18; Jeremiáš 20:9.

Už spomínaný Jacob Emmanuel si tiež pamätá, aké je dôležité, aby bola služba Jehovovi osobným rozhodnutím. Hovorí, že jeho rodičia naňho nikdy nenaliehali, aby sa dal pokrstiť. „Som presvedčený, že to bolo to najlepšie, pretože vidím dobré výsledky. Napríklad niektorí mladí, s ktorými som sa často stýkal, sa rozhodli pokrstiť spoločne. Aj keď to bolo dobré, videl som, že niektorí to urobili pod vplyvom emócií a čoskoro po krste ich horlivosť pre činnosti pre Kráľovstvo zoslabla. V mojom prípade rodičia nenaliehali,  aby som sa rozhodol oddať Jehovovi. Bolo to osobné rozhodnutie.“

Úloha zboru

Niektorí mladí ľudia spoznali pravdu Božieho Slova sami, bez pomoci svojich rodičov. Určite je náročné za takýchto okolností sa učiť správnemu konaniu a vytrvávať v ňom.

Noé si spomína, ako veľmi mu pravda pomohla. Od útlej mladosti mal sklon nahnevať sa a konať násilne. Keď začal v 14 rokoch študovať Bibliu, jeho povaha sa začala zlepšovať, za čo boli jeho rodičia, ktorí sa v tom čase nezaujímali o Bibliu, veľmi vďační. Ako Noé duchovne napredoval, chcel svoj život ešte plnšie využívať na službu Bohu. Teraz je služobníkom celým časom.

Podobne Alejandro sa začal zaujímať o kresťanskú pravdu, keď bol veľmi mladý, aj napriek tomu, že jeho rodičia nemali záujem. Takto vyjadruje svoje ocenenie pre pravdu: „Bol som vychovaný v tradičnej katolíckej domácnosti. Ale začal som sa stále viac prikláňať ku komunistickému ateizmu, pretože cirkev mi nezodpovedala otázky, ktoré ma od veľmi mladého veku znepokojovali. Jehovova organizácia mi pomohla získať poznanie o Bohu. Doslovne mi zachránila život, pretože keby som neštudoval Bibliu, pravdepodobne by som sa zaplietol do nemravnosti, stal sa alkoholikom alebo začal užívať drogy. Možno by som sa pripojil ku skupine revolucionárov, čo by malo bolestné následky.“

Ako môže mladý človek vytrvať v hľadaní pravdy a pevne sa jej pridŕžať bez podpory svojich rodičov? Je zrejmé, že veľmi dôležitú úlohu v tom hrajú starší a iní v zbore. Noé si spomína: „Nikdy som sa necítil sám, pretože Jehova bol vždy blízko pri mne. Mal som aj podporu mnohých milujúcich bratov a sestier, ktorí sa stali mojimi duchovnými otcami, matkami a bratmi.“ Teraz slúži v Bételi a využíva svoj čas na službu Bohu. Podobne aj Alejandro hovorí: „Vždy budem vďačný za to, že som mal výsadu byť v zbore so skupinou starších, ktorí prejavovali láskyplný záujem o mňa ako o človeka. Som za to zvlášť vďačný preto, lebo keď som v 16 rokoch začal študovať Bibliu, aj ja som prechádzal búrlivým obdobím, ako je to u mladých bežné. Rodiny v zbore ma nikdy neopustili. Vždy sa našiel niekto, kto ma pohostinne prijal a podelil sa so mnou nielen o svoj domov a jedlo, ale aj o svoje srdce.“ Teraz je Alejandro už vyše 13 rokov v službe celým časom.

Niektorí si myslia, že náboženstvo je iba pre starších ľudí. No veľa mladých ľudí spoznalo biblickú pravdu v útlom veku a začalo milovať Jehovu a ostávajú mu verní. Na týchto mladých sa môžu vzťahovať Dávidove slová zaznamenané v Žalme 110:3: „Tvoj ľud sa ochotne ponúkne v deň tvojej vojenskej sily. V nádherách svätosti, z lona úsvitu máš svoju spoločnosť mladých mužov ako kvapôčky rosy.“

Spoznať pravdu a pridržiavať sa jej si od mladých vyžaduje úsilie. Je radostné vidieť, že mnohí zostávajú veľmi blízko Jehovovej organizácie, pravidelne navštevujú zhromaždenia a usilovne študujú Bibliu. Tak si mohli vypestovať pravú lásku k Božiemu Slovu a k službe Bohu! — Žalm 119:15, 16.

[Poznámka pod čiarou]