Rozvíjajme si srdce, aby sa bálo Jehovu

„Len keby si to svoje srdce rozvíjali, aby sa ma bálo a aby vždy dodržiavalo všetky moje prikázania.“ — 5. MOJŽIŠOVA 5:29.

1. Ako si môžeme byť istí, že jedného dňa budú všetci ľudia oslobodení od strachu?

STRACH prenasleduje ľudstvo už celé stáročia. Strach z hladu, chorôb, zločinnosti alebo z vojny spôsobuje, že milióny ľudí pociťujú neprestajnú úzkosť. Preto je v preambule Všeobecnej deklarácie ľudských práv vyjadrená túžba vytvoriť svet, kde budú všetci ľudia oslobodení od strachu. * Našťastie sám Boh nás uisťuje, že taký svet bude — hoci nie vďaka ľudskému úsiliu. Jehova nám prostredníctvom proroka Micheáša sľubuje, že v jeho spravodlivom novom svete ‚nikto nespôsobí, aby sa členovia jeho ľudu chveli‘. — Micheáš 4:4.

2. a) Ako nás Písma nabádajú báť sa Boha? b) Aké otázky možno vznikajú, keď uvažujeme o svojej povinnosti báť sa Boha?

² Ale na druhej strane, strach môže byť aj konštruktívnou silou. V Písmach sú Boží služobníci opakovane nabádaní, aby sa báli Jehovu. Mojžiš povedal Izraelitom: „Jehovu, svojho Boha, sa máš báť a jemu máš slúžiť.“ ​(5. Mojžišova 6:13) Po stáročiach Šalamún napísal: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ ​(Kazateľ 12:13) Aj my v diele vydávania svedectva, ktoré sa vykonáva pod dohľadom anjelov, nabádame všetkých ľudí, aby ‚sa báli Boha a oslavovali ho‘. (Zjavenie 14:6, 7) Kresťania okrem toho, že sa majú Jehovu báť, musia ho milovať celým srdcom. (Matúš 22:37, 38) Ako môžeme Boha milovať a zároveň sa ho báť? Prečo je nutné báť sa láskavého Boha? Aký úžitok máme z rozvíjania zbožnej bázne? Ak máme nájsť odpoveď na tieto otázky, musíme najskôr pochopiť, čo je strach pred Bohom a v akom zmysle je tento druh strachu jednou z podstatných zložiek nášho vzťahu k Bohu.

Úctivá bázeň, posvätná úcta a strach

3. Čo je strach pred Bohom?

³ Kresťania by mali cítiť strach pred Bohom, svojím Tvorcom. Jedna definícia tohto strachu hovorí, že to je „úctivá bázeň pred Stvoriteľom a posvätná úcta k nemu a zdravá hrôza z toho, že by sme sa mu znepáčili“. Teda strach pred Bohom ovplyvňuje dve dôležité stránky nášho života: náš postoj k Bohu a náš postoj k správaniu, ktoré Boh nenávidí. Je zrejmé, že obe stránky sú nanajvýš dôležité a zasluhujú si dôkladnú úvahu. Istý slovník sa zmieňuje o tom, že pre kresťanov je tento úctivý strach ‚rozhodujúcou hybnou silou v živote, tak vo veciach duchovnosti, ako aj morálky‘. — Vine’s Expository Dictionary of New Testament Words.

4. Ako si môžeme rozvíjať úctivú bázeň pred svojím Stvoriteľom a posvätnú úctu k nemu?

⁴ Ako si môžeme rozvíjať úctivú bázeň pred naším Stvoriteľom a posvätnú úctu k nemu? Úctivú bázeň pociťujeme, keď sa pozeráme na krásnu krajinu, pôsobivý vodopád alebo na pozoruhodný západ slnka. Tento pocit sa ešte vystupňuje, keď za takými stvoriteľskými dielami vidíme očami viery Boha. Navyše  si podobne ako kráľ Dávid uvedomujeme svoju nepatrnosť v porovnaní s vecami vzbudzujúcimi bázeň, ktoré Jehova vytvoril. „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli?“ ​(Žalm 8:3, 4) Táto veľká bázeň vedie k posvätnej úcte, ktorá nás podnecuje ďakovať Jehovovi za všetko, čo pre nás urobil, a chváliť ho za to. Dávid okrem toho napísal: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ — Žalm 139:14.

5. Prečo by sme sa mali báť Jehovu a kto nám je v tom vynikajúcim príkladom?

⁵ Úctivá bázeň a posvätná úcta vyvolávajú zdravý, úctivý strach z moci, ktorú má Boh ako Stvoriteľ, a z autority, ktorú má ako oprávnený Vládca vesmíru. Vo videní, ktoré mal apoštol Ján, tí, „ktorí vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a nad jeho obrazom“ — pomazaní Kristovi nasledovníci v nebeskom postavení —, vyhlasujú: „Veľké a obdivuhodné sú tvoje diela, Bože Jehova, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ večnosti. Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno?“ ​(Zjavenie 15:2–4) Strach pred Bohom prameniaci z hlbokej úcty k Božiemu majestátu podnecuje týchto Kristových spoluvládcov v nebeskom Kráľovstve, aby ctili Boha ako najvyššiu autoritu. Nemáme množstvo dôvodov báť sa Jehovu, keď uvažujeme o tom všetkom, čo urobil, a o tom, ako spravodlivo vládne nad vesmírom? — Žalm 2:11; Jeremiáš 10:7.

6. Prečo by sme mali mať zdravú hrôzu z toho, že by sme sa Jehovovi znepáčili?

⁶ No strach pred Bohom musí okrem úctivej bázne a posvätnej úcty zahŕňať aj zdravú hrôzu z toho, že by sme sa mu znepáčili alebo mu boli neposlušní. Prečo? Lebo hoci Jehova je „pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“, musíme pamätať na to, že „určite neponecháva bez trestu“. (2. Mojžišova 34:6, 7) Hoci je láskavý a milosrdný, netoleruje nespravodlivosť a úmyselné nesprávne konanie. (Žalm 5:4, 5; Habakuk 1:13) Tí, ktorí úmyselne  a nekajúcne robia to, čo je v Jehovových očiach zlé, a ktorí sa stavajú proti nemu, to nemôžu robiť beztrestne. Apoštol Pavol to vyjadril slovami: „Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha.“ Zdravá hrôza z toho, že by sme sa ocitli v takej situácii, je pre nás v konečnom dôsledku ochranou. — Hebrejom 10:31.

‚Jeho sa máme držať‘

7. Aké dôvody máme na dôveru v Jehovovu moc zachraňovať?

⁷ Keď máme úctivý strach pred Bohom a keď si silne uvedomujeme, že Boh má moc, ktorá vzbudzuje bázeň, môžeme mať v neho dôveru. Tak ako sa malé dieťa cíti chránené, keď je nablízku jeho otec, aj my sa cítime v bezpečí, keď nás vedie Jehovova ruka. Všimnime si, ako Izraeliti reagovali, keď ich Jehova vyviedol z Egypta: „Izrael uvidel tiež veľkú ruku, ktorú Jehova použil proti Egypťanom; a ľud sa začal báť Jehovu a veriť Jehovovi.“ ​(2. Mojžišova 14:31) Aj Elizeova skúsenosť dosvedčuje, že „Jehovov anjel táborí okolo tých, ktorí sa ho boja, a oslobodzuje ich“. (Žalm 34:7; 2. Kráľov 6:15–17) Novodobé dejiny Jehovovho ľudu a pravdepodobne aj naše osobné skúsenosti potvrdzujú, že Boh uplatňuje svoju moc v prospech tých, ktorí mu slúžia. (2. Paralipomenon 16:9) Preto začíname chápať, že „v bázni pred Jehovom je silná dôvera“. — Príslovia 14:26.

8. a) Prečo nás strach pred Bohom podnecuje chodiť po jeho cestách? b) Vysvetli, ako by sme sa mali „držať“ Jehovu.

⁸ Zdravý strach pred Bohom nielen podporuje dôveru v neho, ale podnecuje nás aj žiť spôsobom života, ktorý sa mu páči. Keď Šalamún zasväcoval chrám, modlil sa k Jehovovi: „Aby sa ťa [Izraeliti] báli, takže budú chodiť po tvojich cestách po všetky dni, keď budú nažive na povrchu zeme, ktorú si dal našim predkom.“ ​(2. Paralipomenon 6:31) Predtým Mojžiš nabádal Izraelitov: „Máte chodiť za Jehovom, svojím Bohom, a jeho sa máte báť a máte dodržiavať jeho prikázania a počúvať jeho hlas a jemu máte slúžiť a jeho sa máte držať.“ ​(5. Mojžišova 13:4) Z týchto veršov jasne vidno, že túžba chodiť po Jehovových cestách a „držať“ sa ho pramení z dôvery v Boha. Áno, zbožná bázeň nás podnecuje poslúchať Jehovu, slúžiť mu a držať sa ho, rovnako ako malé dieťa sa doslovne drží svojho otca, ktorému bezvýhradne dôveruje. — Žalm 63:8; Izaiáš 41:13.

Milovať Boha znamená báť sa ho

9. Ako súvisí láska k Bohu so strachom pred ním?

⁹ Z hľadiska Písma strach pred Bohom vôbec nebráni láske k nemu. Naopak, Izraeliti dostali pokyn, aby sa ‚tak báli Jehovu, že by chodili po všetkých jeho cestách a milovali ho‘. (5. Mojžišova 10:12) Teda strach pred Bohom a láska k nemu úzko súvisia. Strach pred Bohom nás podnecuje žiť tak, ako sa mu páči, a to je zas dôkazom našej lásky k nemu. (1. Jána 5:3) Je to logické, lebo keď niekoho milujeme, oprávnene si robíme obavy, aby sme ho nezranili. Izraeliti ubližovali Jehovovi buričským správaním v pustatine. Istotne by sme nechceli urobiť nič, čím by sme zarmútili nášho nebeského Otca. (Žalm 78:40, 41) Na druhej strane, „Jehova nachádza zaľúbenie v tých, ktorí sa ho boja“, a tak naša poslušnosť a vernosť rozradostňuje jeho srdce. (Žalm 147:11; Príslovia 27:11) Láska k Bohu nás podnecuje páčiť sa mu a strach pred Bohom nám bráni zraňovať ho. Tieto vlastnosti sa dopĺňajú, neodporujú si.

10. Ako dal Ježiš najavo, že nachádza potešenie v bázni pred Jehovom?

¹⁰ To, ako môžeme milovať Boha a zároveň sa ho báť, jasne vidno zo spôsobu života Ježiša Krista. Prorok Izaiáš o Ježišovi napísal: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a porozumenia, duch rady a moci, duch poznania a bázne pred Jehovom; a bude sa radovať v bázni pred Jehovom.“ ​(Izaiáš 11:2, 3) Podľa tohto proroctva Boží duch podnecoval Ježiša, aby sa bál svojho nebeského Otca. Okrem  toho vidíme, že tento strach ho ani zďaleka neobmedzoval, ale bol pre neho zdrojom uspokojenia. Ježiš nachádzal potešenie v konaní Božej vôle a v tom, že mu robil radosť aj za tých najťažších okolností. Keď očakával, že bude zakrátko popravený na mučeníckom kole, Jehovovi povedal: „Nie ako ja chcem, ale ako ty chceš.“ ​(Matúš 26:39) Pre túto zbožnú bázeň Jehova priaznivo vypočul pokorné prosby svojho Syna, posilnil ho a zachránil ho zo smrti. — Hebrejom 5:7.

Učme sa báť Jehovu

11, 12. a) Prečo sa musíme učiť báť sa Boha? b) Ako nás Ježiš učí báť sa Jehovu?

¹¹ Na rozdiel od inštinktívneho strachu, ktorý pociťujeme, keď stojíme pred mocou a majestátnosťou prírody, strach pred Bohom neprichádza automaticky. Preto nás väčší Dávid, Ježiš Kristus, prorocky pozýva: „Poďte, synovia, počúvajte ma; je to bázeň pred Jehovom, ktorú vás budem vyučovať.“ ​(Žalm 34:11) Ako sa môžeme od Ježiša učiť báť sa Jehovu?

¹² Ježiš nás učí báť sa Jehovu tak, že nám pomáha chápať úžasnú osobnosť nášho nebeského Otca. (Ján 1:18) Z Ježišovho príkladu vidno, ako Boh uvažuje a ako sa správa k iným, lebo Ježiš dokonale odzrkadľuje osobnosť svojho Otca. (Ján 14:9, 10) Navyše, keď sa modlíme o odpustenie svojich hriechov, prostredníctvom Ježišovej obete máme prístup k Jehovovi. Tento výnimočný prejav Božieho milosrdenstva je sám osebe mocným dôvodom na to, aby sme sa báli Boha. Žalmista napísal: „U teba je pravé odpustenie, aby sa ťa báli.“ — Žalm 130:4.

13. Aké kroky uvedené v knihe Príslovia nám pomáhajú báť sa Jehovu?

¹³ V knihe Príslovia je rad krokov, ktoré nám umožňujú rozvíjať si zbožnú bázeň. „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti... vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha.“ ​(Príslovia 2:1–5) Preto ak sa chceme báť Boha, musíme študovať jeho Slovo, úprimne sa snažiť pochopiť jeho pokyny a potom venovať sústredenú pozornosť jeho radám.

14. Ako môžeme poslúchať radu danú izraelským kráľom?

¹⁴ Každý staroveký izraelský kráľ dostal pokyn odpísať si Zákon a „čítať [ho] po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť Jehovu, svojho Boha, aby dodržiaval všetky slová tohto zákona“. (5. Mojžišova 17:18, 19) Rovnako je čítanie Biblie a jej štúdium veľmi dôležité aj pre nás, ak sa chceme naučiť báť sa Jehovu. A ako v živote postupne uplatňujeme biblické zásady, nadobúdame múdrosť a poznanie pochádzajúce od Boha. Začíname ‚rozumieť bázni pred Jehovom‘, lebo vidíme, aké dobré výsledky nám táto bázeň v živote prináša, a veľmi si ceníme svoj vzťah k Bohu. Okrem toho,  keď sa na zhromaždeniach pravidelne stretávame so spoluveriacimi, či už sme mladí, alebo vekom starší, môžeme počúvať vyučovanie od Boha, učiť sa báť Boha a žiť spôsobom života, ktorý sa mu páči. — 5. Mojžišova 31:12.

Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu

15. V akých ohľadoch súvisí strach pred Bohom s uctievaním, ktoré Bohu preukazujeme?

¹⁵ Z uvedeného vidíme, že strach pred Bohom je užitočný postoj, ktorý by sme si mali všetci rozvíjať, lebo je jednou z podstatných zložiek nášho uctievania Jehovu. Podnecuje nás bezvýhradne mu dôverovať, chodiť po jeho cestách a držať sa ho. Rovnako ako Ježiša Krista nás môže strach pred Bohom podnecovať plniť si sľub oddanosti teraz i po celú večnosť.

16. Prečo nás Jehova povzbudzuje, aby sme sa ho báli?

¹⁶ Zbožná bázeň nie je nikdy chorobná ani príliš obmedzujúca. V Biblii je toto uistenie: „Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto chodí po jeho cestách.“ ​(Žalm 128:1) Jehova nás povzbudzuje, aby sme sa ho báli, lebo vie, že táto vlastnosť nás bude chrániť. Jeho láskyplný záujem si všímame v slovách, ktoré adresoval Mojžišovi: „Len keby si [Izraeliti] to svoje srdce rozvíjali, aby sa ma bálo a aby vždy dodržiavalo všetky moje prikázania, aby sa im dobre darilo, aj ich synom, na neurčitý čas!“ — 5. Mojžišova 5:29.

17. a) Aký úžitok máme z toho, že sa bojíme Boha? b) O akých stránkach zbožnej bázne sa bude uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁷ Ak si budeme aj my rozvíjať srdce tak, aby sa bálo Boha, bude sa nám dobre dariť. V akých ohľadoch? Taký postoj bude predovšetkým robiť radosť Bohu a nás bude k nemu približovať. Dávid z vlastnej skúsenosti vedel, že Boh „túžbu tých, ktorí sa ho boja, splní a ich volanie o pomoc vypočuje a zachráni ich“. (Žalm 145:19) A zbožná bázeň nám prinesie úžitok aj v tom, že ovplyvní náš postoj k tomu, čo je zlé. (Príslovia 3:7) V nasledujúcom článku budeme skúmať, ako nás tento strach chráni pred duchovným nebezpečenstvom, a preberieme v ňom niekoľko biblických príkladov mužov, ktorí sa báli Boha a odvracali sa od zlého.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš odpovedať na tieto otázky?

• Čo je strach pred Bohom a ako nás ovplyvňuje?

• Ako súvisí strach pred Bohom a chodenie s Bohom?

• Ako z Ježišovho príkladu vidno, že strach pred Bohom súvisí s láskou k Bohu?

• Ako si môžeme rozvíjať srdce, aby sa bálo Jehovu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 17]

Izraelskí králi dostali príkaz urobiť si vlastný odpis Zákona a denne si ho čítať

[Obrázok na strane 18]

Strach pred Jehovom nás podnecuje dôverovať mu tak, ako syn dôveruje otcovi

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Hviezdy: Photo by Malin, © IAC/​RGO 1991