Cti si tých, ktorí dostali nad tebou autoritu

„Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom, ctite kráľa.“ — 1. PETRA 2:17.

1, 2. Ako sa dnes ľudia pozerajú na autoritu? Prečo?

„DETI majú právo na všetko. Úcta k rodičom už neexistuje,“ sťažuje sa jedna matka. „Spochybňuj autoritu,“ hlása jedna nálepka na autá. To sú len dve ukážky odrážajúce dnešnú situáciu, ktorú ty sám určite dobre poznáš. Nedostatok úcty k rodičom, učiteľom, zamestnávateľom a vládnym úradníkom je dnes bežným javom na celom svete.

² Niektorí možno len pokrčia plecami a povedia: ‚Veď tí, ktorí majú autoritu, si moju úctu nezaslúžia.‘ Občas je toto vyjadrenie ťažké vyvrátiť. Neustále k nám prúdia správy o skorumpovaných vládnych úradníkoch, o chamtivých zamestnávateľoch, o neschopných učiteľoch a bezcitných rodičoch. Našťastie, len málo kresťanov má podobný názor na ľudí s autoritou v zbore. — Matúš 24:45–47.

3, 4. Prečo by mali kresťania prejavovať úctu tým, ktorí majú autoritu?

³ Ako kresťania máme „naliehavý dôvod“ rešpektovať tých, ktorí majú vo svete autoritu. Apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby sa podriaďovali „nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“. (Rimanom 13:1, 2, 5; 1. Petra 2:13–15) Pavol tiež uviedol závažný dôvod, prečo uznávať autoritu v rodine: „Vy, manželky, buďte podriadené manželom, ako sa to patrí v Pánovi. Vy, deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ ​(Kolosanom 3:18, 20) Zboroví starší si zasluhujú našu úctu, lebo ich ‚svätý duch ustanovil za dozorcov, aby pásli Boží zbor‘. (Skutky 20:28) Práve z úcty k Jehovovi si ctíme aj ľudskú autoritu. Prirodzene, úcta k Jehovovej autorite je v našom živote vždy na prvom mieste. — Skutky 5:29.

⁴ Všimnime si teraz niekoľko príkladov tých, ktorí nerešpektovali ľudí v postavení s autoritou, a tých, ktorí ich rešpektovali, a majme pritom na mysli Jehovovu najvyššiu autoritu.

Neúcta vedie k neschváleniu

5. Aký neúctivý postoj prejavila Míchal voči Dávidovi a k čomu to viedlo?

⁵ Zo života kráľa Dávida sa dozvedáme, ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí pohŕdajú autoritou pochádzajúcou od Boha. Keď Dávid dal priniesť do Jeruzalema truhlu zmluvy, jeho manželka Míchal „videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Jehovom; a začala ním v srdci pohŕdať“. Míchal mala uznávať Dávida nielen ako hlavu rodiny, ale aj ako kráľa krajiny. No ona sarkasticky vyjadrila svoje pocity: „Akým slávnym sa dnes urobil kráľ Izraela,  keď sa dnes odkrýval očiam otrokýň svojich sluhov, ako sa úplne odkrýva jedna z prázdnych hláv!“ Následkom toho Míchal nemala deti. — 2. Samuelova 6:14–23.

6. Ako sa Jehova pozeral na Kórachovu neúctu k Božím ustanoveným služobníkom?

⁶ Nápadným príkladom neúcty k božsky ustanovenému teokratickému vedeniu bol Kórach. Ako Kohátovec mal veľkú výsadu slúžiť Jehovovi pri svätostánku. No on sa stále sťažoval na Mojžiša a Árona, Božích ustanovených vodcov Izraelitov. Kórach sa spolčil s ďalšími izraelskými náčelníkmi a Mojžišovi a Áronovi bezočivo povedal: „Celé zhromaždenie, všetci sú svätí, a Jehova je v ich strede. Prečo by ste sa mali pozdvihovať nad Jehovov zbor?“ Ako sa Jehova pozeral na postoj Kóracha a jeho prívržencov? Boh považoval ich skutok za zneuctenie jeho samého. Najprv všetkých, ktorí boli na ich strane, pohltila zem a potom Kórach a 250 náčelníkov zahynulo v ohni od Jehovu. — 4. Mojžišova 16:1–3, 28–35.

7. Mali ‚najznamenitejší apoštoli‘ nejaký dôvod kritizovať Pavlovu autoritu?

⁷ Aj v prvom storočí boli v kresťanskom zbore takí, ktorí si nevážili teokratickú autoritu. ‚Najznamenitejší apoštoli‘ v korintskom zbore mali neúctivý postoj k Pavlovi. Kritizovali jeho rečnícke schopnosti a hovorili: „Jeho osobná prítomnosť je slabá a jeho reč opovrhnutiahodná.“ ​(2. Korinťanom 10:10; 11:5) Či už Pavol bol vynikajúcim rečníkom, alebo nie, zasluhoval si úctu ako apoštol. Ale bola Pavlova reč naozaj opovrhnutiahodná? Jeho verejné prednášky zaznamenané v Biblii ukazujú, že bol presvedčivým rečníkom. Veď po krátkom rozhovore s Herodesom Agrippom II., ‚znalcom všetkých sporov medzi Židmi‘, Pavol doviedol tohto kráľa k tomu, že povedal: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom“! (Skutky 13:15–43; 17:22–34; 26:1–28) A predsa najznamenitejší apoštoli v Korinte obviňovali Pavla z toho, že jeho reč je opovrhnutiahodná! Ako sa Jehova pozeral na ich postoj? V posolstve pre dozorcov efezského zboru sa Ježiš Kristus priaznivo vyjadroval o tých, ktorí odmietajú nechať sa odviesť tými, „ktorí hovoria, že sú apoštoli, ale nie sú“. — Zjavenie 2:2.

Úcta napriek nedokonalosti

8. Ako Dávid ukázal, že si ctí autoritu, ktorú dal Jehova Saulovi?

⁸ V Biblii je veľa príkladov tých, ktorí si ctili ľudí s autoritou, i keď títo ľudia svoju autoritu zneužívali. Jedným takým vynikajúcim príkladom bol Dávid. Kráľ Saul, pod ktorým slúžil, začal závidieť Dávidovi úspechy a snažil sa ho zabiť. (1. Samuelova 18:8–12; 19:9–11; 23:26) Hoci Dávid mal príležitosti, aby Saula zabil, povedal: „Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“ ​(1. Samuelova 24:3–6; 26:7–13) Dávid vedel, že Saul si počína zle, ale súd nad ním prenechal Jehovovi. (1. Samuelova 24:12, 15; 26:22–24) Nevyjadroval sa o Saulovi urážlivo pred druhými ani pred ním samým.

9. a) Ako sa cítil Dávid, keď s ním Saul zle zaobchádzal? b) Z čoho vidno, že Dávidova úcta k Saulovi bola úprimná?

⁹ Trápilo Dávida to, že Saul s ním zle zaobchádza? „Sú... tyrani, ktorí hľadajú moju dušu,“ volal Dávid k Jehovovi. (Žalm 54:3) Vylial si pred Jehovom srdce: „Osloboď ma od mojich nepriateľov, ó, môj Bože... Silní podnikajú na mňa útok, nie pre nejakú moju vzburu ani pre nejaký môj hriech, ó, Jehova. Napriek tomu, že niet nijakého previnenia, bežia a chystajú sa. Precitni teda na moje  volanie a viď.“ ​(Žalm 59:1–4) Mal si niekedy rovnaké pocity — keď ti nejaký človek s autoritou spôsoboval nepríjemnosti, hoci ty si mu neurobil nič zlé? Dávid neprestal Saulovi prejavovať úctu. Po Saulovej smrti Dávid namiesto toho, aby jasal a radoval sa, zložil žalospev: „Saul a Jonatán, tí milí a príjemní za svojho života... Boli rýchlejší ako orly, boli mocnejší ako levy. Dcéry Izraela, plačte za Saulom.“ ​(2. Samuelova 1:23, 24) Aký vynikajúci príklad skutočnej úcty k Jehovovmu pomazanému, i keď Saul bol k Dávidovi veľmi nespravodlivý!

10. Aký vynikajúci príklad dal Pavol v úcte k autorite, ktorú dal Boh vedúcemu zboru, a k čomu to viedlo?

¹⁰ Aj v kresťanskej ére nájdeme vynikajúce príklady ľudí, ktorí mali v úcte autoritu pochádzajúcu od Boha. Vezmime si napríklad Pavla. Prejavoval úctu k rozhodnutiam vedúceho zboru kresťanov v prvom storočí. Počas Pavlovej poslednej návštevy v Jeruzaleme mu vedúci zbor poradil, aby sa obradne očistil, a tým dal najavo, že nemá nepriateľský postoj voči mojžišovskému Zákonu. Pavol si mohol povedať: ‚Títo bratia mi predtým, keď bol ohrozený môj život, nariadili odísť z Jeruzalema. Teraz chcú, aby som na verejnosti ukázal, že rešpektujem mojžišovský Zákon. Napísal som už list Galaťanom, kde im radím, aby prestali zachovávať Zákon. Keď pôjdem do chrámu, druhí môžu môj čin zle pochopiť a môžu si myslieť, že robím ústupky triede obrezaných.‘ No Pavol zjavne takto neuvažoval. Keďže nešlo o porušenie kresťanských zásad, s úctou poslúchol túto radu vedúceho zboru prvého storočia. Priamym výsledkom bolo to, že Pavol musel byť vyslobodzovaný z rúk židovského davu a potom strávil dva roky vo väzení. V konečnom dôsledku sa tým však uskutočnila Božia vôľa. Pavol vydával svedectvo pred vysokými úradníkmi v Cézarei a potom bol na náklady štátu odvedený do Ríma, aby tam svedčil pred samým cézarom. — Skutky 9:26–30; 21:20–26; 23:11; 24:27; Galaťanom 2:12; 4:9, 10.

Prejavuješ úctu?

11. Ako môžeme prejavovať úctu svetskej autorite?

¹¹ Prejavuješ patričnú úctu tým, ktorí majú autoritu? Od kresťanov sa vyžaduje, aby ‚dávali každému, čo komu patrí: česť tomu, kto vyžaduje takú česť‘. Naša podriadenosť „nadriadeným vrchnostiam“ teda znamená nielen platiť dane, ale aj ctiť si vrchnosti naším správaním a rečou. (Rimanom 13:1–7) Ako reagujeme, keď sa stretneme s vládnymi úradníkmi, ktorí sú k nám možno hrubí? V mexickom štáte Chiapas si úrady v jednej oblasti privlastnili poľnohospodársku pôdu, ktorá patrila 57 rodinám Jehovových svedkov, lebo títo kresťania sa nezúčastňovali na určitých náboženských sviatkoch. Na stretnutiach, na ktorých sa táto záležitosť riešila, čistí a pekne oblečení svedkovia vždy hovorili dôstojne a úctivo. Asi po roku bolo vynesené rozhodnutie v ich prospech. Ich postoj si získal takú úctu u niektorých pozorovateľov, že aj oni sa chceli stať Jehovovými svedkami!

12. Prečo je dôležité, aby manželka mala ‚hlbokú úctu‘ k neveriacemu manželovi?

¹² Ako môžeš prejavovať úctu autorite, ktorú určil Boh v rodine? Keď apoštol Peter rozoberal Ježišov príklad v znášaní zla, povedal: „Podobne vy, manželky, buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek, pretože boli očitými svedkami vášho cudného správania spolu s hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:1, 2; Efezanom 5:22–24) Peter tu zdôraznil dôležitosť manželkinho podriaďovania sa manželovi s „hlbokou úctou“, i keď niektorí manželia robia možno málo pre to, aby si takú úctu zaslúžili. Manželkin úctivý postoj však môže zapôsobiť na srdce jej neveriaceho manžela.

13. Ako si manželky môžu ctiť svojich manželov?

 ¹³ V kontexte týchto slov nás Peter upozorňuje na príklad Sáry, ktorej manžel Abrahám bol vynikajúcim príkladom viery. (Rimanom 4:16, 17; Galaťanom 3:6–9; 1. Petra 3:6) Mali by manželky veriacich manželov prejavovať svojim manželom menšiu úctu ako manželky neveriacich manželov? Čo ak so svojím manželom v nejakej veci nesúhlasíš? Ježiš dal jednu radu, ktorú možno vo všeobecnosti uplatniť v takej situácii: „Ak ťa niekto oprávnený núti do služby na jednu míľu, choď s ním dve míle.“ ​(Matúš 5:41) Ctíš si svojho manžela tak, že akceptuješ jeho želania? Ak sa ti to zdá príliš ťažké, porozprávaj sa s ním o tom. Nepredpokladaj, že on vie, čo si myslíš. Ale keď mu hovoríš o svojich prianiach, rob to úctivým spôsobom. Biblia nás nabáda: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ — Kolosanom 4:6.

14. Čo znamená prejavovať úctu rodičom?

¹⁴ A ako je to s vami, deti? Božie Slovo prikazuje: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v spojení s Pánom, lebo je to spravodlivé: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘, čo je prvé prikázanie so sľubom.“ ​(Efezanom 6:1–3) Všimnite si, že podľa týchto slov poslušnosť rodičom znamená to isté ako ‚ctiť svojho otca a svoju matku‘. Grécke slovo prekladané ako ‚ctiť‘ má tiež význam „ceniť si“ alebo „pripisovať niečomu hodnotu“. Teda byť poslušný si vyžaduje viac, ako len neochotne poslúchať rodičovské príkazy, ktoré sa ti možno nezdajú rozumné. Boh od teba vyžaduje, aby si si rodičov hlboko vážil a cenil si ich rady. — Príslovia 15:5.

15. Ako si môžu deti zachovať úctu k rodičom, i keď si myslia, že rodičia urobili chybu?

¹⁵ Ak tvoji rodičia robia niečo, čo akoby znižuje tvoju úctu k nim, čo potom? Snaž sa pozrieť na veci z ich uhla pohľadu. Či ‚nespôsobili tvoje narodenie‘ a nestarajú sa o teba?  (Príslovia 23:22) Nemotivuje ich láska k tebe? (Hebrejom 12:7–11) S úctou sa so svojimi rodičmi porozprávaj a v duchu miernosti im vysvetli, čo si myslíš. I keď sa ti ich reakcia nebude páčiť, nerozprávaj sa s nimi neúctivo. (Príslovia 24:29) Pamätaj, že Dávid si zachovával úctu k Saulovi, i keď tento kráľ prestal poslúchať Božie rady. Pros Jehovu, aby ti pomohol vyrovnať sa so svojimi pocitmi. „Vylievajte pred ním svoje srdce,“ povedal Dávid. „Boh je nám útočišťom.“ — Žalm 62:8; Plač Jeremiáša 3:25–27.

Cti si tých, ktorí sa ujímajú vedenia

16. Čo sa môžeme naučiť z príkladu falošných učiteľov a z príkladu anjelov?

¹⁶ Zboroví starší sú ustanovení svätým duchom, predsa však sú nedokonalí a robia chyby. (Žalm 130:3; Kazateľ 7:20; Skutky 20:28; Jakub 3:2) Preto niektorí členovia zboru môžu byť so staršími nespokojní. Ako by sme mali reagovať, keď máme pocit, že niečo v zbore sa nerieši správne alebo prinajmenšom sa to tak zdá? Všimni si rozdiel medzi falošnými učiteľmi v prvom storočí a anjelmi: „Opovážliví, svojvoľní, [falošní učitelia] nechvejú sa pred slávnymi, ale hovoria utŕhačne, zatiaľ čo anjeli, hoci majú väčšiu silu a moc, nevznášajú proti nim obvinenia utŕhačnými výrazmi, a nerobia to z úcty k Jehovovi.“ ​(2. Petra 2:10–13) Kým falošní učitelia hovorili utŕhačne o „slávnych“ — starších, ktorí dostali v kresťanskom zbore v prvom storočí autoritu — anjeli nehovorili hanlivo o týchto falošných učiteľoch, ktorí medzi bratmi spôsobovali rozdelenie. Anjeli, ktorí majú vyššie postavenie a silnejší zmysel pre spravodlivosť ako ľudia, si uvedomovali, čo sa v zbore deje. No „z úcty k Jehovovi“ prenechali súd jemu. — Hebrejom 2:6, 7; Júda 9.

17. Akú úlohu zohráva tvoja viera v situácii, keď máš pocit, že starší sa mýlia?

¹⁷ I keď sa niečo nerieši takým spôsobom, ako by sa práve malo, či by sme nemali mať vieru v Ježiša Krista ako živú Hlavu kresťanského zboru? Nevie azda o tom, čo sa deje v jeho celosvetovom zbore? Nemali by sme rešpektovať jeho spôsob riešenia situácie a uznávať jeho schopnosť ovládať záležitosti? Veď ‚kto sme my, aby sme súdili svojho blížneho‘? (Jakub 4:12; 1. Korinťanom 11:3; Kolosanom 1:18) Prečo nepovedať o svojich obavách Jehovovi v modlitbe?

18, 19. Čo môžeš urobiť, ak si myslíš, že niektorý starší urobil chybu?

¹⁸ Vzhľadom na ľudskú nedokonalosť môžu vzniknúť ťažkosti alebo problémy. Môže sa tiež stať, že niektorý starší urobí chybu, ktorá niekoho znepokojí. Naše unáhlené konanie za takých okolností by situáciu nezmenilo.  Mohlo by to problém iba zhoršiť. Tí, ktorí majú duchovnú rozlišovaciu schopnosť, budú čakať na Jehovu, kým vo svojom vlastnom čase a svojím vlastným spôsobom veci nenapraví a nedá potrebné usmernenie. — 2. Timotejovi 3:16; Hebrejom 12:7–11.

¹⁹ Čo v prípade, ak sa cítiš pre niečo skľúčený? Namiesto toho, aby si o tom rozprával iným v zbore, úctivo oslov starších a popros ich o pomoc. Bez toho, aby si pôsobil kriticky, vysvetli, ako daná vec na teba pôsobí. Vždy maj k nim „súcit“, a keď sa im budeš zverovať, zachovaj si úctivý postoj. (1. Petra 3:8) Neuchyľuj sa k sarkazmu, ale dôveruj v ich kresťanskú zrelosť. Ceň si každé biblické povzbudenie, ktoré ti možno láskavo dajú. A ak sa zdá, že sú potrebné ďalšie nápravné opatrenia, maj dôveru, že Jehova bude starších viesť, aby urobili to, čo je dobré a správne. — Galaťanom 6:10; 2. Tesaloničanom 3:13.

20. O čom budeme uvažovať v ďalšom článku?

²⁰ No v súvislosti s prejavovaním úcty tým, ktorým je zverená autorita, je tu ešte jedna vec, o ktorej by sme mali pouvažovať. Nemali by si aj tí, ktorí majú autoritu, vážiť ľudí, ktorí sú im zverení do starostlivosti? Preskúmajme túto otázku v ďalšom článku.

Ako by si odpovedal?

• Aký závažný dôvod máme na to, aby sme si ctili tých, ktorí majú autoritu?

• Ako sa Jehova a Ježiš pozerajú na tých, ktorí si nevážia autoritu pochádzajúcu od Boha?

• Ktorí muži dali vynikajúci príklad v tom, ako si ctili ľudí s autoritou?

• Čo môžeme robiť, ak sa nám zdá, že niekto, kto má nad nami autoritu, urobil chybu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Sára si hlboko vážila Abrahámovu autoritu a bola šťastná

[Obrázok na strane 13]

Míchal si nevážila autoritu Dávida ako hlavy rodiny a kráľa

[Obrázok na strane 15]

„Je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“

[Obrázok na strane 16]

Prečo nepovedať o svojich obavách Jehovovi v modlitbe?