Prečo ľudstvo potrebuje pomocníka

‚BOL som nehanebným prenasledovateľom,‘ priznáva muž, ktorý bol v minulosti pyšný a násilnícky. Bol hanlivým rúhačom, ktorý neľútostne prenasledoval bohabojných nasledovníkov Ježiša Krista a útočil na nich. Vďačne však hovorí: „Ale bolo mi preukázané milosrdenstvo.“ Akokoľvek sa to môže zdať neuveriteľné, tento zúrivý prenasledovateľ sa stal verným kresťanským apoštolom Pavlom. — 1. Timotejovi 1:12–16; Skutky 9:1–19.

Nie každý robí také veci, aké robil Pavol. Ale nikto z nás nedosahuje Božie normy. Prečo? Pretože „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23) A navyše, je veľmi ľahké upadnúť do zúfalstva, mať pocit, že sme príliš zlí na to, aby nám Boh prejavil milosrdenstvo. Keď Pavol uvažoval o svojich hriešnych sklonoch, zvolal: „Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?“ Potom na svoju otázku odpovedal: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ — Rimanom 7:24, 25.

Ako by sa spravodlivý Stvoriteľ mohol zapodievať hriešnikmi? (Žalm 5:4) Všimnite si, že Pavol povedal: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ Ďalší príjemca Božieho milosrdenstva vysvetlil: „Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ — 1. Jána 2:1, 2.

Prečo je Ježiš Kristus nazvaný ‚pomocník u Otca‘? A ako je Ježiš „obeťou zmierenia“ za hriechy?

Prečo je potrebný pomocník

Ježiš prišiel na zem, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Výkupné je cena zaplatená za to, aby sme niekoho alebo niečo vykúpili, čiže aby sme zabezpečili prepustenie nejakého človeka alebo nejakej veci. Slovesná forma hebrejského slova prekladaného ako „výkupné“ nesie myšlienku prikrytia hriechov alebo zmierenia za hriechy.  (Žalm 78:38) Grécke slovo pre výkupné, ktoré sa nachádza napríklad v Matúšovi 20:28, bolo používané zvlášť v súvislosti s cenou zaplatenou za vykúpenie vojnových zajatcov alebo za prepustenie otrokov. Aby sa učinilo zadosť právu, na výmenu je daná jedna vec za inú rovnakej hodnoty.

Ľudstvo sa dostalo do otroctva, lebo prvý človek sa vzbúril proti Bohu. Ako ukazuje 1. Mojžišova 3. kapitola, tento dokonalý človek — Adam — sa rozhodol pre cestu neposlušnosti voči Jehovovi Bohu. Keď to urobil, predal seba aj svoje nenarodené potomstvo do otroctva hriechu a smrti. Adam teda stratil dar dokonalého ľudského života pre seba aj pre celé svoje potomstvo. — Rimanom 5:12, 18, 19; 7:14.

V starovekom Izraeli Boh zariadil, aby boli prinášané zvieracie obete, ktoré by odčinili, čiže prikryli, hriechy ľudí. (3. Mojžišova 1:4; 4:20, 35) V skutočnosti bol život obetovaného zvieraťa daný namiesto života hriešnika. (3. Mojžišova 17:11) Preto sa „deň zmierenia“ mohol nazývať aj „deň výkupného“. — 3. Mojžišova 23:26–28.

Keďže však zviera je nižšie ako človek, nebolo „možné, aby krv býkov a capov [úplne] sňala hriechy“. (Hebrejom 10:1–4) Aby obeť mala dostatočnú hodnotu na to, aby odčinila, čiže odstránila, hriechy trvale, musela mať rovnakú hodnotu ako to, čo Adam stratil. Váhy práva vyžadovali, aby dokonalý človek (Ježiš Kristus) vyvážil, čo iný dokonalý človek (Adam) stratil. Iba dokonalým ľudským životom mohla byť zaplatená výkupná cena, aby bolo vyplatené Adamovo potomstvo z otroctva, do ktorého ho prvý otec predal. Skutočné právo si vyžaduje „dušu za dušu“. — 2. Mojžišova 21:23–25.

Keď Adam zhrešil a bol odsúdený na smrť, jeho nenarodené potomstvo bolo ešte v jeho bedrách, a tak bolo odsúdené na smrť spolu s ním. Dokonalý človek Ježiš, „posledný Adam“, sa ochotne vzdal toho, že by sám mal rodinu. (1. Korinťanom 15:45) Keď zomrel ako dokonalá ľudská obeť, mal vo svojich bedrách nenarodené potomstvo. Môžeme teda povedať, že potenciálny ľudský rod v jeho bedrách zomrel s ním. Ježiš si vzal Adamovu hriešnu, zomierajúcu rodinu za vlastnú. Vzdal sa práva mať vlastnú rodinu. Tým, že Ježiš obetoval svoj dokonalý život, vykúpil celé ľudstvo pochádzajúce z Adama tak, že ľudia sa môžu stať jeho deťmi a on sa im môže stať ich „Večným Otcom“. — Izaiáš 9:6, 7.

Ježišova výkupná obeť otvorila cestu, aby poslušné ľudstvo získalo Božie milosrdenstvo a mohlo dostať večný život. Preto apoštol Pavol napísal: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ ​(Rimanom 6:23) Podnecuje nás to chváliť Jehovu za to, akú lásku a súcit prejavil, keď poskytol výkupné, hoci za to on i jeho vrúcne milovaný Syn museli zaplatiť obrovskú cenu. (Ján 3:16) A Ježiš sa istotne dokázal ako ‚pomocník u Otca‘, keď bol vzkriesený k nebeskému životu a predložil hodnotu svojej výkupnej obete Bohu v nebesiach. * (Hebrejom 9:11, 12, 24; 1. Petra 3:18) No ako je Ježiš Kristus teraz naším pomocníkom v nebi?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 4]

Ježišov dokonalý ľudský život sa stal cenou na vykúpenie Adamovho potomstva