1., 2. a) Čo nám Jehova odhalil? b) Aké uistenie nachádzame v Izaiášovi 46:10, 11 a 55:11?

PRVÁ veta v Biblii vyjadruje jednoduchú, no hlbokú myšlienku: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ (1. Mojž. 1:1) Je pravda, že o Jehovových stvoriteľských dielach, napríklad o vesmíre, svetle a gravitácii, vieme iba veľmi málo. Človek prebádal len nepatrnú časť vesmíru. (Kaz. 3:11) Jehova nám však odhalil svoje predsavzatie so zemou a s ľuďmi. Zem mala byť ideálnym domovom pre mužov a ženy, ktorých Jehova vytvoril na svoj obraz. (1. Mojž. 1:26) Oni mali byť jeho deťmi a on mal byť ich Otcom.

² V tretej kapitole 1. Mojžišovej sa dozvedáme, že niekto sa pokúsil prekaziť Jehovovo predsavzatie. (1. Mojž. 3:1–7) To však nebolo neprekonateľnou prekážkou. Jehovovi nikto nezabráni vykonať to, čo si zaumienil. (Iz. 46:10, 11; 55:11) Preto si môžeme byť istí, že Jehovovo pôvodné predsavzatie sa splní, a to v presne určenom čase.

3. a) Aké základné náuky sme sa z Biblie dozvedeli, keď sme ju začali študovať? b) Prečo si tieto náuky teraz pripomíname? c) Aké otázky si rozoberieme?

³ Dobre vieme, čo Biblia učí o Božom predsavzatí so  zemou a s ľudstvom a o tom, akú úlohu hrá v spĺňaní tohto predsavzatia Ježiš Kristus. Tieto základné náuky pravdepodobne patrili k prvým, ktoré sme sa dozvedeli pri štúdiu Božieho Slova. Úprimným ľuďom chceme pomôcť, aby aj oni spoznali tieto dôležité pravdy. Na to máme skvelú príležitosť práve teraz, v období, keď sa snažíme pozvať na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti čo najviac ľudí. (Luk. 22:19, 20) Tí, ktorí sa jej zúčastnia, sa o Božom predsavzatí dozvedia viac. Do Pamätnej slávnosti zostáva už len niekoľko dní, a preto je dôležité, aby sme popremýšľali o konkrétnych otázkach, ktoré by našich záujemcov a ďalších úprimných ľudí podnietili prísť na túto dôležitú udalosť. Rozoberieme si tri otázky: Aké bolo Božie pôvodné predsavzatie so zemou a s ľuďmi? Kde sa stala chyba? A prečo je Ježišova výkupná obeť kľúčom, ktorý otvára dvere k splneniu Božieho predsavzatia?

4. Ako stvoriteľské diela „oznamujú Božiu slávu“?

⁴ Jehova je úžasný Stvoriteľ. Všetko, čo vytvoril, má najvyššiu kvalitu. (1. Mojž. 1:31; Jer. 10:12) Čo sa môžeme naučiť z krásy a poriadku, ktoré sú zjavné zo stvoriteľských diel? Vidíme, že všetky výtvory, či sú malé, alebo veľké, majú nejaký účel, a žasneme nad tým, ako fungujú. Aké máš pocity, keď premýšľaš o tom, aká zložitá je ľudská bunka, keď pozoruješ roztomilé bábätko alebo nádherný západ slnka? Stvorenie prirodzene obdivujeme, lebo Jehova nás vytvoril so zmyslom pre krásu. (Prečítajte Žalm 19:1; 104:24.)

5. Čo Jehova urobil pre to, aby všetko dobre fungovalo?

⁵ Jehova z lásky k svojmu stvoreniu určil isté hranice. Stanovil prírodné a morálne zákony, aby všetko dobre fungovalo. (Žalm 19:7–9) Preto má všetko vo vesmíre svoje miesto a svoju úlohu. Napríklad gravitácia udržiava atmosféru blízko zeme, reguluje príliv a odliv a prispieva k poriadku, ktorý je pre život na zemi nevyhnutný. Celému stvoreniu a ľuďom sa dobre darí vtedy, keď tieto hranice neprekračujú. Poriadok v prírode a vo vesmíre jasne svedčí o tom, že Boh má so zemou a s ľuďmi určité predsavzatie. Mohli by sme v službe poukázať na to, kto stojí za týmto úžasným poriadkom? (Zjav. 4:11)

6., 7. Napríklad aké dary dal Jehova Adamovi a Eve?

⁶ Jehovovým pôvodným predsavzatím bolo, aby ľudia žili na zemi večne. (1. Mojž. 1:28; Žalm 37:29) Adamovi a Eve dal množstvo vzácnych darov, vďaka ktorým sa mohli tešiť zo života. (Prečítajte Jakuba 1:17.) Dal im slobodnú vôľu, schopnosť premýšľať, milovať a tešiť sa z priateľstva. Adamovi povedal, ako môže dať najavo poslušnosť, ako môže uspokojovať svoje potreby a ako sa má starať o zvieratá a o pôdu. (1. Mojž. 2:15–17, 19, 20) Jehova okrem toho Adama a Evu obdaroval zmyslami ako chuť, hmat, zrak, sluch a čuch. Vďaka tomu si mohli život v nádhernom raji naplno užívať. Prvý ľudský pár mal  množstvo zaujímavej a uspokojujúcej práce a mohol objavovať a spoznávať nové veci po celú večnosť.

⁷ Čo ešte patrilo k Božiemu predsavzatiu? Jehova vytvoril Adama a Evu tak, aby mohli mať dokonalé deti. Tie mali mať neskôr vlastné deti, až kým by ľudská rodina nenaplnila celú zem. Jehova chcel, aby Adam s Evou a všetci ostatní rodičia svoje deti milovali, tak ako on miloval svoje prvé dokonalé deti na zemi. Zem s celým svojím bohatstvom sa mala stať ich trvalým domovom. (Žalm 115:16)

8. Prečo dal Jehova Adamovi a Eve zákon, ktorý je zapísaný v 1. Mojžišovej 2:16, 17?

⁸ Veci sa však začali uberať iným smerom, ako si prial Jehova. Čo sa stalo? Jehova dal Adamovi a Eve jednoduchý zákon. Chcel, aby si uvedomovali, že ich sloboda má určité hranice. Povedal: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ (1. Mojž. 2:16, 17) Pre prvú ľudskú dvojicu nebolo ťažké tento zákon pochopiť ani ho poslúchať. Mali k dispozícii viac jedla, než dokázali zjesť.

9., 10. a) Z čoho Satan obvinil Jehovu? b) Ako sa Adam a Eva rozhodli? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Satan Diabol prostredníctvom hada zviedol Evu, aby neposlúchla svojho Otca, Jehovu. (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:1–5; Zjav. 12:9) Skutočnosť, že Božie pozemské deti nemohli jesť „z každého stromu záhrady“, podal v takom svetle, ako keby im Boh niečo neprávom odopieral. Bolo to, akoby povedal: „Naozaj si nemôžete robiť, čo chcete?“ Nato vyslovil bezočivú lož: „Určite nezomriete.“ Potom sa snažil Evu presvedčiť, že Boha nemusí poslúchať, a povedal: „Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči.“ Naznačil, že Boh nechce, aby zjedli zakázané ovocie, pretože by tak získali nejaké výnimočné poznanie. Nakoniec im dal tento falošný sľub: „Budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“

¹⁰ Adam s Evou sa teraz museli rozhodnúť, čo urobia. Poslúchnu Jehovu alebo hada? Rozhodli sa pre druhú možnosť. Tým sa pripojili k Satanovej vzbure. Zavrhli Jehovu ako svojho Otca, a tak sa pripravili o jeho ochranu. (1. Mojž. 3:6–13)

11. Prečo Jehova nemohol tolerovať Adamov a Evin hriech?

¹¹ Adam a Eva sa vzbúrili proti Jehovovi, a preto stratili dokonalosť. Okrem toho prišli o priateľstvo s Jehovom, lebo Jehova má „príliš čisté oči, než aby hľadel na to, čo je zlé“, a nemôže tolerovať nesprávne konanie. (Hab. 1:13) Keby to urobil, vyhliadky všetkých živých tvorov v nebi i na zemi by boli ohrozené. A čo je ešte horšie, vznikli by tým pochybnosti, či sa Jehovovi dá dôverovať. Jehova však nikdy neporušuje zásady, ktoré stanovil. (Žalm 119:142) Hoci Adam a Eva mali slobodnú vôľu, museli počítať s tým, že za svoju vzburu ponesú následky. Pretože sa vzbúrili proti Jehovovi, zomreli a vrátili sa „do prachu“, z ktorého boli vytvorení. (1. Mojž. 3:19)

12. Aké následky museli niesť Adamovi potomkovia?

 ¹² Keď Adam a Eva zjedli zo zakázaného ovocia, už viac nemohli byť súčasťou Jehovovej rodiny inteligentných tvorov. Boh ich vyhnal zo záhrady Eden a nemali žiadnu nádej znova sa do nej vrátiť. (1. Mojž. 3:23, 24) Jehova im dal spravodlivo pocítiť následky ich vlastného rozhodnutia. (Prečítajte 5. Mojžišovu 32:4, 5.) Ľudia potom už nedokázali dokonale napodobňovať Božie vlastnosti. Adam stratil vyhliadku na večný život v krásnych podmienkach a svojim deťom odovzdal nedokonalosť, hriech a smrť. (Rim. 5:12) Pripravil ich o možnosť žiť večne. Okrem toho Adam s Evou ani ich potomkovia už nemohli mať dokonalé dieťa. Odvtedy, čo sa Satanovi prvýkrát podarilo odvrátiť ľudí od Boha, sa o to snaží dodnes. (Ján 8:44)

13. Čo Jehova urobil pre ľudstvo?

¹³ Jehova však ľudí stále miluje. Napriek tomu, že Adam a Eva sa proti nemu vzbúrili, chce, aby sa ľudia tešili z dobrého vzťahu k nemu. Nechce, aby zomierali. (2. Petra 3:9) Preto hneď po vzbure v Edene urobil opatrenia, vďaka ktorým je možné si s ním obnoviť priateľský vzťah. Ako to však mohol urobiť bez toho, aby porušil svoje spravodlivé normy?

14. a) Čo podľa Jána 3:16 Boh urobil, aby ľudí vyslobodil z hriechu a smrti? b) Akú otázku môžeme s ľuďmi rozobrať?

¹⁴ Prečítajte Jána 3:16. Niektorí ľudia, ktorých pozývame na Pamätnú slávnosť, možno tento verš poznajú. No otázkou je: Ako Ježišova obeť umožňuje ľuďom žiť večne? Počas kampane pred Pamätnou slávnosťou, na samotnej slávnosti alebo na opätovných návštevách u ľudí, ktorí sa jej zúčastnili, budeme mať príležitosť odpovedať im na túto dôležitú otázku. Čím lepšie pochopia náuku o výkupnom, tým viac na nich zapôsobí, ako veľmi ich Jehova miluje a aký je múdry. Ktoré myšlienky o výkupnom by sme mohli spomenúť?

15. Čím sa Ježiš odlišoval od Adama?

¹⁵ Jehova zaobstaral dokonalého človeka, ktorý mohol dať svoj život ako výkupné. Ten musel byť verný Jehovovi a ochotný obetovať život za ľudstvo, ktoré by inak bolo v beznádejnej situácii. (Rim. 5:17–19) Jehova preniesol život prvej bytosti, ktorú stvoril, z neba na zem. (Ján 1:14) Tak sa Ježiš stal dokonalým človekom, akým bol Adam. Ale na rozdiel od Adama, Ježiš žil podľa noriem, ktorými sa mali riadiť dokonalí ľudia. Ani v najťažších skúškach nikdy nezhrešil a neporušil žiaden Boží zákon.

16. Prečo je výkupné veľmi vzácnym darom?

¹⁶ Ježiš ako dokonalý človek mohol zachrániť ľudstvo z hriechu a smrti tak, že zaň zomrel. Presne zodpovedal tomu, aký mal byť Adam. Bol dokonalý, poslušný a verný Bohu. (1. Tim. 2:6) Ježišova výkupná obeť otvorila cestu k večnému životu všetkým ľuďom — mužom, ženám i deťom. (Mat. 20:28) Výkupné je teda kľúčom, ktorý otvára dvere k splneniu Božieho pôvodného predsavzatia. (2. Kor. 1:19, 20) Vďaka nemu majú všetci verní ľudia nádej na večný život.

17. Čo výkupné umožňuje?

¹⁷ Jehova zaplatil za výkupné obrovskú cenu. (1. Petra 1:19) Má ľudí tak veľmi rád, že bol ochotný za nás nechať zomrieť svojho milovaného jednosplodeného Syna. (1. Jána 4:9, 10) V určitom zmysle Ježiš na seba zobral úlohu nášho prvého ľudského otca, Adama. (1. Kor. 15:45) Tým nám dal nielen príležitosť získať večný život, ale aj možnosť vrátiť sa do Božej rodiny. Na základe Ježišovej obete nás Jehova môže prijať späť do svojej rodiny bez toho, že by porušil svoje spravodlivé normy. Predstav si, aké krásne to bude, keď budú všetci verní Jehovovi služobníci dokonalí. Nebeská a pozemská časť jeho rodiny bude tvoriť jednotný celok a všetci budeme Božími deťmi. (Rim. 8:21)

18. Kedy sa Jehova stane „každému všetkým“?

¹⁸ Satanova vzbura nemohla Jehovovi zabrániť, aby ľudí naďalej miloval, a nemôže zabrániť ani nám, nedokonalým ľuďom, aby sme mu zostali verní. Prostredníctvom výkupného Jehova pomôže všetkým svojim deťom plne zodpovedať jeho spravodlivým normám. Zamysli sa nad tým, aké úžasné to bude, keď „každý, kto vidí Syna a prejavuje vieru v neho“, bude môcť žiť večne. (Ján 6:40) Náš milujúci a múdry Otec, Jehova, uskutoční svoje predsavzatie a všetci ľudia opäť získajú dokonalosť. Potom sa Boh stane „každému všetkým“. (1. Kor. 15:28)

19. a) K čomu by nás mala podnecovať vďačnosť za výkupné? (Pozri rámček „ Skúmajte, kto si to tam zaslúži“.) b) Čo si rozoberieme v nasledujúcom článku?

¹⁹ Vďačnosť za výkupné by nás mala podnecovať k tomu, aby sme sa zo všetkých síl snažili ľuďom povedať, aký úžitok môžu mať z tohto vzácneho daru. Ľudia sa potrebujú dozvedieť, že na základe výkupného Jehova z lásky ponúka všetkým ľuďom večný život. Výkupné však umožňuje ešte niečo viac. V nasledujúcom článku si rozoberieme, ako Ježišova obeť súvisí s morálnymi spornými otázkami, ktoré v Edene vzniesol Satan.