Don a Margaret a sa tešili, že ich prišla navštíviť dcéra s rodinou. Margaret, ktorá kedysi pracovala ako kuchárka, sa rozhodla pripraviť obľúbené jedlo svojich dvoch vnukov.

Keď sa všetci usadili okolo stola, Margaret priniesla hlavný chod a položila ho na stôl. No keď nadvihla pokrievku, nemohla uveriť vlastným očiam. Zabudla dať do jedla hlavnú surovinu!

Chyby robí každý, a to bez ohľadu na vek a skúsenosti. Napríklad niečo nepremyslene povieme, urobíme niečo v nesprávnom čase, niečo prehliadneme alebo na niečo zabudneme. Prečo robíme chyby? Ako by sme sa k nim mali stavať? Dá sa chybám vyhnúť? Keď chceme nájsť odpovede na tieto otázky, potrebujeme mať na chyby správny pohľad.

Keď sa nám niečo podarí, radi za to prijmeme pochvalu a uznanie. Nemali by sme teda prijať aj zodpovednosť za to, keď urobíme chybu, hoci je to neúmyselné alebo si to možno nikto nevšimne? To si však vyžaduje pokoru.

Ak by sme si o sebe mysleli priveľa, zrejme by sme sa snažili svoju chybu zľahčovať, zvaliť vinu na niekoho iného alebo dokonca popierať, že sme chybu urobili. No to má obyčajne negatívne následky. Problém sa možno nevyrieši a navyše za našu chybu môže byť niekto nespravodlivo obvinený. A keby sa nám aj dočasne podarilo vyhnúť zodpovednosti za to, čo sme spravili, mali by sme pamätať, že nakoniec sa jej aj tak nevyhneme, lebo „každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba“. (Rimanom 14:12)

Boh sa na naše chyby pozerá realisticky. V biblickej knihe Žalmy sa píše, že je „milosrdný a milostivý“ a že „nebude po celý čas vyhľadávať chyby ani nebude na neurčitý čas rozhorčený“. Boh „pamätá, že sme prach“, vie, že sme nedokonalí, a chápe, že všetci máme už od narodenia určité slabosti. (Žalm 103:8, 9, 14)

Okrem toho Boh ako náš súcitný Otec chce, aby sme sa pozerali na chyby rovnako ako on. (Žalm 130:3) Vo svojom Slove nám s láskou dáva množstvo rád, ako sa máme stavať k svojim chybám, ako aj k chybám ostatných.

Často sa stáva, že keď človek urobí chybu, vynaloží veľa času a citovej energie na to, aby sa aspoň čiastočne zbavil zodpovednosti alebo aby sa obhájil. No ak niekoho urazíme, je lepšie jednoducho sa ospravedlniť a urobiť všetko pre to, aby sme vec napravili. To nám pomôže udržiavať si dobré vzťahy. A čo ak sme seba alebo niekoho iného dostali do nepríjemnej situácie alebo dokonca spôsobili nejaké vážnejšie problémy? Lepšie než snažiť sa obhajovať alebo  obviňovať niekoho iného je urobiť, čo sa dá, aby sme situáciu vyriešili. Keby sme trvali na tom, že chyba je niekde inde, len by sme zbytočne predlžovali napätie a problém by sa iba zhoršil. Snažme sa teda zo svojej chyby poučiť, napraviť ju a potom sa k nej už nevracajme.

Keď urobí chybu niekto iný, často dáme hneď najavo, že sa nám to nepáči. No oveľa lepšie je uplatniť radu Ježiša Krista: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Keď urobíme chybu, hoci aj nepodstatnú, určite sme radi, keď nám iní prejavia pochopenie alebo keď sú dokonca ochotní ju prehliadnuť. Nemali by sme teda byť rovnako láskaví voči druhým? (Efezanom 4:32)

Ako sa uvádza v jednom slovníku, chyby vznikajú následkom „nesprávneho úsudku, nepozornosti alebo nedostatočného poznania“. Musíme uznať, že z času na čas sa u každého prejaví niektorá z týchto vecí. No ak budeme brať do úvahy niekoľko zásad z Biblie, pomôže nám to, aby sme robili menej chýb.

Jedna takáto zásada je v Prísloviach 18:13: „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie.“ Je teda dôležité vyhradiť si dostatok času, aby sme si toho druhého vypočuli a premysleli si, čo povieme. Pomôže nám to, aby sme nereagovali impulzívne a nepovedali niečo prenáhlene. To, čo sa dozvieme, keď pozorne počúvame, nám pomôže, aby sme si nevytvorili nesprávny úsudok, a tak sa vyhneme chybe.

Ďalšia biblická zásada znie: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(Rimanom 12:18) Robte všetko, čo môžete, aby ste prispievali k pokojnej atmosfére a dobrej spolupráci. Buďte k druhým ohľaduplní a úctiví a snažte sa ich chváliť. V takej atmosfére je ľahšie prehliadnuť či odpustiť nepremyslené slová a skutky a vyriešiť aj vážnejšie situácie.

Naučte sa vyťažiť niečo pozitívne aj zo samotnej chyby. Mnohí majú sklon ospravedlňovať to, čo povedali alebo urobili. No lepšie je pozrieť sa na to ako na príležitosť rozvíjať si dobré vlastnosti. Možno si uvedomíme, že potrebujeme viac trpezlivosti, láskavosti či sebaovládania. Alebo že by sme mali byť miernejší, pokojnejší či prejavovať viac lásky. (Galaťanom 5:22, 23) Prinajmenšom sa vždy môžeme naučiť, čo nabudúce nerobiť. A hoci nechceme byť nezodpovední, je dobré nebrať sa príliš vážne. Zmysel pre humor pomáha uvoľniť napätie.

Keď máme na chyby správny pohľad, pomáha nám to lepšie sa s nimi vyrovnávať. Vďaka tomu získame vnútorný pokoj a budeme mať dobré vzťahy s inými. Ak sa snažíme zo svojich chýb poučiť, budeme múdrejšími a príjemnejšími ľuďmi. Nebudeme zo seba skľúčení ani nebudeme mať na seba negatívny pohľad. Okrem toho, keď chápeme, že aj iní sa musia vyrovnávať so svojimi chybami, približuje nás to k nim. A čo je najdôležitejšie, učíme sa napodobňovať Božiu lásku a ochotu odpúšťať. (Kolosanom 3:13)

A ako to dopadlo s Margaretiným nevydareným jedlom? Pokazilo všetkým náladu? Vôbec nie, všetci, dokonca aj Margaret, to vzali s humorom a jedlo si aj tak vychutnali. Jej dvaja vnuci nedávno porozprávali túto nezabudnuteľnú príhodu svojim deťom a s láskou spomínali na svojich starých rodičov. Koniec koncov, bola to len nepodstatná chyba!