OKNO DO MINULOSTI
Alhazen
PRAVDEPODOBNE ste ešte nepočuli meno Abú Álí al-Hasan ibn al-Hajsam. V západnom svete je známy ako Alhazen, čo je latinizovaná forma jeho arabského prvého mena al-Hasan. No aj keď vám toto meno nič nehovorí, pravdepodobne máte úžitok z jeho celoživotnej práce. Alhazen bol opísaný ako „jedna z najdôležitejších a najvplyvnejších osobností v histórii vedy“.
Alhazen sa narodil asi v roku 965 n. l. v meste Basra na území dnešného Iraku. Zaujímal sa o viaceré oblasti vedy a umenia, ako napríklad o astronómiu, chémiu, matematiku, medicínu, hudbu, optiku, fyziku a poéziu. Za čo konkrétne mu môžeme byť vďační?
PRIEHRADA NA NÍLE
Príbeh o Alhazenovi sa rozprával medzi ľuďmi veľmi dlho. Alhazen chcel zregulovať tok rieky Níl takmer 1 000 rokov predtým, ako sa to v roku 1902 podarilo vďaka Asuánskej priehrade.
Alhazen mal veľkolepé plány, ktoré mali zmierniť problémy spôsobené striedaním období záplav a sucha v Egypte, a to prehradením Nílu. Dopočul sa o tom káhirský vládca kalif al-Hakim a pozval ho do Egypta, aby priehradu postavil. Keď však Alhazen uvidel Níl na vlastné oči, zistil, že je to nad jeho sily. A keďže sa bál trestu od náladového vládcu, celých 11 rokov, až do kalifovej smrti v roku 1021, predstieral duševnú chorobu. Počas tohto obdobia bol Alhazen v domácom väzení, kde mal veľa času na svoje záujmy.
KNIHA O OPTIKE
Počas tohto obdobia Alhazen napísal väčšinu zo siedmich dielov svojej Knihy o optike, ktorá sa považuje za „jednu z najvýznamnejších kníh v histórii fyziky“. Sú v nej zaznamenané pokusy, ktorými skúmal vlastnosti svetla, to, ako sa svetlo rozkladá na jednotlivé farby, jeho odraz od zrkadiel a jeho lom pri prechode z jedného prostredia do druhého. Študoval tiež
vnímanie ľudského oka, jeho anatómiu a fungovanie.V 13. storočí už boli Alhazenove diela preložené z arabčiny do latinčiny a mnohí európski učenci sa na ne odvolávali ešte celé stáročia. Na základe jeho spisov o vlastnostiach šošoviek európski výrobcovia okuliarov vynašli teleskop a mikroskop, keď umiestnili šošovky jednu za druhou.
CAMERA OBSCURA
Alhazen prišiel na princíp, ktorý je základom fotografovania, keď vytvoril prvú cameru obscuru, o ktorej máme záznam. Toto zariadenie pozostávalo z tmavej komory, do ktorej cez malú dierku prenikalo svetlo. Vonkajšia scéna sa zobrazila dole hlavou na protiľahlej stene.
V 19. storočí sa do camery obscury pridala fotografická platňa, na ktorej sa obraz zachytil natrvalo. Tak vznikol fotoaparát. Všetky dnešné fotoaparáty a dokonca aj samotné oko fungujú na rovnakom fyzikálnom princípe ako camera obscura. *
VEDECKÁ METÓDA
Alhazenova práca bola taká výnimočná najmä preto, že prírodné javy skúmal naozaj dôsledne a systematicky. V jeho dobe to bolo veľmi nezvyčajné. Alhazen bol jedným z prvých bádateľov, ktorí svoje teórie overovali experimentmi, a nebál sa spochybniť všeobecne prijímané názory, ak neboli v súlade s dôkazmi.
Základný princíp modernej vedy sa dá zhrnúť takto: „Dokáž, čo tvrdíš.“ Niektorí preto považujú Alhazena za „otca moderných vedeckých metód“. Preto mu vďačíme naozaj za veľa.
^ 13. ods. V západnom svete nebola podobnosť medzi okom a camerou obscurou úplne jasná, až kým to v 17. storočí neobjasnil učenec Johannes Kepler.