PRÚDOVÉ lietadlá vytvárajú počas letu na konci krídel silný špirálovitý prúd vzduchu. Tieto vzdušné víry zvyšujú aerodynamický odpor, a tým spotrebu paliva. Sú tiež nebezpečné pre lietadlá, ktoré letia v tesnom závese. Preto musia lietadlá vzlietajúce z rovnakej vzletovej dráhy zachovávať dostatočný odstup a počkať, kým sa tieto víry nerozplynú.

Konštruktéri lietadiel našli čiastočné riešenie tohto problému. Je ním koncové stabilizačné krídelko inšpirované ručnými letkami plachtiacich vtákov, ako sú myšiaky, orly alebo bociany.

Zamyslite sa nad týmto: Počas letu sa týmto veľkým vtákom perá na koncoch krídel ohnú smerom nahor — až takmer do zvislej polohy. Vďaka tomu vták dosiahne pri svojom rozpätí krídel maximálny vztlak. Okrem toho sa mu vo vzduchu lepšie manévruje. Konštruktéri vytvorili krídla lietadiel s podobným tvarom. Počas testov v moderných vzduchových tuneloch zistili, že ak koncové stabilizačné krídelká majú správne zakrivenie a sklon, zvýši sa tým dolet lietadla — v súčasnosti až o 10 percent alebo aj viac. Prečo je to tak? Koncové krídelká značne znižujú aerodynamický odpor, pretože potláčajú vzdušné víry. Navyše vytvárajú prídavný ťah, ktorý, ako sa píše v jednej encyklopédii, „čiastočne kompenzuje bežný aerodynamický odpor lietadla“. (Encyclopedia of Flight)

Koncové krídelká umožňujú lietadlám lietať na väčšie vzdialenosti, prepravovať väčší náklad, mať kratšie krídla — čo je užitočné napríklad pri parkovaní — a šetriť pohonné hmoty. Podľa agentúry NASA vďaka tomu napríklad v roku 2010 aerolínie na celom svete ušetrili 7,6 miliardy litrov pohonných hmôt, a značne tak prispeli k zníženiu emisií.

Aký je váš názor? Sú ručné letky plachtiacich vtákov výsledkom náhody alebo projektu?