VÄČŠINA by o ňom povedala, že je roztomilý, niektorí, že je bizarný. Má tenučké nožičky, hebký kožúšok a veľké ligotavé oči. Meria približne 13 centimetrov a váži okolo 110 gramov. Čo je to? No, predsa okáľ!

Pozrime sa na jeden konkrétny druh — na okáľa filipínskeho. Jeho oči, uši, ruky, chodidlá, nohy a chvost sa vzhľadom na jeho telo zdajú priveľké. No keď sa na tohto podivného tvora pozrieme bližšie, zistíme, že bol naprojektovaný veľmi dômyselne.

SLUCH: Okáľ dokáže svoje uši, tenučké ako papier, zvinúť, rozvinúť a nasmerovať tak, aby zachytil aj ten najjemnejší zvuk. Vďaka vynikajúcemu sluchu sa dokáže nielen vyhnúť predátorom, napríklad mačkovitým šelmám, ale aj lokalizovať korisť. Po zotmení sa okáľ snaží zachytiť zvuk vtákov, žiab, svrčkov, termitov a iného hmyzu. Potom smerom k potenciálnej maškrte otočí hlavu a zaostrí na ňu svoje vypúlené oči.

PRICHYTENIE: Ruky okáľa sú špeciálne uspôsobené na uchopenie tenkých vetvičiek. Tenké prsty sú zakončené výraznými vankúšikmi s drážkami, ktoré fungujú podobne ako drážky na pneumatikách. Na strome sa potrebuje držať pevne, ešte aj keď spí. Pomáha mu v tom dlhý, zospodu vrúbkovaný chvost, ktorý počas spánku stabilizuje jeho polohu na konári.

 ZRAK: Žiaden cicavec nemá v porovnaní s telom také veľké oči ako okáľ. Každé je dokonca väčšie ako jeho mozog! Okáľ nedokáže pohybovať očami, lebo sú napevno vsadené v jamkách. Je to pre tohto tvora hendikep? Vôbec nie, lebo tento nedostatok kompenzuje flexibilný krk — okáľ môže hlavou otáčať o 180 stupňov na obe strany.

OBRATNOSŤ: Dlhé nohy umožňujú okáľovi doskočiť do vzdialenosti vyše 5 metrov — čo je 40-krát viac ako dĺžka jeho tela! Tento malý dravec loví v noci. S milimetrovou presnosťou skočí na korisť a schmatne ju dlhými prstami.

Okále málokedy prežijú v zajatí, čiastočne pre svoju nenásytnú túžbu po živom hmyze a čiastočne preto, že zle znášajú dotyky ľudí. Filipíncov však tento jedinečný tvor fascinuje. A nie div, lebo každá časť na tomto milom lesnom obyvateľovi s vypúlenými očami je pozoruhodná.