AJ VY ste tak už niekedy uvažovali? A keď sa vám vaša túžba splnila, ako dlho vás to napĺňalo šťastím? Iste, keď dosiahneme nejaký cieľ alebo získame niečo, po čom sme túžili, sme šťastní, ale taká radosť je zvyčajne prchavá. Trvalé šťastie nespočíva len v tom, čo človek získa alebo dosiahne. S pravým šťastím je to ako so zdravím — je závislé od viacerých činiteľov.

Každý z nás je jedinečný. Čo poteší nás, nemusí potešiť niekoho iného. Okrem toho naše názory a priority sa vekom menia. No zo skúseností vyplýva, že existujú určité veci, ktoré sú takmer vždy spojené so šťastím. K pravému šťastiu prispieva, keď je človek spokojný, nezávidí druhým, pestuje si lásku k ľuďom a rozvíja si pevnú vôľu. Pozrime sa prečo.

Jeden múdry znalec života napísal: „Peniaze sú na ochranu.“ Ale okrem toho uviedol: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom.“ (Kazateľ 5:10; 7:12) Čo tým myslel? Hoci sú peniaze potrebné na prežitie, mali by sme sa vyvarovať chamtivosti, lebo tá je bezodná. Pisateľom týchto slov bol staroveký izraelský kráľ Šalamún, ktorý nadobudol veľké bohatstvo a majetok, aby sa presvedčil, či to vedie k skutočnému šťastiu. Uviedol: „Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im to. Nezdržiaval som svoje srdce pred radovaním akéhokoľvek druhu.“ (Kazateľ 1:13; 2:10)

Šalamún nazhromaždil obrovský majetok, vystaval si prepychové domy, obklopil sa nádhernými parkmi s jazierkami a získal množstvo služobníctva. Doprial si všetko, po čom zatúžil. K akému záveru dospel? Všetky tieto veci ho urobili do istej miery šťastným, ale nie na dlho. Svoju skúsenosť zhodnotil slovami: „Bola to všetko márnosť.“ Dodal, že nič z toho nemalo skutočnú hodnotu a že dokonca znenávidel život. (Kazateľ 2:11, 17, 18) Áno, Šalamún zistil, že pôžitkársky život vedie k tomu, že sa človek nakoniec cíti prázdny a nenaplnený. *

Potvrdzujú súčasné výsledky výskumov túto starovekú múdrosť? V článku uverejnenom v časopise Journal of Happiness Studies bolo uvedené, že „keď má človek uspokojené základné potreby, jeho pocit spokojnosti už nie je podmienený ďalším príjmom“. Z prieskumov vyplýva, že viac materiálnych vecí, zvlášť na úkor morálnych a duchovných hodnôt, môže človeka oberať o šťastie.

BIBLICKÁ ZÁSADA: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je.“ (Hebrejom 13:5)

Závisť je definovaná ako „pocit nespokojnosti pri úspechu alebo šťastí druhého človeka; nežičlivosť“. Závisť je ako zhubný nádor — dokáže prevziať kontrolu nad niečím životom a zničiť jeho šťastie. Ako sa môže stať, že sa v niečom srdci usídli závisť? Ako môžeme zistiť, či sa nerozvíja aj v nás? A ako s ňou môžeme bojovať?

Dielo Encyclopedia of Social Psychology uvádza, že ľudia majú sklon závidieť tým ľuďom, s ktorými majú niečo spoločné, či už vek, skúsenosti, alebo sociálne prostredie. Napríklad obchodný zástupca zrejme nebude závidieť známej filmovej hviezde, ale inému obchodnému zástupcovi, ktorý je úspešnejší.

Potvrdzuje to aj jeden príklad z histórie. Niektorí vysokí úradníci v starovekej Perzii nezávideli kráľovi, ale Danielovi, ktorý mal rovnaké postavenie ako oni a vo svojej práci vynikal. Závisť ich natoľko ovládla, že dokonca plánovali Danielovu smrť! Ich plán však zlyhal. (Daniel 6:1–24) V spomínanej encyklopédii sa píše: „Je dôležité uvedomiť si, že závisť vedie k násiliu. To vysvetľuje, prečo počas dejín bolo toľko  násilných činov motivovaných práve závisťou.“ *

Ako môžete zistiť, či sa vo vás nerozvíja závisť? Položte si otázky: Mám radosť, ak sa niekomu v mojom okolí darí, alebo ma to škrie? A ak môj súrodenec, talentovaný spolužiak alebo kolega v niečom zlyhá, zarmucuje ma to alebo sa z toho teším? Ak ste odpovedali „škrie ma to“ a „teším sa z toho“, zrejme vo vás drieme závisť. (1. Mojžišova 26:12–14) V diele Encyclopedia of Social Psychology sa píše: „Závisť môže človeka natoľko otráviť, že sa nedokáže tešiť z dobrých vecí a necíti vďačnosť za mnohé dary, ktoré od života dostáva... Taký postoj asi ťažko povedie k šťastiu.“

So závisťou môžeme bojovať tak, že si budeme rozvíjať pokoru a skromnosť, ktorá nám pomôže ceniť si na druhých ich schopnosti a dobré vlastnosti. Biblia radí: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ (Filipanom 2:3)

BIBLICKÁ ZÁSADA: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ (Galaťanom 5:26)

Kniha Social Psychology uvádza: „Ani práca, ani príjem, ani okolie, ba ani zdravie neovplyvňujú celkovú spokojnosť človeka natoľko ako jeho vzťahy s druhými.“ Inými slovami, aby sme mohli byť naozaj šťastní, potrebujeme dávať lásku a dostávať ju. Istý biblický pisateľ sa vyjadril: „Ak... nemám lásku, nie som nič.“ (1. Korinťanom 13:2)

Nikdy nie je neskoro rozvíjať si lásku k druhým. Napríklad Vanessa mala násilného otca, ktorý bol alkoholik. Ako 14-ročná utiekla z domu a striedavo žila v náhradných rodinách a v útulkoch. Pamätá sa, že v jednom hroznom útulku prosila Boha o pomoc. Zakrátko bola umiestnená do jednej rodiny, ktorá žila podľa biblickej zásady „láska je zhovievavá a láskavá“. (1. Korinťanom 13:4) Vnímala to ako odpoveď na svoje modlitby. Vďaka tomuto prostrediu, ako aj vďaka tomu, čo sa dozvedela zo štúdia Biblie, sa jej citové rany zacelili a mohla sa duševne i osobnostne rozvíjať. Povedala: „Moje známky v škole sa zlepšili zo štvoriek a pätiek na jednotky a dvojky.“

Hoci Vanesse zostali citové jazvy, dnes je šťastne vydatá a je matkou dvoch dcér.

BIBLICKÁ ZÁSADA: „Oblečte si lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ (Kolosanom 3:14)

Kto z nás má bezproblémový život? Aj v Biblii čítame, že je „čas plakať“ a „čas nariekať“. (Kazateľ 3:4) To, čo nám pomôže dostať sa cez také obdobie a udržať si pozitívny postoj, je pevná vôľa a húževnatosť. Potvrdzuje to aj príklad dvoch žien, Carol a Mildred.

Carol trpí degeneratívnym ochorením chrbtice, cukrovkou, spánkovým apnoe (krátkodobé zastavenie dýchania) a vážnym ochorením sietnice, následkom ktorého oslepla na ľavé oko. Napriek tomu hovorí: „Snažím sa nezaoberať príliš dlho negatívnymi myšlienkami. Občas sa síce poľutujem, ale potom sa už sebou nezaoberám. Skôr ďakujem za to, čo som ešte schopná robiť, najmä pre druhých.“

Aj Mildred trápi viacero zdravotných ťažkostí vrátane artritídy, rakoviny prsníka a cukrovky. Ale rovnako ako Carol, ani ona sa nezameriava na svoje problémy. Vyjadrila sa: „Naučila som sa milovať ľudí a pomáhať im v ich trápení, čo pomáha aj mne. Zistila som, že keď utešujem druhých, tak sa nezaoberám svojimi ťažkosťami.“

Hoci obom ženám záleží na tom, aby dostali dobrú zdravotnú starostlivosť, fyzické zdravie nie je ich prioritou. Zameriavajú sa skôr na správny postoj a na to, ako využívajú čas. Vďaka tomu pociťujú vnútornú radosť, ktorú im nikto a nič nemôže vziať. Okrem toho ich majú druhí veľmi radi a sú povzbudením pre tých, ktorí zažívajú rôzne ťažkosti.

BIBLICKÁ ZÁSADA: „Šťastný je muž, ktorý stále vytrváva v skúške, lebo keď bude schválený, prijme korunu života.“ (Jakub 1:12)

Múdrosť z Biblie sa stane „stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými“. (Príslovia 3:13–18) Chceli by ste sa aj vy presvedčiť o pravdivosti týchto slov? Tak skúste načrieť do studnice múdrosti, ktorá je v Biblii. Samotný Autor tejto svätej knihy, ktorý je nazvaný „šťastný Boh“, chce, aby ste aj vy boli šťastní. (1. Timotejovi 1:11)