SKARABEUSY využívajú výkaly na rôzne účely. Živia sa nimi, kladú do nich vajíčka a samčeky niektorých druhov ich ponúkajú samičkám v nádeji, že ich prilákajú. Na kôpke čerstvého hnoja prebieha neúprosný boj o každý kúsok. Výskumníci raz pozorovali, že na jednu kopu slonieho trusu sa zbehlo asi 16 000 chrobákov, ktoré ho za dve hodiny úplne odpratali.

Niektoré druhy týchto chrobákov unikajú pred konkurenciou tak, že si z trusu robia guľôčky, ktoré odgúľajú od zdroja a zahrabú do mäkkej hliny. Aby guľôčku odgúľali čo najrýchlejšie a vyhli sa riziku, že im ju iní ukradnú, pohybujú sa s ňou priamočiaro.

Ale ako je možné, že tento chrobák nechodí stále do kruhu, ale udržiava si priamy smer, hlavne v noci?

Zamyslite sa nad týmto: Vedci už dávnejšie zistili, že skarabeusy sa dokážu orientovať podľa svetla zo slnka alebo mesiaca. No otázkou zostávalo, ako sa dokážu pohybovať priamočiaro dokonca aj za bezoblačnej noci, keď nesvieti mesiac. Výskumníci z Južnej Afriky odhalili, že tieto chrobáky nedokážu vidieť jednotlivé hviezdy, ale na orientáciu využívajú pás svetla z Mliečnej cesty. Ako uviedol časopis Current Biology, „v živočíšnej ríši je to prvý zaznamenaný prípad využívania Mliečnej cesty na orientáciu“.

Výskumník Marcus Byrne hovorí, že skarabeusy majú „efektívny vizuálny navigačný systém, ktorý funguje aj vtedy, keď je svetlo hviezd veľmi tlmené, pričom využívajú svoje limitované výpočtové schopnosti“. A dodáva: „Od týchto chrobákov sa ľudia môžu naučiť, ako riešiť zložité problémy spracovávania vizuálnych informácií.“ Napríklad keď napodobníme navigačný systém skarabeusov, môžeme ho využiť pri programovaní robotov na prehľadávanie trosiek budov.

Aký je váš názor? Sú navigačné schopnosti chrobáka skarabea výsledkom náhody alebo projektu?