TOTO je úryvok jedného z najpodivnejších oficiálnych vyhlásení, aké boli kedy urobené. V španielčine sa nazýva el Requerimiento (čo znamená „požiadavka“ alebo „výzva“) a v 16. storočí ho španielski dobyvatelia museli nahlas prečítať, keď zakotvili pri brehoch Ameriky s cieľom dobyť určité územie.

Čo presne dobyvatelia oznamovali miestnym ľuďom a prečo?

Krátko nato, ako Kolumbus v roku 1492 vstúpil na pôdu Ameriky, si na túto novú zem robilo nárok aj Španielsko, aj Portugalsko. Pretože obe krajiny považovali pápeža za Kristovho zástupcu na zemi, žiadali ho, aby spor medzi nimi urovnal. Pod záštitou pápeža cirkev rozdelila novoobjavenú zem medzi Španielsko a Portugalsko pod podmienkou, že tam obe krajiny pošlú misionárov, aby obracali miestnych ľudí na katolícku vieru.

Ako dobývanie pokračovalo, španielska koruna sa usilovala vyhlásiť drancovanie za zákonné. Keďže podľa Španielov pápež konal v mene Boha, keď im zveril krajinu, nadobudli presvedčenie, že môžu svojvoľne kynožiť domorodcov, pustošiť ich majetok a obmedzovať ich slobodu.

 Španieli spísali dokument, ktorý mal miestnych ľudí oboznámiť s pápežovým rozhodnutím. Žiadali od nich, aby prijali kresťanstvo a stali sa poddanými španielskeho kráľa. Ak to odmietnu, Španielsko bude oprávnené viesť s nimi „spravodlivú“ vojnu v mene Boha.

Cieľom, prečo sa dokument el Requerimiento čítal, bolo utíšiť svedomie španielskej koruny a ospravedlniť dobyvateľské ťaženie. Dobyvatelia ho často čítali buď ešte z lode predtým, ako začali plieniť, alebo na súši, hoci miestni ľudia im nerozumeli. Niekedy sa stávalo, že dokument prečítali pred prázdnymi chatrčami, z ktorých vydesení obyvatelia utiekli.

Toto násilné obracanie na vieru viedlo ku krvavým jatkám. Napríklad v roku 1550 bolo počas jedného boja v Čile zavraždených asi 2 000 Araukánov. O tých, ktorí prežili, dobyvateľ Pedro de Valdivia podal kráľovi takúto správu: „Dvom stovkám boli odťaté ruky a nosy za ich vzdorovitosť, keďže som k nim veľakrát posielal poslov a dával im nariadenia [el Requerimiento] podľa príkazu Vášho Veličenstva.“ *

Keď dobyvatelia čítali tento dokument, možno to potlačilo hlas ich svedomia, ale šíreniu náboženstva Španielov to nepomohlo. Mních a misionár Bartolomé de las Casas, ktorý žil v 16. storočí a bol očitým svedkom toho, čo dokument spôsobil, napísal: „Aký nespravodlivý, bezbožný, pohoršujúci, pochabý a nezmyselný príkaz to bol! O hanbe, ktorú priniesol kresťanskému náboženstvu, ani nehovoriac.“ Kronikár Gonzalo Fernández de Oviedo bedákal, že ukrutnosti páchané na domorodých obyvateľoch Ameriky vytvorili kresťanstvu veľmi zlé meno.

Nesie za tieto ukrutnosti, ktorých sa „v mene Boha“ dopúšťali politickí a duchovní predstavitelia, vinu Boh? Biblia uvádza: „Nech je to ďaleko od pravého Boha, aby konal zlo, a od Všemohúceho, aby si počínal protiprávne.“ (Jób 34:10)