NIEKTORÍ veria, že Boh prírodnými katastrofami ľudí trestá. Iní s týmto názorom nesúhlasia. A ďalší nevedia, čomu majú veriť. Istý profesor religionistiky sa vyjadril: „Podľa väčšiny náboženských tradícií nikto nemôže s istotou povedať, že prírodné katastrofy sú Božou vôľou.“

V Biblii však nachádzame uspokojujúce odpovede. Dozvedáme sa z nej nielen to, či Boh trestá ľudstvo prírodnými katastrofami, ale aj to, čo sa skrýva za utrpením, ktoré toľkí ľudia zažívajú.

Biblia odhaľuje dve základné pravdy o Bohu, ktorého meno je Jehova. Prvá je, že ako Stvoriteľ má moc a autoritu na to, aby ovládal prírodné sily Zeme. (Zjavenie 4:11) A druhá, že jeho konanie je vždy v súlade s jeho osobnosťou, vlastnosťami a zásadami. V Malachiášovi 3:6 o sebe vyhlásil: „Ja som Jehova, nezmenil som sa.“ S týmito pravdami na pamäti pouvažujme o dvoch udalostiach z minulosti — o potope v Noachových dňoch a o období sucha v Izraeli. Všimnite si, že keď Boh v biblických časoch použil prírodné sily, aby vykonal nad ľuďmi rozsudok, vždy (1) dal varovanie, (2) uviedol dôvod a (3) poskytol ochranu svojim poslušným ctiteľom.

Varovanie.

Desaťročia pred potopou Jehova povedal Noachovi: „Ja privádzam potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo.“ ​(1. Mojžišova 6:17) Noach, ‚zvestovateľ spravodlivosti‘, ľudí varoval, ale oni si to nevšímali. (2. Petra 2:5; Matúš 24:39)

Dôvod.

Jehova vyhlásil: „Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná násilia kvôli nim.“ ​(1. Mojžišova 6:13)

Ochrana poslušných Božích ctiteľov.

Jehova dal Noachovi podrobné pokyny, ako postaviť koráb na prežitie potopy. „Prežil iba Noach a tí, čo boli s ním v korábe.“ ​(1. Mojžišova 7:23)

Varovanie.

Skôr ako Boh Jehova priviedol na Izrael veľké sucho, prorok Eliáš oznámil: „Nebude ani rosy, ani dažďa počas týchto rokov, iba ak na nariadenie [Božieho] slova!“ ​(1. Kráľov 17:1)

Dôvod.

Izraeliti uctievali falošného boha Baala, a to podnietilo Jehovu konať. Eliáš to kráľovi Achabovi vysvetlil slovami: „Lebo ste opustili Jehovove prikázania a nasledoval si Baalov.“ ​(1. Kráľov 18:18)

Ochrana poslušných Božích ctiteľov.

Počas sucha Jehova poskytoval svojim poslušným ctiteľom jedlo. (1. Kráľov 17:6, 14; 18:4; 19:18)

Dnes prírodné katastrofy postihujú mužov, ženy aj deti. No nič nenasvedčuje tomu, že by tieto katastrofy boli súčasťou akéhosi plánu na potrestanie ľudstva. Jehova ako Boh práva nikdy ‚nezmetie spravodlivých so zlými‘. (1. Mojžišova 18:23, 25) Urobil opatrenie,  z ktorého budú mať úžitok tí, ktorí ho poslúchajú.

Z toho jasne vyplýva, že dnešné prírodné katastrofy nezapadajú do vzorca toho, ako Boh používal prírodné sily v biblických časoch. Navyše tieto náhodné udalosti sú v rozpore s Božou osobnosťou. V Jakubovi 1:13 sa píše, že Boh nepokúša ľudí zlými vecami, a v 1. Jána 4:8 je Božia povaha vystihnutá slovami: „Boh je láska“. Preto by nikdy nemohol byť zodpovedný za trápenie, ktoré prežívajú nevinní ľudia, keď ich postihujú nepredvídané búrky, zemetrasenia a podobné tragédie. Skončia sa niekedy tieto katastrofy?

Jehovovou vôľou nikdy nebolo, aby ľudstvo sužovali prírodné katastrofy. Boh Jehova si praje, aby ľudia žili na zemi večne v pokojných podmienkach. Preto tak ako v Noachových dňoch zasiahne do záležitostí na zemi a odstráni zlo. A rovnako ako to robil vždy, aj dnes sa stará o to, aby na celej zemi zaznievalo najprv varovanie, vďaka čomu môžu ľudia získať nádej na prežitie. (Žalm 37:9, 11, 29; Matúš 24:14)