Ajn Džalút — miesto, kde sa menil chod dejín

Z MONGOLSKA vyrážajú neľútostní bojovníci na koňoch a pustošia každé mesto, ktoré sa im odmietne vzdať. Vo februári 1258 so zúrivosťou zaútočia na Bagdad a prelomia jeho hradby. Zabíjanie a plienenie trvá asi týždeň. Pred Mongolmi sa strachom trasie celý moslimský svet. *

V januári 1260 sa Mongoli vydávajú na západ a rovnaký osud ako Bagdad postihuje aj Aleppo v Sýrii. V marci Mongolom otvára svoje brány a kapituluje Damask. Krátko nato Mongoli zaberajú palestínske mestá Gaza a Nábulus (ležiaci neďaleko starovekého Sichemu).

Mongolský generál Hülegü požaduje, aby sa mu vzdal aj moslimský vládca Egypta sultán al-Muzaffar Sajf al-Dín Kutuz, a vyhráža sa, že ak to neurobí, následky budú strašné. Hülegüho armáda počtom prevyšuje egyptskú, ktorá má 20 000 vojakov, v pomere 15 ku 1. „Moslimský svet stál tvárou v tvár vyhubeniu,“ hovorí profesor Nazeer Ahmed, odborník na históriu islamu. Čo urobí sultán Kutuz?

Kutuz a mameluci

Kutuz bol mamelukom tureckého pôvodu. Mameluci boli otroci a slúžili ako vojaci  ajjubovských sultánov v egyptskej Káhire. V roku 1250 títo otroci zvrhli vládu svojich pánov a ovládli Egypt. Následne sa Kutuz ujal moci a v roku 1259 sa stal sultánom. Bol skúseným bojovníkom a nemienil sa vzdať bez boja. No vyhliadky na víťazstvo nad Mongolmi boli mizivé. Potom sa však odohrala séria udalostí, ktoré zmenili chod dejín.

K Hülegümu sa dostala správa z ďalekého Mongolska, že zomrel Möngke, veľký chán Mongolov. Predpokladajúc, že doma bude nasledovať boj o moc, Hülegü väčšinu svojej armády stiahol. Nechal len niečo medzi 10 000 až 20 000 vojakov a bol presvedčený, že tento počet na porážku Egypta postačí. Kutuz vycítil, že misky váh sa začali nakláňať na jeho stranu. Povedal si, že ak má votrelcov vôbec niekedy poraziť, teraz nastal ten správny čas.

Medzi Egyptom a Mongolskom sa však nachádzal ďalší nepriateľ moslimov — križiacke vojská, ktoré prišli do Palestíny, aby „Svätú zem“ vyhlásili za kresťanskú. Kutuz od nich žiadal, aby mu dovolili prejsť ich územím a nakúpiť zásoby, čo by mu umožnilo zaútočiť na Mongolov v Palestíne. Križiaci súhlasili — zrejme aj preto, že bol ich jedinou nádejou v snahe zahnať Mongolov, ktorí pre nich predstavovali rovnakú hrozbu ako pre moslimov.

Scéna tak bola pripravená na rozhodujúcu bitku medzi vojskami mamelukov a vojskami Mongolov.

Ajn Džalút v Palestíne

Armády mamelukov a Mongolov sa stretli v septembri 1260 pri Ajn Džalúte v nížine Esdraelon. Traduje sa, že Ajn Džalút ležal blízko starovekého mesta Megiddo. *

 Podľa historika Rašída al-Dína mameluci vlákali Mongolov pri Megidde do pasce. Kutuz ukryl väčšinu svojho jazdectva na kopcoch okolo nížiny a nariadil, aby vpred vyrazila len malá časť vojakov, ktorá by vyprovokovala Mongolov k útoku. V presvedčení, že je to celá armáda, Mongoli vyrazili. Kutuz potom svoju pascu uzavrel. Nariadil, aby jednotky v zálohe vyšli zo svojich úkrytov a zaútočili na vojenské krídla Mongolov. Votrelci boli porazení.

Bola to prvá porážka Mongolov odvtedy, ako sa pred 43 rokmi vydali na výboje smerom na západ. Hoci v tejto bitke bojovalo relatívne málo vojakov, aj tak je považovaná za jednu z najrozhodujúcejších bitiek v histórii. Ušetrila moslimov pred vyhladením, naštrbila povesť neporaziteľnosti Mongolov a umožnila armáde mamelukov znovu získať stratené územia.

Dôsledky bitky pri Ajn Džalúte

Mongoli sa ešte niekoľkokrát vrátili na územie Sýrie a Palestíny, ale už nikdy neohrozovali Egypt. Hülegüho potomkovia sa usadili v Perzii, konvertovali na islam a po čase sa stali patrónmi islamskej kultúry. Toto územie sa stalo známym ako Perzský ílchanát, teda „podriadený chanát“.

Kutuz sa zo svojho víťazstva dlho netešil, pretože ho krátko po návrate zavraždili jeho rivali. Bol medzi nimi aj Bajbars I., ktorý sa stal prvým sultánom znovuzjednoteného kráľovstva Egypta a Sýrie. Práve Bajbarsa I. mnohí považovali za skutočného zakladateľa mameluckého režimu. Jeho nový štát, dobre riadený a bohatý, fungoval dve a pol storočia až do roku 1517.

Počas tohto asi 250-ročného obdobia mameluci vyhnali križiakov zo Svätej zeme, rozvíjali remeslá a obchod, podporovali umenie a budovali nemocnice, mešity a školy. Pod ich vládou sa Egypt stal centrom, aké v tom čase nemalo v moslimskom svete obdobu.

Bitka pri Ajn Džalúte ovplyvnila viac ako len Blízky východ. Mala vplyv aj na smerovanie západnej civilizácie. „Keby boli Mongoli porazili Egypt, zrejme by boli schopní po Hülegüho návrate pokračovať cez severnú Afriku až ku Gibraltárskemu prielivu,“ uvádza časopis Saudi Aramco World. Keďže sa už medzičasom dostali aj do Poľska, mali by Európu obkľúčenú zo všetkých strán.

„Nastala by za týchto okolností v Európe renesancia?“ pýta sa už spomínaný časopis a odpovedá: „Svet by dnes pravdepodobne vyzeral úplne inak.“

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 12]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Damask

SÝRIA

vrch Tábor

nížina Esdraelon

Ajn Džalút (neďaleko Megidda)

Nábulus (Sichem)

Jeruzalem

Gaza

EGYPT

[Obrázok na strane 12]

Miesto, kde stálo staroveké Megiddo

[Obrázok na strane 13]

Mamelucká a mongolská armáda sa stretli v septembri 1260 pri Ajn Džalúte v nížine Esdraelon

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Obrázok na strane 14]

Ruiny starovekého Sichemu, v pozadí vidieť časť moderného mesta Nábulus